
Článok sa zameriava na prácu Emílie Trepáčovej a Slovenskej katolíckej charity (SKCH) v kontexte utečeneckej krízy, pričom zdôrazňuje ich úsilie o integráciu utečencov na Slovensku a poskytovanie pomoci v kritických situáciách, ako bola situácia na budapeštianskej stanici Keleti.
V septembri sa železničná stanica Keleti v Budapešti stala dejiskom humanitárnej krízy. Nenávistné prejavy neonacistov sa miešali so zvukmi policajných sirén a napätím novinárov očakávajúcich správy. Tisíce utečencov zo Sýrie, Iraku a Afganistanu sa snažili dostať do západnej Európy, najmä do Nemecka, a utáborili sa v priestoroch stanice a jej okolí. Mnohí odmietali prevoz do utečeneckých táborov zo strachu z registrácie, ktorá by im znemožnila pokračovať v ceste.
Už v Bratislave sa začala zbierka materiálnej pomoci, do ktorej sa zapojili ochotní ľudia, vrátane herečky Petry Polnišovej. Zozbierané veci boli naložené do áut Slovenskej katolíckej charity a päťčlenná posádka vyrazila do Maďarska.
Po príchode na stanicu Keleti sa dobrovoľníci stretli s ťažkou situáciou. Unavené tváre rodín s deťmi, ktoré sa tiesnili na karimatkách a pod dekami, boli smutným obrazom. Dobrovoľníci sa snažili zachytiť všetky podnety, ale množstvo informácií bolo ohromujúce.
Jeden zo Sýrčanov oslovil dobrovoľníkov a ukázal im svoju štvordňovú dcéru, ktorá sa narodila na toaletách stanice za pomoci rodiny. Bolo ťažké si predstaviť, ako žena v takom pokročilom štádiu tehotenstva zvládla takú náročnú cestu. Dievčatko však vyzeralo zdravo a spokojne.
Prečítajte si tiež: Poslanie Gréckokatolíckej charity na Slovensku
Ďalšia Sýrčanka, ktorá sa na cestu vydala s manželom a piatimi deťmi, povedala, že keby vedela, do čoho ide, radšej by zomrela v Sýrii. Až po dosiahnutí gréckeho pobrežia si uvedomila, aké riziko podstúpila so svojimi deťmi.
Napriek hluku a osvetleniu na stanici sa utečencom podarilo zaspať. Dobrovoľníci zo Slovenska našli nocľah u mladého manželského páru v Budapešti, ktorý im ochotne poskytol ubytovanie. Táto forma pomoci bola veľmi cenná.
Materiálna pomoc zo Slovenska, ako hygienické potreby, plienky, deky, spacie vaky a oblečenie, bola odovzdaná do provizórneho skladu v budapeštianskom byte, ktorý poskytla miestna rodina. Táto pomoc bola distribuovaná na stanici Kobanya, kde sa utečenci zbiehali z okolitých miest.
Jedného rána bola stanica Keleti takmer prázdna. Maďarské úrady poslali pre utečencov autobusy, ktoré ich dopravili na rakúsku hranicu po tom, čo sa Rakúsko a Nemecko rozhodli prijať utečencov uviaznutých v Maďarsku.
Dobrovoľníci sa pridali k organizácii Migration Aid a na stanici zriadili stanovisko, kde utečencom vydávali jedlo a vodu. Ďalší dobrovoľníci sa hrali s deťmi a vymýšľali pre nich program. Mnohí obyvatelia Budapešti prinášali materiálnu pomoc a hračky pre deti.
Prečítajte si tiež: Poslanie Slovenskej katolíckej charity
Poobede sa dobrovoľníci dozvedeli, že Rakúsko otvorilo hranice a je pripravené prijať utečencov z Maďarska. Keďže táto informácia nebola verejne dostupná, dobrovoľníci sa rozhodli informovať utečencov o možnostiach a pomôcť im s balením, nákupom lístkov a nastupovaním do vlakov smerujúcich na rakúsky hraničný priechod Hegyeshalom-Nickelsdorf.
Mnohí utečenci sa báli, že ich chytí maďarská polícia a umiestni do táborov, alebo nemali peniaze na lístky. Dobrovoľníci ich presviedčali, asistovali s nákupom lístkov a pomáhali s nosením detí a batožiny. Bolo šokujúce, že vlaky neboli zadarmo a že na toaletách stanice sa vyberal poplatok.
Cesta do Nickelsdorfu bola pre utečencov zabezpečená a dobre zorganizovaná. Pri návrate z Budapešti sa dobrovoľníci zastavili na stanici v Hegyeshalom, kde videli utečencov kráčať päť kilometrov do pohraničia, kde boli pripravené priestory na čakanie a transport. Rakúski policajti ich nakladali do autobusov smerujúcich do Viedne.
Slovenská katolícka charita sa aktívne zapája do integrácie utečencov na Slovensku prostredníctvom projektu Rafael III, ktorý prebiehal od 1. decembra 2015 do 30. novembra 2016. Projekt bol realizovaný v integračných poradenských centrách v Bratislave, Žiline a Košiciach.
Medzi hlavné aktivity projektu patrilo poskytovanie právneho, psychologického a sociálneho poradenstva a výučba slovenského jazyka. Osobitná pozornosť bola venovaná zraniteľným skupinám s prihliadnutím na ich situáciu a špecifické potreby.
Prečítajte si tiež: Katolícka univerzita: Pôrodná asistencia
Cieľom projektu bolo zjednodušenie prístupu cieľovej skupiny k vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu, verejným inštitúciám a sociálnym službám a jej úspešné zaradenie na pracovný trh prostredníctvom zvládnutia slovenského jazyka. Projekt RAFAEL III. bol spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu.
V roku udelila Aliancia Fair-play a Via Iuris ocenenie za občiansku odvahu - Biela vrana. Prvýkrát sa medzi ocenenými objavila aj príslušníčka inej kultúry, klientka SKCH Khadra Abdile. Spolu s ňou ocenenie za vzájomnú solidaritu a toleranciu získala aj Emília Trepáčová, ktorá pracovala v projekte Rafael III.
Khadra Abdile pochádzala zo Somálska a na Slovensko prišla v roku so svojím ročným synom. Po vypuknutí utečeneckej krízy sa stala terčom viacerých útokov, o ktorých sa rozhodla prehovoriť do médií.
V apríli sa vo Viedni uskutočnila Medzinárodná konferencia pod názvom Access to education and security for Refugee children, women and youth: Leaving No one behind. Slovenskú katolícku charitu a Projekt Rafael III. na konferencii reprezentovali Emília Trepáčová a Anna Balgová. Konferencia sa zamerala na vzdelávanie utečencov, najmä žien, detí a mládeže.
V novembri sa v Bratislave konala Medzinárodná konferencia pod názvom „Ženy ako vedúce predstaviteľky zmierenia a spolupráce podieľajúce sa na vytváraní zdravých rodín a bezpečných komunít v dnešnej náročnej dobe“. Emília Trepáčová, Anna Balgová a Jana Verdura vystúpili ako panelistky a hovorili o vplyvoch exklúzie na mladých ľudí a o dôležitosti úspešnej integrácie utečencov.
Účastníci konferencie sa dozvedeli viac o projektoch SKCH, ktoré sa venovali téme migrácie, najmä o projekte Rafael III. Boli navrhnuté aj odporúčania na zmeny, ktoré by v budúcnosti zlepšili integráciu a kvalitu života utečencov na Slovensku.