Katastrálny zákon: Dôvodová správa a jej význam

Katastrálny zákon je základným právnym predpisom, ktorý upravuje evidenciu nehnuteľností na Slovensku. Dôvodová správa k tomuto zákonu, alebo k jeho novelám, je dôležitým dokumentom, ktorý objasňuje ciele a dôvody prijatia danej právnej úpravy. Tento článok sa zameriava na rozbor katastrálneho zákona a významu dôvodovej správy, pričom vychádza z dostupných informácií o legislatívnom procese a obsahu návrhov zákonov.

Legislatívny proces katastrálneho zákona

Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) zohráva kľúčovú úlohu v procese prijímania zákonov. Predseda NR SR navrhuje výbory, ktoré sa zaoberajú prerokovaním návrhov zákonov, a určuje lehoty na ich prerokovanie. Gestorský výbor, ktorý je tiež navrhovaný predsedom NR SR, má hlavnú zodpovednosť za prerokovanie návrhu zákona.

Príkladom je legislatívny proces návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností. Predseda NR SR navrhol ako výbory Ústavnoprávny výbor NR SR a Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie 11. júna. Gestorským výborom bol navrhnutý Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s lehotou na prerokovanie 12. júna.

Návrh zákona bol prerokovaný na 31. schôdzi NR SR, kde NR SR uznesením rozhodla o výboroch a gestorskom výbore s lehotami na prerokovanie. Po prerokovaní vo výboroch bol návrh zákona prerokovaný na 33. schôdzi NR SR a postúpil do tretieho čítania. Po treťom čítaní bol zákon odoslaný do Zbierky zákonov.

Dôvody pre novelizáciu katastrálneho zákona

Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) pristúpil k vypracovaniu návrhu zákona na základe úloh uložených uznesením vlády SR č. 425 z 29. júna 2011 k analýze a návrhu možností urýchlenia procesu registrácie majetku. Taktiež vychádzal z uznesenia vlády SR č. 160 z 2. marca 2011 k správe o stave podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšovanie, a uznesenia vlády SR č. 486 zo dňa 6. júla 2011. Dôvodom bola aj úloha uložená ÚGKK SR Úradom na ochranu osobných údajov. Vláda SR na svojom rokovaní dňa 30. júna 2016 vzala na vedomie materiál „Informácia o odstraňovaní duplicitného vlastníctva evidovaného v katastri nehnuteľností v Slovenskej republike“.

Prečítajte si tiež: Ako získať späť poplatok za kataster

Predkladaný návrh novely katastrálneho zákona predstavoval základné a nevyhnutné kroky súvisiace s realizáciou projektu „Operačný program informatizácia spoločnosti - Elektronické služby katastra nehnuteľností“ a zohľadňoval aktuálne procesy v oblasti elektronizácie katastra nehnuteľností. Nová právna úprava reagovala na požiadavku zrýchlenia a skvalitnenia registrácie nehnuteľností a zároveň vytvárala legislatívne podmienky na zlepšenie fungovania katastra nehnuteľností, zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe.

Navrhovaná právna úprava reagovala aj na pokrok v oblasti informačných technológií v súvislosti s verejnosťou katastrálneho operátu a poskytovaním údajov z katastra nehnuteľností, a to aj s prihliadnutím na ochranu osobných údajov. V nadväznosti na uvedené legislatívne zmeny bolo potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov, ako aj zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z.

Ciele a zmeny v katastrálnom zákone

Cieľom novely katastrálneho zákona bolo zjednodušenie a zefektívnenie procesov v katastri nehnuteľností, zabezpečenie právnej istoty a zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Medzi hlavné zmeny patrili:

• Zrýchlenie a skvalitnenie registrácie nehnuteľností: Novela mala za cieľ urýchliť proces registrácie nehnuteľností a zabezpečiť jeho vyššiu kvalitu.
• Elektronizácia katastra nehnuteľností: Novela zohľadňovala aktuálne procesy v oblasti elektronizácie katastra nehnuteľností a súvisela s realizáciou projektu „Operačný program informatizácia spoločnosti - Elektronické služby katastra nehnuteľností“.
• Zlepšenie fungovania katastra nehnuteľností: Novela vytvárala legislatívne podmienky na zlepšenie fungovania katastra nehnuteľností, zohľadňujúc pritom požiadavky aplikačnej praxe.
• Ochrana osobných údajov: Novela reagovala na pokrok v oblasti informačných technológií v súvislosti s verejnosťou katastrálneho operátu a poskytovaním údajov z katastra nehnuteľností, a to aj s prihliadnutím na ochranu osobných údajov.

