Jacovce: Katastrálne informácie a charakteristika obce

Úvod

Obec Jacovce, situovaná v srdci Nitrianskej sprašovej pahorkatiny, predstavuje zaujímavý príklad sídla s bohatou históriou a špecifickými prírodnými podmienkami. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na katastrálne informácie a charakteristiku obce, s dôrazom na jej geografickú polohu, klimatické podmienky, vodné zdroje, pôdne pomery, flóru a historický vývoj.

Historický vývoj obce

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1244 pod názvom Ieche, z ktorej sa vyvinula obec Veľké Jacovce. Časť obce Zemianske (Stredné) Jacovce sa spomína v roku 1390 pod názvom Kysiech a časť Malé (Dolné) Jacovce ako Kiss Jacz. Neskôr sa objavujú rôzne názvy ako Fewlsew Nagh Jecz, Kewzebsewkysjecz (1510), Welke Jacowicze (1773), Welké Jácowce (1808), Jác (1907) a nakoniec Jacovce (1920). Pôvodne išlo o tri samostatné obce, ktoré v 19. storočí splynuli do jednej.

Od roku 1283 obec patrila Matúšovi Čákovi. V 14. storočí sa Dolné (Malé) a Stredné (Zemianske) Jacovce konštituovali na tzv. kuriálne sídla, v ktorých sa nachádzali iba zemianske usadlosti. V roku 1389 daroval Žigmund Luxemburský Veľké Jacovce Sečianskovcom. Zemania v Zemianskych Jacovciach si svoje majetky podržali až do novoveku. Boli to Jacovskovci, Držkovskí, Sílešovci, od 16. storočia Dežerickovci, Borčániovci, Baronajovci, Kolečániovci, Pokadyovci a Dubnickí.

Po roku 1526 sa vlastnícke vzťahy vo Veľkých Jacovciach menili v súlade so zmenami na topoľčianskom panstve. V roku 1715 mala obec 9 poddanských a 4 želiarske domácnosti, v roku 1753 mala 32 rodín, v roku 1787 39 domov a 334 obyvateľov. Po druhej svetovej vojne bol veľkostatok Stummerovcov skonfiškovaný a rozparcelovaný. Obec bola v roku 1951 úplne elektrifikovaná. V rokoch 1976-1990 bola súčasťou Topoľčian. Po osamostatnení nastal v obci ďalší rozvoj, pod ktorý spadá rekonštrukcia budovy obecného úradu (1994), výstavba nového kostola a rozvoj súkromného podnikania.

Geografická poloha a geomorfologické pomery

Jacovce sa nachádzajú uprostred Nitrianskej sprašovej pahorkatiny na strednom toku potoka Chocina. Konkrétne v katastri obce sú zastúpené dve geomorfologické jednotky. Prvou je rovina rozkladajúca sa na nive potoka Chotina. Na mieste vtekania do katastra má potok nadmorskú výšku 220 m. Miesto, kde potok opúšťa kataster, je i najnižšie položeným miestom a má nadmorskú výšku 204 m.

Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť

Klimatické podmienky

Obec Jacovce patrí do klimatickej oblasti teplej, mierne suchej a s miernou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu je 9,5ºC, priemerné ročné zrážky dosahujú hodnotu 650 mm. Priemerná hodnota vlhkosti vzduchu sa pohybuje okolo 76%. Najteplejším mesiacom v roku je júl, kedy priemerná teplota vzduchu vystupuje na 19,8ºC. Najchladnejším mesiacom je január, keď sa teplota vzduchu pohybuje okolo -2,4ºC. Najviac zrážok padá v júni (Ø 37 mm), kedy strednú a východnú Európu ovplyvňuje výbežok tlakovej výše zo strednej Ázie. Táto tlaková výš niekedy v tomto mesiaci zapríčiňuje extrémne mrazy. Počet letných dní v oblasti je 60-80, mrazových 90-110, so snehovou pokrývkou 0-30 cm.

Hydrologické pomery

Obcou preteká potok Chotina a jeho pravostranný prítok Slivnica. Chotina pramení v katastrálnom území obce Zlatníky pod vrchom Panská Javorina v Považskom Inovci. Dlhodobý ročný prietok je na úrovni 0,175 m³.s‾¹. Najvyšší vodný stav potoky dosahujú koncom februára a v marci, keď sa topí sneh v Považskom Inovci. Najnižší vodný stav dosahujú v septembri, čo je zapríčinené negatívnou vlahovou bilanciou, keď je výpar v predchádzajúcom letnom období väčší ako zrážky.

