Kazuistika Mentálneho Postihnutia na Slovensku

Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi mentálneho postihnutia na Slovensku, od diagnostiky a klasifikácie až po možnosti výchovy, vzdelávania a sociálnej inklúzie. Opiera sa o informácie získané z rozhovorov v rôznych zariadeniach na Slovensku, ktoré sa venujú starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím.

Úvod do problematiky mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia, alebo mentálne postihnutie, je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Postihuje kognitívne funkcie, adaptívne správanie a sociálne zručnosti.

Klasifikácia mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu. Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologicky podmienené (poškodenie mozgu) alebo sociálne podmienené (extrémna výchovná zanedbanosť). Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a vyjadruje sa kvocientom IQ. Za normu sa považuje IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

  • Debilitu (ľahká mentálna retardácia): IQ 50-70 - jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní.
  • Imbecilitu (stredná mentálna retardácia): IQ 35-49 - jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní.
  • Idiocitu (ťažká a hlboká mentálna retardácia): IQ 34-0 - jedinci nie sú vzdelávateľní ani vychovávateľní.

Podrobnejšie delenie zahŕňa aj:

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

  • Miernu duševnú zaostalosť (debilitu): IQ 50-70 - Deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné, svojprávne a navštevujú špeciálne školy. Existujú dva typy: eretická forma (nekľud, pohyblivosť, výchovné problémy) a torpídna forma (pomalosť).
  • Stredne ťažkú duševnú zaostalosť (imbecilitu): IQ 35-49 - Jedinci majú výrazné obmedzenia schopností. Považujú sa za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky. Jedinci sú nesamostatní a vyžadujú stálu starostlivosť.
  • Ťažkú duševnú zaostalosť (idiociu): IQ 20-34
  • Hlbokú duševnú zaostalosť (hlbokú idiociu): IQ menej ako 20 - Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2-ročné dieťa. Komunikácia prebieha cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, vplyvy v tehotenstve alebo ožiarenie.

Etiológia mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia sú rôznorodé a môžu byť prenatálne, perinatálne alebo postnatálne. Medzi prenatálne príčiny patria genetické poruchy (napr. Downov syndróm), infekcie počas tehotenstva (napr. rubeola), užívanie alkoholu alebo drog matkou počas tehotenstva a iné faktory. Perinatálne príčiny zahŕňajú komplikácie počas pôrodu, ako je hypoxia (nedostatok kyslíka) alebo poranenia mozgu. Postnatálne príčiny môžu byť infekcie (napr. meningitída), úrazy hlavy, otravy alebo extrémna sociálna deprivácia.

Diagnostika mentálneho postihnutia

Diagnostika mentálneho postihnutia je komplexný proces, ktorý zahŕňa lekárske, psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenia. Lekárska diagnostika sa zameriava na identifikáciu príčin mentálneho postihnutia a vylúčenie iných zdravotných problémov. Psychologická diagnostika sa zameriava na posúdenie intelektových schopností a adaptívneho správania. Špeciálnopedagogická diagnostika sa zameriava na posúdenie vzdelávacích potrieb a potenciálu jedinca.

Z hľadiska celostného chápania človeka je nevyhnutné, aby aktivity zacielené na jeho poznávanie sa realizovali na báze komplexného - tímového prístupu, a to z aspektu biologického (reprezentovaného lekárom), psychologického (reprezent. psychológom), sociálneho (reprezent. Sociálne hľadiská v tomto prípade nesledujú len pozíciu postihnutého alebo narušeného jedinca v spoločnosti, ale predovšetkým predpoklady jeho vzdelávania a výchovy ako prostriedkov socializácie. Pri diagnostických aktivitách nejestvujú, resp. nemali by jestvovať vzťahy nadradenosti a podradenosti jednotlivých zúčastnených odborov. Podmienkou tímového prístupu je dostatočná informovanosť i postačujúce poznatky každého zúčastneného odborníka aj z ostatných participujúcich odborov. Psychologická, lekárska i sociálna diagnóza má význam pre špeciálneho pedagóga len v tom prípade, keď jej plne rozumie a je spôsobilý ju adekvátne interpretovať vo výchove a vzdelávaní. Platí to samozrejme aj obrátene. Lekárska diagnostika je východiskovou bázou pre terapiu, jej cieľom je úspešná liečba, respektíve vyliečenie pacienta. Špeciálno pedagogická diagnóza je východiskom úspešného pedagogického pôsobenia, pedagogických opatrení, jej cieľom teda nie je liečba, ale výchova, respektíve vzdelávanie.

Psychologická diagnostika sa zameriava aj na:

  1. Identifikáciu narušení vo vývine osobnosti, predovšetkým v jej emocionálnej a vôľovej zložke. (Ide tu o citovú depriváciu, ktorá sa môže prejavovať ako citová tuposť, labilita či precitlivenosť).
  2. Identifikovať charakteristické formy interakcie medzi diagnostikovaným jedincom a prostredím.

