Príspevok zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie a poistenie: Podmienky a výhody

Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), často označované aj ako tretí pilier, predstavuje dobrovoľnú formu dlhodobého sporenia. Jeho hlavným cieľom je umožniť jednotlivcom zabezpečiť si finančné prostriedky na dôchodok nad rámec štátom vyplácaného dôchodku. Jednou z najväčších výhod tohto sporenia je možnosť získania príspevku od zamestnávateľa.

Princípy a výhody doplnkového dôchodkového sporenia

Doplnkové dôchodkové sporenie je založené na báze dobrovoľnosti a je určené všetkým tým, ktorí sa nespoliehajú len na štátom vyplácaný dôchodok. Minimálna dĺžka sporenia je 10 rokov a minimálny vek sporiteľa na vyplácanie dávok je 55 rokov.

Príspevky zamestnávateľa ako kľúčový benefit

Veľkou a hlavnou výhodou je možnosť získania príspevku od zamestnávateľa. Zamestnávateľ stanoví jednotnú sumu príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie pre všetkých svojich zamestnancov, ktorí do systému vstúpia. Ide o administratívne najmenej náročný model. Zamestnávateľ stanoví jednotnú sumu príspevku percentom z vyplatenej mzdy. Výhodou je priama previazanosť úspor a tým aj budúcich dávok na reálny príjem konkrétneho zamestnanca ako aj prirodzená valorizácia. Ide o sofistikovanejší prístup, keď zamestnávateľ sleduje cieľ dlhodobo stabilizovať svojich zamestnancov.

Daňové aspekty príspevkov

Príspevky zaplatené zamestnávateľom sú súčasťou daňových výdavkov. Zároveň platí, že daňový bonus sa ráta len z príspevkov, ktoré si do tretieho piliera poslal sporiteľ sám, teda nie z príspevkov od svojho zamestnávateľa. Odporúča sa preto sporiť do tretieho piliera aspoň 15 eur mesačne. Takto sa za celý rok nazbierajú príspevky vo výške 180 eur.

Podmienky pre príspevky zamestnávateľa

Výška mesačných príspevkov sporiteľa na doplnkové dôchodkové sporenie je dohodnutá v účastníckej zmluve. Výška príspevkov zamestnávateľa, ktorý platí príspevky za svojich zamestnancov, je súčasťou zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a DDS.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Povinnosti zamestnávateľa pri rizikových prácach

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva účastníkov vykonávajúcich rizikové práce, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť za týchto zamestnancov príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie povinne. Výška jeho príspevkov je najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca alebo príjmu zúčtovaného na výplatu.

Bežná prax pri výške príspevkov

V iných prípadoch prax ukazuje, že výška príspevku sa pohybuje v rozmedzí 15 až 30 € a ak máte šťastie, môže byť nastavená aj ako konkrétne percento z vašej mzdy.

Modely príspevkovej politiky zamestnávateľa

Zamestnávateľ stanoví jednotnú sumu príspevku percentom z vyplatenej mzdy. Výhodou je priama previazanosť úspor a tým aj budúcich dávok na reálny príjem konkrétneho zamestnanca ako aj prirodzená valorizácia. Ide o sofistikovanejší prístup, keď zamestnávateľ sleduje cieľ dlhodobo stabilizovať svojich zamestnancov. Tento model využívajú najmä zamestnávatelia, ktorí majú záujem umožniť starším zamestnancom dynamickejšiu tvorbu ich dôchodkových úspor. Výška príspevku zamestnávateľa sa zvyšuje s vekom jeho zamestnanca. Zamestnávateľ určí výšku príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie individuálne pre každého svojho zamestnanca. Ide o komplikovaný model, ktorý je možné aplikovať v menších kolektívoch. V tomto prípade uplatňuje zamestnávateľ príspevkovú politiku na doplnkové dôchodkové sporenie ako „pohyblivú zložku mzdy“. Výška príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie sa napríklad môže zvýšiť na obdobie nárazového zaťaženia zamestnancov alebo ako špeciálny bonus pri náročných úlohách.

Osobitný prístup pri rizikových prácach

Ide o osobitný prístup, ku ktorému je zamestnávateľ povinný pristúpiť, ak zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú práce označené príslušným úradom na ochranu verejného zdravia do kategórie III. a IV. Zamestnanec má právo túto povinnosť zamestnávateľa využiť.

