Katastrálny Bulletin: Konkurz a jeho Dôsledky v Katastri Nehnuteľností

Úvod

Katastrálny bulletin sa zaoberá problematikou konkurzu a jeho dôsledkov, ktoré sa môžu prejaviť v katastri nehnuteľností. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na túto problematiku, a to od zmlúv o zriadení vecných bremien až po poznámky v katastri.

Zmluvy o Zriadení Vecných Bremenien

Zmluvy o zriadení vecných bremien sú v právnej praxi pomerne častým právnym úkonom. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že pri ich uzatváraní nevznikajú žiadne problémy, ich minimalistická právna úprava a faktická nezrušiteľnosť ex lege môžu predstavovať určité komplikácie.

Vznik Zmluvy o Zriadení Vecného Bremena

Zmluva o zriadení vecného bremena je v súlade s § 43 a nasl. OZ dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh. Prakticky to znamená, že akceptant prijíma návrh na uzavretie zmluvy ako celok. Tento návrh preto musí byť určitý, obsahovať všetky zmluvné dojednania, musí byť adresovaný konkrétnej osobe a zároveň z neho musí byť zrejmá vôľa na uzavretie zmluvy, ktorá sa prijíma. Na prijatie sa spravidla vyžaduje iba vyhlásenie o prijatí návrhu. Na rozdiel od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti sa v zmysle § 46 ods. 2 OZ nevyžaduje pre uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena, aby boli prejavy účastníkov na tej istej listine. Preto bude postačovať, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu.

Vecno-Právna a Záväzkovo-Právna Stránka Zmluvy

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo-právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Forma Zmluvy

Na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena sa podľa § 151o ods. 1 OZ vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ), inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ). Požiadavka písomnej formy zmluvy o zriadení (resp. aj zmene a zrušení) vecného bremena pritom a contrario vyplýva aj z § 30 ods. 4 KZ, keďže v opačnom prípade by nebolo možné zmluvu pripojiť ako prílohu k návrhu na vklad. V dôsledku toho by nemohlo dôjsť k vzniku vecného bremena. K písomnej forme zmluvy o zriadení vecného bremena sa v súlade s § 42 ods.

Prečítajte si tiež: Ako získať späť poplatok za kataster

Uzavretie Zmluvy

Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť uzavretá ako samostatný právny úkon alebo ako súčasť zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, ku ktorej sa zriaďuje vecné bremeno. Jednou zmluvou môžu byť tiež zriadené viaceré vecné bremená. V tomto prípade je nutné pri príprave a podaní návrhu na vklad práv do katastra zohľadniť § 30 ods. 5 KZ, podľa ktorého musia byť predmetom návrhu na vklad všetky právne úkony, ktoré obsahuje predkladaná zmluva a podliehajú vkladu, a všetky nehnuteľnosti týkajúce sa právnych úkonov, ktoré obsahuje zmluva a podliehajú vkladu. Dôležitý je aj dátum uzavretia zmluvy, keďže je s ním spojený celý rad právnych následkov. Predovšetkým je potrebné k tomuto dňu vyhodnocovať spôsobilosť subjektov disponovať konkrétnou nehnuteľnosťou. Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou.

Návrh na Vklad a Problémy s Časovým Odstupom

Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. V zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 201/96 (www.nalus.cz), návrh na vklad práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možno podať do katastra nehnuteľností v časovo neobmedzenej lehote, pretože ani uplynutie času nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle.

Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciou je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností. Ak ide napríklad o zmenu v oprávnených nehnuteľnostiach (zmena výmer, parcelných čísiel a podobne), pri ktorých nedôjde k zániku oprávnenej nehnuteľnosti alebo k zmene okolností, za ktorých bolo zriadené vecné bremeno (napríklad právo prechodu cez nehnuteľnosti, ak oprávnená nehnuteľnosť nadobudne toto právo z novopostavenej verejnej komunikácie), možno túto situáciu vyriešiť uzavretím dodatku k pôvodnej zmluve o zriadení vecného bremena.

