
Pozemkové úpravy sú komplexný proces, ktorý má významný dopad na vlastnícke práva a využívanie pôdy. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty pozemkových úprav, vrátane legislatívnych zmien, vplyvu na vlastníkov a procesných postupov, s dôrazom na situácie, keď do procesu vstupujú exekúcie.
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorá má za cieľ zefektívniť a zrýchliť celý proces. Ministerstvo pôdohospodárstva si od týchto zmien sľubuje zrýchlenie procesov a zníženie nákladov. Novela zákona explicitne uvádza, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav zanikajú pôvodné pozemky a vznikajú nové pozemky s nimi súvisiace vecné práva.
Od septembra by sa mali rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav, pričom legislatívny návrh reaguje na zmenu klimatických podmienok a zameriava sa na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine. Novela tiež odstraňuje nesúlad medzi zákonom o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami a súčasnou podobou zákona o pozemkových úpravách.
V prípade úmrtia alebo vyhlásenia vlastníka pozemku za mŕtveho, novela stanovuje ustanovenie opatrovníka. Opatrovník bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, v poradí manžel alebo deti, ktorí sa prevažnú časť roka zdržujú v obci, kde prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.
Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby.
Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť
Zavádza sa osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred skúšobnou komisiou, ktorú zriadi ministerstvo.
Ministerstvo pôdohospodárstva napriek legislatívnym novinkám zrýchlenie procesov neočakáva. Pozemkové úpravy v priemernom katastrálnom území trvajú zhruba päť rokov. Zrýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových pozemkových úprav, čo by si však vyžiadalo zabezpečenie zvýšenia finančných prostriedkov aj personálnych kapacít. Odborníci súhlasia s tým, že pozemkové úpravy sa dostali do začarovaného kruhu takmer byrokratických postupov.
Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať.
Kataster nehnuteľností je verejný register, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnostiach na území Slovenskej republiky. Zapisujú sa doň údaje o pozemkoch, stavbách, bytoch a nebytových priestoroch, ako aj o vlastníckych a iných právach k nim. Exekúcie majú priamy vplyv na zápisy v katastri, pretože exekútor je povinný exekúciu zapísať do katastra nehnuteľností, čím sa zabezpečí ochrana práv veriteľa.
Ak je na pozemok vedená exekúcia, táto skutočnosť musí byť zohľadnená v procese pozemkových úprav. Exekútor má právo vstúpiť do konania a zabezpečiť, aby bol výťažok z predaja pozemku použitý na uspokojenie pohľadávky veriteľa. Pozemkové úpravy môžu v tomto prípade viesť k zmene hraníc pozemku, jeho výmery alebo spôsobu využitia, čo môže ovplyvniť aj hodnotu pozemku a tým aj výšku výťažku z exekúcie.
Prečítajte si tiež: Trvalý a prechodný pobyt v Rimavskej Sobote
Lokálne dane a poplatky sú dôležitou súčasťou financovania obcí a miest. Medzi najvýznamnejšie patrí daň z nehnuteľností, ktorá sa skladá z dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov.
Daň z pozemkov sa platí za pozemky nachádzajúce sa na území obce. Základom dane je hodnota pozemku, ktorá sa určuje podľa druhu pozemku a jeho výmery. Ročná sadzba dane z pozemkov je 0,25%, ale obec ju môže všeobecne záväzným nariadením zmeniť.
Daň zo stavieb sa platí za stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných alebo podzemných podlaží a sú spojené so zemou pevným základom. Základom dane je výmera zastavanej plochy v metroch štvorcových. Sadzbu dane určuje obec všeobecne záväzným nariadením.
Daň z bytov sa platí za byty a nebytové priestory v bytových domoch. Základom dane je výmera podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru. Sadzbu dane určuje obec všeobecne záväzným nariadením.
Okrem daní môžu obce vyberať aj miestne poplatky, ako napríklad poplatok za komunálny odpad, poplatok za psa, poplatok za užívanie verejného priestranstva a ďalšie.
Prečítajte si tiež: Sprievodca vyplatením podielu z nehnuteľnosti
Slovensko má potenciál na zvýšenie sebestačnosti v produkcii potravín. Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty zdôrazňuje, že Československá sebestačnosť a dostatočnosť boli známe. Transformácia poľnohospodárskej výroby však priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch.
Ovocinárstvo na Slovensku si dlhodobo drží moderný trend pestovania, ktorý je vo vyspelých krajinách EÚ. Evidujeme takmer 6 500 hektárov sadov a z toho iba 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť.
Vypracovali sme Koncepciu rozvoja ovocinárskej výroby na Slovensku do roku 2027 s výhľadom do roku 2035. V tomto roku odhadujeme len v produkcii jabĺk okolo 30 až 35-tisíc ton. S čím nemôžeme byť vôbec spokojní je významný pokles výmery ovocných sadov, každý rok o 200 až 300 hektárov.
V navrhovanej koncepcii sme vypracovali zámer, že pokiaľby sme každý rok vrátane tohto vysadili okolo 300 hektárov sadov, z toho 250 hektárov jabloňových, mohli by sme sa v roku 2027 dopracovať k vyššej miere sebestačnosti. V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme.
Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy.
Keď hovoríme o domácej produkcii ovocia, musíme si byť vedomí jedného vážneho problému - takmer 20 až 30 percent z nej nedokážeme pozberať. Nemáme dostatok ľudí v sadoch - nevieme včas urobiť rezy, prebierky ovocia, zelené práce, to všetko si vyžaduje ľudskú prácu, na ktorú je ovocinárstvo veľmi náročné.