Daňové aspekty a nezdaniteľná časť základu dane

Zásadnou zmenou je, že s účinnosťou od 1. a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) platené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 650/2004 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. Nové nezdaniteľné časti zo základu dane, t. j. príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie a finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie, je možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v príslušnom zdaňovacom období (v období od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2005), najviac v úhrne za obidve nezdaniteľné časti základu dane do výšky 12 000 Sk ročne, a to za splnenia podmienok ustanovených v § 11 ods.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Príspevky SZČO a daňové úľavy

Ak ste SZČO, 3. Nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu (§ 11 ods. a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 8 je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia sa použije postup podľa § 4 ods. Tieto príspevky sa s účinnosťou od 1.1.2023 rozširujú aj o príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z.

Podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti

Otázka č. Ak za zamestnanca príspevok na DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec mu preukáže splnenie podmienok ustanovených v § 11 ods. 8 ZDP (účastnícku zmluvu uzatvorenú po 31.12.2013 resp. dodatok k účastníckej zmluve, ktorým bol zrušený dávkový plán), potom zamestnanec nemá povinnosť zamestnávateľovi každoročne preukazovať výšku zaplatených príspevkov (príspevky za 1-12 kalendárneho roka - postup podľa § 4 ods. 3). Ak príspevky platí zamestnanec osobne, takýmto dokladom je napr. výpis z osobného účtu sporiteľa vystavený doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou. V tomto prípade sa uplatnia príspevky zaplatené v zdaňovacom období t. j. od 1.1.- 31.12. kalendárneho roka).

Praktické otázky a odpovede

Otázka č. Zamestnanec v máji 2025 uzatvoril s DDS zmluvu. Zamestnávateľ mu od tohto mesiaca začal strhávať požadovanú sumu zo mzdy. Môže sa príspevok za mesiac december 2025, ktorý bude zrazený vo výplate za december 2025 a odvedený do 10. Ak zamestnávateľ zráža zamestnancovi príspevky na DDS zo mzdy, do úhrnu zaplatených príspevkov sa zahrnie aj príspevok zrazený zo mzdy za december 2025 vyplatenej do 31.1.2026 (postup podľa § 4 ods.

Otázka č. V Potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, sa na riadku 11 uvádza suma zamestnávateľom zrazených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 ZDP. Je potrebné čiastku zamestnávateľom zrazených príspevkov na DDS uvádzať len v prípade, ak sú splnené podmienky pre ich uplatnenie ako nezdaniteľnej časti v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní (t. j. predmetná účastnícka zmluva bola uzatvorená po 31.12.2013, alebo bola účastnícka zmluva zmenená, kde súčasťou zmeny bolo zrušenie dávkového plánu), alebo čiastku treba uviesť vždy, a až v ročnom zúčtovaní za r. V nadväznosti na § 39 ods. 2 písm. f) bod 8 zákona na riadku 11 potvrdenia zamestnávateľ uvedie sumu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré zamestnancovi skutočne zrazil, t. j. vrátane príspevkov zaplatených na základe účastníckej zmluvy, ktorá podmienky uvedené v § 11 ods. 10 zákona nespĺňa.

Otázka č. Spoločnosť prispieva zamestnancom na doplnkové dôchodkové sporenie. Vyplácame okrem zamestnancov aj odmenu konateľovi, ktorého príjem sa posudzuje z hľadiska povinných odvodov ako príjem zo závislej činnosti. Je možné v prípade konateľa postupovať rovnako ako pri zamestnancoch, t. j. U konateľa sa v prípade poskytnutia nepeňažného plnenia vo forme príspevkov na DDS postupuje rovnako ak pri bežnom zamestnancovi. Tzn.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Otázka č. Ak zamestnanec nepredloží zamestnávateľovi doklad na základe § 11 ods. V súlade s § 37 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku na uplatnenie NČZD podľa § 11 ods. 8 ZDP vystaveného oprávneným subjektom. Takýmto dokladom je, napr. Ak však za zamestnanca príspevok na DDS odvádza zamestnávateľ a zamestnanec mu preukáže splnenie podmienok ustanovených v § 11 ods.