Získavanie informácií prebieha prostredníctvom:

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

  1. Osobnej anamnézy
  2. Anamnézy rodiny diagnostikovaného (resp. náhradnej rodiny, inštitúcie).
  3. Anamnézy užšieho sociálneho prostredia (trieda, priatelia).
  4. Anamnézy širšieho sociálneho prostredia (škola, pracovisko, známi).
  5. Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej komplexnosti - úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod. Ak ide o náhradnú rodinu alebo výchovu v inštitúcii (tzv.

Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím

Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím je zamerané na rozvoj ich potenciálu a prípravu na čo najsamostatnejší život. Pedagogika mentálne postihnutých, nazývaná aj psychopédia, je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. V každom meste existujú osobitné školy a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti.

Dôležitá je včasná intervencia a individualizovaný prístup. Vzdelávacie programy by mali byť prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam každého jedinca. Dôraz sa kladie na rozvoj praktických zručností, sociálnych zručností a komunikačných schopností.

Možnosti vzdelávania

  • Špeciálne školy: Pre žiakov s ľahkým a stredným stupňom mentálneho postihnutia.
  • Pomocné školy: Pre žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.
  • Integrované vzdelávanie: Žiaci s mentálnym postihnutím sú vzdelávaní v bežných školách s podporou asistenta učiteľa a špeciálneho pedagóga.

Technologické pomôcky v rozvoji schopností

Technologické pomôcky zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rozvoji schopností detí s postihnutím. Adaptované pomôcky s ovládačmi, komunikátory a interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnostiach ponúkajú nové možnosti na učenie a rozvoj.

Snoezelen terapia

Metóda Snoezelen je multisenzorická aktivita, ktorá sa využíva na relaxáciu a stimuláciu zmyslov u osôb s mentálnym postihnutím. Snoezelen miestnosti sú vybavené rôznymi prvkami, ako sú svetelné efekty, hudba, vône a textúry, ktoré stimulujú zmysly a podporujú relaxáciu. Kazuistika zachytáva priebeh Snoezelen jednotky s chlapcom s ťažkým viacnásobným postihnutím (DMO v kombinácii so zmyslovým postihnutím). V nemocnici Whittington Hall bolo vybudované multisenzorické prostredie s cieľom poskytnúť pacientom priestor na relaxáciu a podporu procesu rekonvalescencie.

Kombinácia mentálneho postihnutia s ADHD

Nedostatočne preskúmanou problematikou je kombinácia mentálneho postihnutia s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD). Základné prejavy porúch pozornosti zahŕňajú ťažkosti so sústredením, impulzivitu a hyperaktivitu. Terapeutické možnosti zahŕňajú behaviorálnu terapiu, farmakologickú liečbu a metódu Snoezelen.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Sociálna inklúzia osôb s mentálnym postihnutím

Sociálna inklúzia je proces, ktorý umožňuje osobám s mentálnym postihnutím plnohodnotne sa zapájať do spoločnosti. Zahŕňa prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a voľnočasovým aktivitám. Dôležitá je podpora rodiny, komunity a štátu.

Zariadenia poskytujúce služby osobám s mentálnym postihnutím

Na Slovensku existuje sieť zariadení, ktoré poskytujú služby osobám s mentálnym postihnutím. Medzi tieto zariadenia patria:

  • Domovy sociálnych služieb: Poskytujú komplexnú starostlivosť o osoby s mentálnym postihnutím, ktoré nemôžu žiť v rodinnom prostredí.
  • Zariadenia pre seniorov: Poskytujú starostlivosť o seniorov s mentálnym postihnutím.
  • Detské domovy: Poskytujú starostlivosť o deti s mentálnym postihnutím, ktoré nemôžu žiť v rodinnom prostredí.
  • Spojené školy internátne: Vzdelávajú deti s mentálnym, kombinovaným postihnutím a autizmom v predškolskom a školskom veku. (Príklad: Spojená škola internátna na ulici Z. Nejedlého 41 v Leviciach).
  • Ambulantné a pobytové zariadenia: Poskytujú služby klientom s mentálnym postihnutím alebo s poruchou autistického spektra. (Príklad: Domov sociálnych služieb profesora Karola Matulaya pre deti a dospelých na Lipského 13 v Bratislave).

Rozhovory pre tento článok vznikli v rôznych zariadeniach na Slovensku:

  • Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb na Škultétyho ulici 329 vo Veľkom Krtíši (4. októbra 2013).
  • Spojená škola internátna na ulici Z. Nejedlého 41 v Leviciach (3. októbra 2013).
  • Zariadenie pre seniorov a Domov sociálnych služieb v Horelici (1. októbra 2013).
  • Detský domov Svetluška na Kollárovej 29 v Banskej Bystrici (24. septembra 2013).
  • Domov sociálnych služieb v Giraltovciach (18. septembra 2013).
  • Domov sociálnych služieb profesora Karola Matulaya pre deti a dospelých na Lipského 13 v Bratislave (14. septembra 2013).

