
Slovensko už druhý rok prežíva obdobie konsolidácie, no koaličné strany sa stále nevedia dohodnúť na konkrétnych opatreniach. Jednou z možností, ako ušetriť, je zrušenie niektorých štátnych sviatkov, čo však vyvoláva otázky o Vatikánskej zmluve a jej dopade na dni pracovného pokoja. Táto téma otvára širšiu diskusiu o vzťahu štátu a cirkvi, o výhodách a nevýhodách zmluvy a o možnostiach jej vypovedania.
Vláda Roberta Fica spomenula zrušenie dvoch sviatkov ako dní pracovného pokoja, s cieľom zvýšiť HDP a príjmy do rozpočtu. Progresívne Slovensko dokonca navrhlo zrušiť až štyri štátne sviatky. Cieľom nie je sviatky vyškrtnúť z kalendára, ale zrušiť pracovné voľno počas nich.
Zrušenie dní pracovného pokoja môže priniesť ekonomický prínos pre štátny rozpočet, a to vo forme vyššieho HDP, rastu tržieb a produktivity v priemysle. Zamestnávatelia by ušetrili na príplatkoch za prácu vo sviatok, čím by sa znížili ich mzdové náklady a zlepšila konkurencieschopnosť firiem.
Na druhej strane, sviatky majú aj sociálny a kultúrny význam. Zrušenie pracovného pokoja v štátny sviatok si vyžaduje len zmenu zákona, na ktorú je potrebná nadpolovičná väčšina v parlamente. Problémom sú cirkevné sviatky, ktoré sú viazané na medzinárodné zmluvy.
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) upozorňuje, že Základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou (Vatikánska zmluva) sa Slovensko zaviazalo rešpektovať nedele a sviatky uvedené v zmluve ako dni pracovného pokoja. Týchto sviatkov je desať a na zrušenie ktoréhokoľvek z nich by bola potrebná úprava zmluvy po dohode zmluvných strán.
Prečítajte si tiež: Vatikánska zmluva v slovenskej spoločnosti
Základná zmluva (č. 326/2001 Z. z.) je medzinárodná zmluva, ktorá má podľa Ústavy SR prednosť pred slovenskými zákonmi. Rieši najmä právne postavenie cirkvi, spovedné tajomstvo, náboženskú slobodu a školstvo. Vatikánska zmluva sa v slovenskej politike objavuje často, no neobsahuje žiadne "zákazy". Mnohí ústavní právnici tvrdia, že zmluva nebráni zavedeniu civilných zväzkov, pretože tie by sa týkali štátneho práva, nie cirkevného.
V zmluve sa spomína schválenie ďalších štyroch rámcových zmlúv medzi SR a Svätou stolicou:
KBS zatiaľ nebola oslovená vládou vo veci rušenia týchto sviatkov, ale je otvorená dialógu. Vláda má aktuálne k dispozícii len štyri sviatky, na ktoré má reálny dosah: 1. a 8. máj, 29. august a 17. november. Koalícia sa v minulosti dohodla, že škrtne 17. november ako deň pracovného voľna.
Väčšina krajín EÚ s katolíckou tradíciou má nejakú formu dohody s Vatikánom, napríklad Španielsko a Taliansko. Malta, ktorá je ešte viac katolícka ako Slovensko, zaviedla registrované partnerstvá a manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Miestni politici argumentovali, že občianske práva sú oddelené od náboženskej doktríny. Zmluvy s Vatikánom riešia postavenie cirkvi v spoločnosti, ale neurčujú, aké práva má štát priznať svojim občanom v civilnej sfére.
Katolícka Cirkev definuje manželstvo ako zmluvu, ktorá vedie nielen k stavu, ale aj k vzťahu. Muž a žena môžu slobodne uzavrieť alebo neuzavrieť dohodu o uzavretí manželstva. Ale ak túto dohodu urobia, potom Boh ich činu pripíše isté dôsledky. Vznikne vzťah. Vyjadrili svoju vôľu byť manželmi a Boh ich manželmi urobí. „A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo“, hovorí Kristus, Náš Pán (Mt 19,6). Pretože ich jednota je vytvorená Bohom, človek ju nemôže zmeniť: „Čo teda Boh spojil“, pokračuje Náš Pán, „nech človek nerozlučuje.“
Prečítajte si tiež: Analýza Vatikánskej zmluvy
Rozdiel medzi pojmami rozvodu a neplatnosti je diametrálny, pretože rozvod ruší existujúce manželstvo, kým neplatnosť znamená, že manželstvo nikdy nevzniklo; je to zistenie, že zmluva o sobáši nebola uzatvorená. Manželstvo nie je zmluva; ale vyplýva zo zmluvy, a ak zmluva neexistuje, nemôže z toho vzniknúť žiadny vzťah.
Manželstvom sa zaoberá štát aj Cirkev a upravujú ho zákonmi. Ani štát, ani Cirkev ho nepovažujú za čisto súkromný dohovor, ktorý sa netýka nikoho iného len zainteresovaných strán. Manželstvo totiž v princípe znamená doplnenie spoločnosti o novú jednotku, rodinu; a pridáva občanov tak do pozemského kráľovstva, ako aj do Kráľovstva Božieho.
Niektorí politici a právnici považujú Vatikánsku zmluvu za jednostrannú a nevýhodnú pre Slovensko. Tvrdia, že zmluva zasahuje do niektorých oblastí svetského práva, napríklad v otázke výhrady vo svedomí. Podľa nich, ak niekto môže mať výhradu vo svedomí, znamená to, že kánonické právo je minimálne na úrovni svetského práva alebo dokonca nad ním.
Zmluva so Svätou stolicou neobsahuje ustanovenie o svojom prípadnom zániku. Ústavný právnik Peter Kresák uviedol, že vypovedanie zmluvy by bol krajný krok. Ak zmluva neobsahuje ustanovenie o jej vypovedaní, tak medzinárodné právo hovorí, že jednostranne sa dá vypovedať, ale potom sa to chápe ako porušenie medzinárodného práva.
Na zrušení zmluvy by sa musela dohodnúť vláda s Vatikánom. Súčasne vláda musí zabezpečiť v parlamente potrebnú väčšinu na schvaľovanie zrušenia základnej zmluvy. Po podpise základnej zmluvy boli ratifikované dva dodatky, ktoré právomoci katolíckej cirkvi upravujú presnejšie.
Prečítajte si tiež: Výhrada vo svedomí na Slovensku
Vlani parlament prijal nový zákon o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Od 1. januára tohto roka sa zvýšila doterajšia výška dotácie podľa valorizácie platov vo verejnej správe a miery inflácie v pomere 80 ku 20. Toto zvýšenie dotácie sa jednotlivým cirkvám rozdelí podľa počtu ich veriacich zo sčítania obyvateľov. Príspevok štátu je určený na bohoslužobné, výchovné, kultúrne a charitatívne aktivity cirkvi, na platy duchovných či prevádzkové náklady.
tags: #vatikanska #zmluva #vypovedanie #podmienky