Otázka č. Daňovník, ktorý si sporí na III. pilier, uskutočnil predčasný výber v júni 2024. Základ dane môže daňovník zvýšiť o uplatnené príspevky na DDS buď jednorazovo v jednom zdaňovacom období, alebo základ dane bude zvyšovať postupne vo viacerých zdaňovacích obdobiach, najneskôr však v lehote ustanovenej v § 11 ods.

Nevýhody a poplatky 3. piliera

Medzi nevýhody 3. piliera môžeme zaradiť to, že poplatky sú trochu vyššie, ako pri štandardnom dlhodobom investovaní. Skladajú sa z poplatku za správu fondu (od 2023 je jeho výška 1,15 % ročne z priemernej hodnoty účtu) a poplatku za zhodnotenie príspevkov - 10 % z výnosu.

Dôležité upozornenia a rady

TIP OD NÁS: Ak ste do 3. piliera vstúpili do 31. 12. 2013, na daňovú úľavu nemáte nárok. Ak chcete využiť všetky výhody tretieho piliera, podpíšte dodatok k účastníckej zmluve a tým akceptujete podmienky platné od 1. 1.

Historický kontext a legislatívne zmeny

V súčasnosti prebieha reforma dôchodkového zabezpečenia, vytvorenie druhého a tretieho dôchodkového piliera. V rámci tretieho (dobrovoľného) piliera dôchodkovej reformy sú vytvárané produkty komplexného zabezpečenia sporenia na svoj dôchodok, ktoré sú podstatou tretieho piliera. Zákon NR SR č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkov poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 123/1996 Z. z.) nadobudol účinnosť 1. 7. 1996, poistenie podľa tohto zákona vykonáva doplnková dôchodková poisťovňa. Účelom doplnkového dôchodkového poistenia (ďalej len „DDP“) je umožniť poistencom, napr. zamestnancom, ktorí uzatvorili zamestnaneckú zmluvu, získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe alebo v invalidite a pozostalým získať doplnkový dôchodkový príjem v prípade ich úmrtia.

Zrušenie zákona č. 123/1996 Z. z. a nový zákon č. 650/2004 Z. z.

Od 1. januára 2005 vstúpil do účinnosti zákon č. 650/2004 Z. z., ktorý zrušil zákon č. 123/1996 Z. z. Príspevky na DDS platí daňovník doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, t. j. akciovej spoločnosti so sídlom na území SR, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe povolenia udeleného Úradom pre finančný trh. Doteraz existujúce doplnkové dôchodkové poisťovne sa môžu transformovať na doplnkové dôchodkové spoločnosti s právnou formou akciová spoločnosť najneskôr do 31. decembra 2005. Daňovníci, ktorí už majú uzatvorené zmluvy o DDP, môžu pokračovať v sporení. Odo dňa vzniku spoločnosti poistenci poistenia sú účastníkmi sporenia a príjemcovia dávok poistenia sú poberateľmi dávok sporenia, a to za podmienok dohodnutých v zamestnávateľskej zmluve, v zamestnaneckej zmluve a poisteneckej zmluve uzatvorených podľa doterajšieho predpisu (zákon č. 123/1996 Z. Prechodné ustanovenia nového zákona taxatívne určujú, že zamestnávateľské zmluvy, zamestnanecké zmluvy a poistenecké zmluvy uzatvorené podľa doterajšieho predpisu (zákon č. 123/1996 Z. z.) sa považujú za zamestnávateľské zmluvy a účastnícke zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 650/2004 Z. z., a že kde sa vo všeobecne záväzných predpisoch účinných pred 1. 1. Aj prechodné ustanovenie zákona o dani z príjmov (§ 52 ods.

Daňové aspekty v rokoch 2004 a 2005

Pri vyčíslení základu dane možno v zdaňovacom období roku 2004 odpočítať príspevok na DDP, ktorý zaplatí daňovník s príjmami podľa § 5 alebo § 6 v roku 2004, a to najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. Príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktorý zaplatí daňovník s príjmami podľa § 5 a § 6 možno v roku 2005 odpočítať najviac vo výške a spôsobom ustanoveným v § 11 ods. Daňovník si mohol v zdaňovacom období roku 2004 na účely vyčíslenia základu dane z príjmov zo závislej činnosti, ale aj z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu odpočítať príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie podľa zákona č. 123/1996 Z. z., a to najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z., t. j. Legislatívne doplnenie § 52 ods. 35 zákona o dani z príjmov dáva možnosť daňovníkovi aj v roku 2005 odpočítať si príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie (po transformácii už DDS), ale už podľa novely zákona o dani z príjmov, t. j. odpočítať sumu príspevkov platených daňovníkom vo výške a spôsobom ustanoveným týmto novelizovaným zákonom ako nezdaniteľnú časť základu dane a nie ako odpočítateľnú položku z príjmov daňovníka (výdavok daňovníka), t. j.