Krízová intervencia u osôb s mentálnym postihnutím

Kríza je stav, pri ktorom sa jednotlivé osoby stretávajú s prekážkami, problémami, životnými situáciami, ktoré sa javia ako neprekonateľné normálnymi a zaužívanými spôsobmi riešenia. Zásah človeka v určitej stresovej - krízovej situácii iného človeka. Zasahovať by mal vyškolený sociálny pracovník. Krízová intervencia (KI) má niekoľko dôležitých zásad:

  1. Kríza má individuálny charakter - každý jej intenzitu a závažnosť vníma inak.
  2. Kríza je časovo obmedzená - ak nie je úspešne vyriešená včas, prerastá v závažnejšie komplikácie.
  3. Ťažisko práce s klientom tvorí riešenie problému.
  4. Cieľom KI je posilnenie klientovej kompetencie.
  5. Odborná práca v KI je eklektická.
  6. Zameriavame sa na to, kedy a ako krízová situácia vznikla - t.j. na blízku minulosť.
  7. Perspektívne sa pri KI orientujeme iba do blízkej budúcnosti.
  8. V kríze sa človek zväčša neocitol osamote, jeho situácia sa priamo či nepriamo dotýka celého vzťahového systému.
  9. Vzniknutá kríza ovplyvňuje nielen prežívanie a správanie človeka, jeho psychiku ale ovplyvňuje i jeho zdravie a úroveň sociálnych vzťahov - preto by KI mala zahŕňať komplexnú intervenciu v smere bio - psycho - sociálno - duchovnom.
  10. KI musí mať v indikovaných prípadoch kontinuitu v ďalšej odbornej práci s klientom.

Typy kríz

  1. Situačná kríza: Vyvolaná nepredvídateľnou stresovou situáciou.
  2. Tranzitórna kríza: Kríza z očakávaných životných zmien (nástup do školy, puberta, dospievanie, kríza stredného veku, starecká kríza).
  3. Traumatická kríza: Veľmi silné stresové faktory z vonku (znásilnenie, vojnové udalosti, prírodné katastrofy, ťažká autonehoda, letecké nešťastie).

Sociálna Diagnostika

Sociálna diagnostika je dôležitou súčasťou komplexného posúdenia osoby s mentálnym postihnutím. U postihnutých či narušených jedincov môže byť pobyt v bežnej škole príčinou rôznych deviácii v správaní. Školská úspešnosť či neúspešnosť môže mať vplyv na poruchy správania. K obdobným prejavom môže dochádzať aj pri premiestňovaní dieťaťa do inej školy. Treba veľmi pozorne analyzovať vzťah dieťaťa a učiteľa, identifikovať možnú didaktogénnu neurotizáciu (školskú fóbiu) alebo averziu voči škole.

Informácie sa získavajú z anamnézy:

  1. Rodiny diagnostikovaného (resp. náhradnej rodiny, inštitúcie).
  2. Užšieho sociálneho prostredia (trieda, priatelia).
  3. Širšieho sociálneho prostredia (škola, pracovisko, známi).

Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej komplexnosti - úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod.

Postupy a opatrenia vyplývajúce z diagnózy

  1. Distribúcia klienta do zodpovedajúcej inštitúcie.
  2. Poradenský (terapeutický plán) - dôraz.
  3. Záznamy zo sedení s klientom (skupinou).

Kazuistika a jej význam

Cieľom vypracovania kazuistiky je reflektovať prípadovú prácu ako zmysluplný príbeh o odbornej pomoci. Dôležité aspekty kazuistiky zahŕňajú:

  1. Sociálny prípad a štruktúru kazuistiky.
  2. Druhy kazuistiky podľa účelu (dokumentácia - odborná publikácia - popularizácia témy pre verejnosť).
  3. Formálne a obsahové aspekty odborného textu.
  4. Konštelácia orientačnej rodiny - rodičovská konštelácia, súrodenecká konštelácia.

Anamnéza by mala zahŕňať:

  1. Anamnézu vývinu osobnej identity (seba - obrazu, seba - ponímania vrátane kritických období, hodnotových preferencií, záľub…).
  2. Anamnézu blízkych sociálnych vzťahov (v orientačnej a prokreačnej rodine, vzťahu ku kamarátom, známym, ku svojmu sociálnemu prostrediu, charakteristika prirodzeného sveta klienta).
  3. Anamnézu eroticko - sexuálneho vývoja - prvé skúsenosti a kontakty s druhým pohlavím, počiatky partnerských vzťahov, ktoré v dospelosti prechádzajú do vývoja manželstva (manželstiev).
  4. Anamnézu študijnú a profesijnú.
  5. Anamnézu zdravotnú (vývin zdravotného stavu, zdravotných ťažkostí a ich dopad na celkovú existenciu osobnosti).
  6. Anamnézu vzťahov k sociálnej makroštruktúre (vzťah k majoritnej spoločnosti a k jej normám a zákonom).
  7. Vývoj abnormálnych, či patologických javov - týka sa klientov s problematikou psychopatológie či sociálnej patológie.
  8. Diagnostika „človek - prostredie“, s využitím lekárskej, psychologickej, sociálnej a pedagogickej dokumentácie.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR

Podľa štatistík, populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike predstavuje 2-2,5% bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Downov syndróm

Downov syndróm, objavený v roku 1866, je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu. Napodobňujú, dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.

tags: #kauzistika #mentálne #postihnutie

Ďalšie články