
V tomto článku sa zameriame na problematiku priznávania starobného dôchodku podľa § 31 zákona o sociálnom poistení, s dôrazom na vyhlásenie a vzor, ktoré sú s tým spojené.
Pre úspešné priznanie starobného dôchodku je často nevyhnutné ukončenie pracovného pomeru. Zákonník práce definuje rôzne spôsoby skončenia pracovného pomeru, ktoré je dôležité poznať.
Pracovný pomer môže skončiť:
Dohoda o skončení pracovného pomeru je jedným z najjednoduchších spôsobov ukončenia pracovného pomeru. Je dôležité, aby dohoda obsahovala deň skončenia pracovného pomeru. Podľa § 60 ods. 2 Zákonníka práce, v niektorých prípadoch sa vyžaduje, aby sa v dohode uviedol aj dôvod skončenia pracovného pomeru.
Dôvod skončenia pracovného pomeru môže byť dôležitý pre nárok na odstupné. Ak pracovný pomer končí dohodou podľa § 63 ods. 1 písm. a), b) Zákonníka práce alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, zamestnancovi patrí odstupné.
Prečítajte si tiež: Ako si zvýšiť dôchodok po jeho priznaní
Výpoveď je jednostranný právny úkon, ktorý musí byť písomný a doručený druhej strane.
Výpoveď zo strany zamestnanca: Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu.
Výpoveď zo strany zamestnávateľa: Zamestnávateľ je povinný vo výpovedi uviesť konkrétny dôvod skončenia pracovného pomeru, ktorý je presne vymedzený v § 63 ods. 1 písm. a) až e) Zákonníka práce. Dôvod výpovede musí byť skutkovo vymedzený (popísaný), a to tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.
Zamestnávateľ nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať na toto miesto iného zamestnanca.
Zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, napr. počas dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva, materskej alebo rodičovskej dovolenky.
Prečítajte si tiež: Daňové priznanie a výška dôchodku
Žiadosť o starobný dôchodok je päťstranové tlačivo s dvoma prílohami: Doba zamestnania, poistenia a iných činností a Zoznam príloh k žiadosti o dôchodok. V zmysle zákona o sociálnom poistení žiadosť o dôchodok so žiadateľom spisuje pobočka Sociálnej poisťovne.
Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení upravuje sociálne poistenie na Slovensku. Tento zákon bol viackrát novelizovaný a upravovaný.
Zákon o sociálnom poistení upravuje sociálne poistenie nielen z hľadiska jeho rozsahu, ale aj z hľadiska jeho obsahu. Sociálne poistenie zahŕňa nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania, platenie príspevkov na poistenie v nezamestnanosti a platenie príspevku do garančného fondu.
V porovnaní so zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. je pri vymedzení sociálneho poistenia uplatnený nový pohľad na poistný systém, ktorý spočíva v tom, že sa rozširuje možnosť dobrovoľného poistenia na každú fyzickú osobu, ktorá nepodlieha povinnému poisteniu a novo sa umožňuje dobrovoľné poistenie aj fyzickej osobe, ktorá súčasne podlieha povinnému poisteniu. Tento nový pohľad na poistný systém je uplatnený najmä v systéme nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.
Rekodifikovaný zákon o sociálnom poistení upravuje garančné poistenie a poistenie v nezamestnanosti komplexne, t. j. nielen právnu úpravu platenia, odvádzania, kontroly a vymáhania poistného na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu, ale upravuje aj poskytovanie dávok z týchto systémov.
Prečítajte si tiež: Povinnosti príjemcu invalidného dôchodku
Jedným zo základných pojmov sociálneho poistenia je zárobková činnosť, ktorej definovanie je relevantné vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, pretože fyzickým osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti priamo zo zákona o sociálnom poistení.
Na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou je činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.
Zákon o sociálnom poistení taxatívne vymedzuje okruh fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sa na účely sociálneho poistenia považujú za zamestnávateľa.
Definícia pracovného úrazu v zásade vychádza z právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone detencie.
Poistenec má nárok na nemocenské, ak je uznaný za dočasne práceneschopného a splní ďalšie podmienky stanovené zákonom.
Poistenkyni vzniká nárok na materské, ak splní podmienku 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred pôrodom.
Denný vymeriavací základ sa používa na výpočet nemocenských dávok.
Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu.
Obdobie dôchodkového poistenia je dôležité pre nárok na starobný dôchodok a jeho výšku.
Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.
Suma starobného dôchodku sa určí podľa vzorca, ktorý zohľadňuje obdobie dôchodkového poistenia, osobný mzdový bod a aktuálnu dôchodkovú hodnotu.
tags: #priznanie #starobného #dôchodku #paragraf #31 #vyhlásenie