V obci sa nachádzajú podzemné vody kvartérnych (štvrtohorných) sedimentov. Tieto vody sú charakteristické tým, že ich voľná hladina je v neveľkých hĺbkach pod terénom a sú využívané prevažne na lokálne zásobovanie jednotlivých domácností. Približne 70% podzemných vôd pochádza zo susedného pohoria Považský Inovec a 30% z atmosférických zrážok. Väčšina vôd v studniach v obci je dnes nevhodná na konzumáciu, pretože je značne znečistená najmä nadmerným používaním umelých hnojív. Obec Jacovce je zásobovaná pitnou vodou z takzvaného Topoľčianskeho skupinového vodovodu, ktorý je zásobovaný zo starej pramennej oblasti obcí Podhradie - Závada - Záhrady - Tesáre na úpätí Považského Inovca.

V katastri obce Jacovce sa nachádza jeden minerálny prameň, typ: vrt J-6. Vrt sa nachádza v areáli farmy HÔRKA severne od intravilánu obce Jacovce. Vrt je v blízkosti hydroglóbusu pri dvoch vrtoch na úžitkovú vodu v šachte z betónových skruží priemeru 1 m. V nej je umiestnená rúra, z ktorej vyteká voda. Voda odteká cez odpadovú rúru.

Pôdne pomery

Rozmanitosť pôdneho krytu v katastri obce nie je príliš pestrá. Ide o hnedozeme a fluvizeme. Tieto pôdne typy sa vytvorili vo svojich prirodzených podmienkach, to znamená, že hnedozeme vznikali na eolických a eolicko - deluviálnych sedimentoch (spraše a sprašové hliny) a fluvizeme na fluviálnych sedimentoch (hliny, piesky a štrky nív riek a potokov). Prevažnú časť pôdneho krytu zaraďujeme medzi hlinité druhy.

Prečítajte si tiež: Trvalý a prechodný pobyt v Rimavskej Sobote

Flóra

Kataster obce Jacovce patrí z fytogeografického hľadiska do oblasti panónskej flóry, do podoblasti západopanónskej flóry. Panónska zóna zaberá územie nížin a pahorkatín s výskytom teplomilných druhov. V podoblasti západopanónskej flóry sledované územie patrí do časti Podunajskej pahorkatiny, ktorá predstavuje veľmi úrodné územie. Vďaka tomu sa tieto plochy premenili na polia a na vlhkejších miestach na lúky. Lesy sa preto zachovali len málo. Na sprašiach, kde je spodná voda hlboko, sa zachovali ochudobnené typy javorovo - dubového lesa. Rastlinstvo v oblasti panónskej flóry závisí hlavne od nadmorskej výšky.

Najzachovalejšou vegetáciou v katastri obce Jacovce je biotop vŕbovo - topoľového lužného lesa (Salicion albae), ktorý sa nachádza na brehoch potoka Chotina a vytvára súvislý pás stromovej vegetácie. Ide o zvyšok prirodzeného biotopu, ktorý v minulosti zaberal rozsiahlejšie plochy. Z lesných biotopov sa tu v lesíku Hôrka zachoval fragment biotopu dubovo - hrabového lesa (Querco robori - Carpinenion betuli).

Kultúrne a spoločenské aspekty

V obci je Kostol navštívenia Panny Márie, pôvodne gotický asi zo 14. storočia, ktorý bol v roku 1680 a v 18. storočí prestavaný. Z obce pochádzal významný národnokultúrny pracovník Ján Klempa Jacovský (1839 - 1894) a narodil sa tu Mons. Ján Sokol, arcibiskup trnavský, metropolita Slovenska (9. 10. 1933).

Spoločenstvo obcí Topoľčiansko-Duchonského mikroregiónu (SOTDUM-ZO)

Obec Jacovce je členom Spoločenstva obcí topoľčiansko-duchonského mikroregiónu (SOTDUM-ZO). Medzi členov združenia patria:

• Mesto Topoľčany
• Obec Jacovce
• Obec Nemečky
• Obec Podhradie
• Obec Prašice
• Obec Tesáre
• Obec Velušovce
• Obec Závada
• Obec Nemčice
• Obec Kuzmice
• Obec Tvrdomestice
• Obec Tovarníky
• Obec Krušovce

Sídlom SOTDUM-ZO je Obecný úrad Kuzmice. Združenie obcí SOTDUM-ZO je dobrovoľným, nezávislým, nepolitickým združením obcí, ktoré bolo založené zakladateľskou zmluvou dňa 9. septembra 1996 ako záujmové združenie právnických osôb a vzniklo dňa 25. septembra 1996 rozhodnutím Krajského úradu v Nitre o jeho registrácii.

Prečítajte si tiež: Sprievodca vyplatením podielu z nehnuteľnosti

tags: #kataster #obce #Jacovce #informácie