Konkrétne zmeny v právnej úprave

Návrh zákona priniesol viaceré konkrétne zmeny v právnej úprave katastra nehnuteľností. Medzi najvýznamnejšie patrili:

• Definícia pojmov: Precizovali sa definície niektorých pojmov, napríklad „iná oprávnená osoba“, ktorá bola rozšírená o Slovenský pozemkový fond a Štátne lesy ako správcov majetku neznámych osôb po konaní podľa zákona č. 180/1995 Z. z.
• Predmet evidovania v katastri: Zaviedla sa nová právna úprava, podľa ktorej sa v katastri spravidla nezapisujú inžinierske stavby a drobné stavby.
• Rozhodovanie v pochybnostiach: V pochybnostiach o tom, či ide o predmet evidovania v katastri, mal rozhodovať na centrálnej úrovni Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) ako ústredný orgán štátnej správy na úseku katastra, čo malo zabezpečiť jednotnú evidenciu v celej republike.
• Údaj o cene nehnuteľnosti: Nová právna úprava zavádzala ako predmet evidencie katastra aj údaj o cene nehnuteľnosti. Podľa doterajšej právne úpravy sa v katastri evidovala iba cena poľnohospodárskych a lesných pozemkov.
• Kompetencie úradu: Ustanovovali sa kompetencie úradu vo vzťahu k podriadeným subjektom, ktorá zohľadňovala stav na základe zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Kompetencie okresného úradu: Ustanovovalo sa, ktoré úkony robí okresný úrad v mene úradu. Tieto úkony súviseli s budovaním centrálneho informačného systému v rámci projektu OPIS - Elektronické služby katastra nehnuteľností.
• Náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania: Upravovali sa náležitosti návrhu na začatie katastrálneho konania. Návrh musel obsahovať identifikačné údaje navrhovateľa a označenie, čoho sa navrhovateľ domáha.
• Elektronické podávanie návrhov: V prípade podania návrhu na začatia konania o návrhu na vklad v elektronickej podobe sa správny poplatok znižoval o 50 %.
• Prílohy k návrhu na vklad: Precizovala sa právna úprava príloh návrhu na vklad.

Vplyvy novely katastrálneho zákona

Vplyvy predkladaného zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, vplyv na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana boli uvedené v doložke vybraných vplyvov. Medzi hlavné vplyvy patrili:

Prečítajte si tiež: Otváracie hodiny Katastrálneho úradu Zvolen

• Zníženie administratívnej záťaže: Zavedenie „Preukazu geodeta“ malo znížiť administratívnu záťaž na malých a stredných podnikateľov.
• Zjednotenie evidencie: Rozhodovanie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v pochybnostiach o tom, či ide o predmet evidovania v katastri, malo zabezpečiť jednotnú evidenciu v celej republike.
• Zrýchlenie procesov: Elektronizácia katastra nehnuteľností a zjednodušenie procesov malo prispieť k zrýchleniu procesov v katastri nehnuteľností.
• Zvýšenie transparentnosti: Zverejňovanie rozhodnutí úradu na webovom sídle a na elektronickej úradnej tabuli malo zvýšiť transparentnosť rozhodovania.

Kataster nehnuteľností ako nástroj ochrany práv

Kataster nehnuteľností zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Eviduje geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností, a tiež práva k týmto nehnuteľnostiam. Medzi hlavné funkcie katastra nehnuteľností patrí:

• Evidencia nehnuteľností: Kataster eviduje pozemky, stavby, byty a nebytové priestory.
• Evidencia práv k nehnuteľnostiam: Kataster eviduje vlastnícke práva, záložné práva, vecné bremená a iné práva k nehnuteľnostiam.
• Poskytovanie údajov: Kataster poskytuje údaje o nehnuteľnostiach a právach k nim tretím osobám.

Prečítajte si tiež: Dubovany: Katastrálne zmeny

tags: #katastralny #zakon #dovodova #sprava