Problematickými bývajú aj situácie, kedy dôjde k zmene v osobe oprávneného alebo povinného vecného z bremena alebo k zmenám majetkovej podstaty v dôsledku ktorej sa novým vlastníkom zaťaženého pozemku stane iná osoba. V takomto prípade je potrebné, aby nový vlastník deklaroval vlastným úkonom vôľu byť viazaný skôr uzavretou zmluvou - a to vo forme osobitného vyhlásenia resp. Obdobná situácia môže nastať v prípade, ak sa pri zmluve o zriadení vecného bremena in rem stala oprávnená nehnuteľnosť vlastníctvom tretej osoby, oprávnená nehnuteľnosť zanikla alebo z pôvodnej nehnuteľnosti vzniklo viacero nových nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve viacerých osôb. Rovnako je potrebné zohľadniť, že ak v zmysle § 584 OZ dôjde k splynutiu práva s povinnosťou (záväzkom) v jednej osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok). Ak teda dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.

Subjekty Zmluvy o Zriadení Vecného Bremena

Vecné bremeno môže zriadiť akákoľvek fyzická osoba, právnická osoba alebo v postavení právnickej osoby štát. Subjekt, ktorý uzatvára zmluvu v pozícii povinného z vecného bremena, musí byť vlastníkom povinnej nehnuteľnosti alebo jeho oprávnenie na zriadenie vecného bremena musí vyplývať z osobitného právneho predpisu (napr. Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného.

Prečítajte si tiež: Otváracie hodiny Katastrálneho úradu Zvolen

Spoluvlastníctvo a Vecné Bremeno

Spoluvlastníctvo k veci je ideálne vlastníctvo k celku vyjadrené určitým podielom. Vzťahy medzi spoluvlastníkmi treba preto upraviť primárne dohodou o hospodárení so spoločnou vecou alebo rozhodnutím súdu v zmysle § 139 ods. Ešte v roku 2002 bol názor Úradu geodézie, kartografie a katastra taký, že oprávnený z vecného bremena nemôže byť zároveň podielovým spoluvlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti, pretože v tomto prípade by došlo k splynutiu práv vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k veci a oprávnenia z vecného bremena. Následne však súd konštatoval, že je možné zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu v prospech tretej osoby, o to viac je to možné v prospech ostatných spoluvlastníkov. V prípade práva doživotného užívania nehnuteľnosti konštatoval, že pri zriadení vecného bremena nedochádza k splynutiu práva a povinnosti u oprávnenej osoby, pretože spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nezakladá právo spoluvlastníka bezplatne doživotne užívať tieto nehnuteľnosti ako ich výlučný vlastník.

Ak vecné bremeno zaťažuje celú nehnuteľnosť, ktorá je v podielom alebo bezpodielovom spoluvlastníctve, zmluvnou stranou zmluvy o zriadení vecného bremena musia byť všetci spoluvlastníci. Prejavy vôle spoluvlastníkov nemusia byť na jednej listine, k návrhu na vklad vecného bremena však musia byť priložené všetky takéto samostatné zmluvy. Ak sa vecné bremeno zriaďuje len k spoluvlastníckemu podielu v rozsahu spoluvlastníckych práv.

Odlišne je posudzovaná situácia, kedy dochádza k zriadeniu vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok manželov v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v prospech každodobých vlastníkov susedného pozemku, kde je jeden z manželov spoluvlastníkom susedného pozemku. Splynutie práva a povinnosti v jednej osobe by bolo zrejmé v prípade vecného bremena in personam. Ak sa však vecné bremeno zriaďuje in rem, nedochádza k splynutiu práv oprávneného a povinného, pretože oprávnenou osobou z pohľadu vecného bremena nie je konkrétna fyzická osoba, ale každodobý vlastník pozemku. Vyššie uvedenou zmluvou sa zriaďuje vecné bremeno in rem (k nehnuteľnej veci), neexistuje tu totožnosť v subjektoch, v dôsledku čoho je zriadenie takéhoto vecného bremena možné. Aj keď Občiansky zákonník výslovne neustanovuje, či vecné bremeno in rem môže byť zriadené iba v prospech výlučného vlastníka, respektíve všetkých spoluvlastníkov nehnuteľnosti, alebo postačuje ak je prospech viazaný len na konkrétnom spoluvlastníckom podiele na oprávnenej nehnuteľnosti, javí sa vhodnejšie spájať oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem s výlučným vlastníctvom nehnuteľnosti, respektíve na strane oprávnených z vecného bremena by mali v zmysle § 139 ods.

Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znelo napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril len jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité. V tomto prípade by sa každý z podielových spoluvlastníkov mohol považovať za oprávneného z vecného bremena, ale zmluvu o zriadení vecného bremena uzavrel iba jeden z nich. Takto zriadené vecné bremeno by zároveň bolo nepriamo (fakticky) vecným bremenom in personam, pretože účelom zmluvy o zriadení vecného bremena v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti je prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti konkrétnym spoluvlastníkom oprávnenej nehnuteľnosti, t. j. konkrétnou osobou, čo definuje vecné bremeno „in personam“. Zriadiť vecné bremeno k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti je tak možné generálne práve vtedy, ak má povinnosť osoby zaviazanej z vecného bremena spočívať v osobnom plnení (t. j.

Osobitosti pri Uzatváraní Zmlúv s Právnickými Osobami a Orgánmi Verejnej Správy

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti. Zmluvu o zriadení vecného bremena nemôže uzavrieť likvidátor spoločnosti, keďže v zmysle § 72 ods. 1 OBZ robí likvidátor v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a nové zmluvy môže uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Ak by sa mala uzavrieť zmluva o zriadení vecného bremena so subjektom, ktorý je v konkurze a týka sa zriadenia vecného bremena k majetku podliehajúceho konkurzu, v zmysle § 44 ods. 1 ZKR ju za úpadcu uzatvára správca. Ak by došlo k porušeniu ustanovení ZKR a vecné bremeno by bolo ukracujúcim úkonom (t. j. zriadené bez primeraného protiplnenia), bolo by vecné bremeno platné, voči veriteľom by však bolo neúčinné (§ 44 ods.

Prečítajte si tiež: Dubovany: Katastrálne zmeny

Osobitná úprava pri uzatváraní zmluvy o zriadení vecného bremena vyplýva aj z ustanovení zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (aktuálne znenie, § 9 ods. 14). Podľa nej je zmluvu o zriadení vecného bremena možné uzatvoriť buď so všetkými vlastníkmi podielov na spoločnej nehnuteľnosti na jednej listine, alebo osobitne s jednotlivými vlastníkmi, resp.

Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Takáto úprava nevyplýva z § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Z. z. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Aj keď sa v minulosti objavil opačný názor, vychádzal z odlišnej právnej úpravy. Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.

Vplyv Úmrtia Účastníka Zmluvy na Katastrálne Konanie

Prevod vlastníctva nehnuteľností možno rozdeliť do dvoch krokov, prvým je uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva, či už kúpnej zmluvy alebo darovacej zmluvy. Prvým krokom, uzatvorením zmluvy, vzniká medzi zmluvnými stranami záväzkovoprávny vzťah, zmluva sa stáva pre nich záväzná, sú viazaní prejavmi vôle v nej obsiahnutými a vyplývajú im z nej práva a povinnosti. Vecnoprávne účinky zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti, teda vlastný prevod vlastníctva, nastáva až povolením vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa do katastra nehnuteľností. Katastrálne konanie o povolení vkladu začína na návrh účastníka konania. Účastníkom konania o povolení vkladu je podľa § 30 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.

Keďže medzi uzatvorením zmluvy a rozhodnutím katastra o povolení vkladu uplynie istý čas, môžu počas tohto obdobia nastať neočakávané udalosti, napr. Smrťou človeka niektoré jeho práva a povinnosti zanikajú a iné existujú aj po smrti. Zanikajú osobnostné práva a práva späté s osobou zomrelého. Keďže vlastníctvo k nehnuteľnosti prechádza na nadobúdateľa až povolením vkladu, do tohto momentu je vlastníkom nehnuteľnosti prevádzajúci (predávajúci, darca). Ak k smrti prevádzajúceho dôjde pred povolením vkladu vlastníckeho práva nadobúdateľa, je teda prevodca ku dňu svojej smrti stále vlastníkom nehnuteľnosti.

Podľa rozsudku NS SR č. 2Cdo 184/2005 rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačnoprávnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa (tých, ktoré nezanikajú smrťou poručiteľa) a teda aj do práv a povinností prevodcu z uzatvorenej zmluvy, a sú viazaní prejavom vôle poručiteľa obsiahnutom v zmluve. K prechodu práv a povinností z uzatvorenej zmluvy na dedičov dochádza automaticky zo zákona, ku dňu smrti poručiteľa a nie je potrebný žiadny úkon dedičov napr.

V prípade, ak dôjde k smrti prevodcu po podpise zmluvy, ale pred podaním návrhu na vklad, je návrh na vklad oprávnený podať nadobúdateľ. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. „To znamená, že návrh na vklad môže podať ktorýkoľvek z účastníkov dotknutého právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Samotná smrť účastníka zmluvy nemá na povolenie vkladu vlastníctva vplyv. „dodatočné zistenie, že prevodca v čase vkladu už nežil, nemá žiadne právne účinky, t.j. V prípade, ak sa kataster dozvie o úmrtí účastníka zmluvy pred povolením vkladu, konanie preruší podľa §31a písm. Ako vyplýva z uvedeného súdneho rozhodnutia (rozsudok NS SR č. 2Cdo 184/2005), viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle, smerujúcimi k prevodu vlastníckeho práva, sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka a to platí aj pre prípad smrti nadobúdateľa.

Poznámky v Katastri Nehnuteľností

Inštitút poznámky ako nástroj na informovanie verejnosti o skutočnostiach vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť alebo na osobu oprávnenú z práva k nehnuteľnosti má v našom právnom poriadku pomerne dlhú tradíciu. Tento inštitút poznalo už naše knihovné právo pred rokom 1951 a bol prevzatý aj do zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). V záujme právnej istoty pri nakladaní s nehnuteľnosťami, ako aj v záujme istoty potencionálnych záujemcov o kúpu nehnuteľnosti je potrebné, aby kataster obsahoval informácie o skutočnostiach, ktoré súvisia s právami k nehnuteľnostiam. V katastri sa budú vyznačovať na základe oznámení štátnych orgánov a dlžníkov, prípadne na základe právoplatných rozhodnutí.

Právna úprava inštitútu poznámky je v súčasnosti obsiahnutá v prvom rade v katastrálnom zákone. Zápis poznámky do katastra však upravujú aj niektoré ďalšie osobitné právne predpisy, napríklad zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov. V rámci prameňov právnej úpravy inštitútu poznámky je potrebné spomenúť aj vyhlášku č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Katastrálny zákon v § 5 ods. 3 ustanovuje, že poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ďalej katastrálny zákon v § 38 ustanovuje, že poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Z ustanovenia § 5 ods. 3 a § 38 katastrálneho zákona je zrejmé, že zákonodarca koncipoval inštitút poznámky pomerne široko. Takéto široké poňatie inštitútu poznámky považujeme za správne a sme toho názoru, že je potrebné ho zachovať aj v budúcnosti. Poznámky boli v minulosti v zásade delené na poznámky informatívne (evidované na liste vlastníctva pod označením P2) a poznámky obmedzujúce (evidované na liste vlastníctva pod označením P1).

Katastrálny Operát a Zápisy Práv k Nehnuteľnostiam

Katastrálnym operátom sa rozumie súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Tvrdenie, že zápisy práv k nehnuteľnostiam majú podľa katastrálneho zákona právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky je pravdivé. Záznam je úkon príslušného orgánu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Neplatný katastrálny operát je dokumentom s trvalou dokumentárnou hodnotou. Pozemkové knihy a železničná kniha sú dokumenty s trvalou dokumentárnou hodnotou. Na neplatnom katastrálnom operáte nemusí byť vyznačené, z akého dôvodu a od ktorého dňa sa stal neplatným. Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra budú od 01.10.2013 okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Katastrálne Konanie

Katastrálne konanie možno vykonať aj elektronicky. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak katastrálny zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. Náležitosti elektronického podania sú odlišné od náležitostí písomného podania. Vklad bude možné od 01.10.2013 vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia katastrálneho úradu. Každý má právo nahliadnuť do evidencie doručených návrhov na vklad. Konanie o povolení vkladu možno začať aj na návrh účastníka konania.

Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu nemožno podať odvolanie.

Konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak:

• návrh nepodal účastník konania
• bolo účastníkovi predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou
• účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh

Konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak:

• účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad
• sa začalo konanie o predbežnej otázke
• právo nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené podľa osobitného predpisu

Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Vlastník alebo iná oprávnená osoba môže do katastra nahliadnuť.

tags: #katastrálny #bulletin #konkurz #účinky