Príklady daňových situácií

PRÍKLAD č. Daňovník platí príspevky na DDP, resp. po transformácii na DDS, ide o ročnú sumu vo výške 40 000 Sk, finančné prostriedky na účelové sporenie nevynakladá. V roku 2004 mu zamestnávateľ odpočítal od úhrnu príjmov zo závislej činnosti okrem povinného poistného aj zaplatené príspevky na DDP z príjmov vo výške 24 000 Sk. V roku 2005 pri platení príspevkov nie je možné počas roku 2005 o tieto príspevky znížiť úhrn príjmov daňovníka. Z dôvodu jednoznačnosti uvádzame, že základ dane zamestnanca za zdaňovacie obdobie roku 2004 tvorili príjmy zo závislej činnosti plynúce zamestnancovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia (t. j. do 31. januára 2005). Základom dane boli zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu (§ 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov). Za zdaňovacie obdobie roku 2004 si mohol ešte zamestnanec znížiť základ dane aj o príspevky ním platené na doplnkové dôchodkové poistenie, najviac 10 % z príjmu, najviac 24 000 Sk (§ 52 ods. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak napr. decembrová mzda zamestnanca je zamestnávateľom zúčtovaná do 31. decembra 2004 a vyplatená zamestnancovi do 31. januára 2005, je súčasťou základu dane tohto zamestnanca za zdaňovacie obdobie roku 2004 zníženého aj o príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie platené zamestnancom. Ide o príspevky zrazené z decembrovej mzdy zamestnanca, uplatnené zamestnancom ako výdavok za kalendárny rok 2004 a odvedené zamestnávateľom v januári 2005 na príslušnú doplnkovú dôchodkovú poisťovňu.

Daňová uznateľnosť príspevkov zamestnávateľa

Podľa § 19 ods. 3 písm. Do konca roka 2004 príspevky na DDP platené zamestnávateľom za zamestnancov podľa § 36 ods. 1 zákona č. 123/1996 Z. z. sa daňovo uznávali len do výšky 3 %, resp. Od 1. januára 2005 sú príspevky zamestnávateľa na DDS zamestnancov platené podľa zákona č. 650/2004 Z. Z pohľadu zamestnanca zákon o dani z príjmov v § 5 pre rok 2005 neoslobodzuje u zamestnanca príspevky na DDS platené zamestnávateľom za zamestnanca.

Zdaňovanie dávok z DDS

Podľa § 43 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov dávka z DDS podlieha dani vyberanej zrážkou vo výške 19 %. Pri niektorých druhoch príjmov z hľadiska predchádzania daňových únikov je nevyhnutné daň vyberať zrážkou, takýmto príjmom je aj dávka z DDS. V praxi sa vyskytuje nesprávny výklad, že celá dávka z DDS podlieha zrážkovej dani. Podotýkame, že základom dane sa rozumie plnenie znížené o zaplatené vklady (§ 43 ods. Ak sa daňovník rozhodne a daň vyberanú zrážkou považuje za preddavok na daň, potom príjmy zdanené zrážkou zahrnie do základu dane.

Účelové sporenie ako alternatíva

Okrem preukázateľne daňovníkom zaplatených príspevkov na DDS sa rozširujú doterajšie nezdaniteľné časti základu dane aj o finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie, pričom účelovým sporením sa podľa § 2 písm. Jedným z produktov účelového sporenia je aj vkladanie finančných prostriedkov do banky. Všetky občianskoprávne vzťahy upravuje Občiansky zákonník. Táto právna norma upravuje aj vkladový vzťah, napr. Súvisiacim predpisom, ktorý pojednáva o prijímaní vkladov, je zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. V tejto súvislosti podotýkame, že bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty.

Príklad účelového sporenia

PRÍKLAD č. Napr. Slovenská sporiteľňa, a. s., poskytuje vkladový produkt, a to vkladnú knižku „SPORO Bonus dôchodok“. Ide o vkladnú knižku vystavenú na meno, kde vkladateľ vkladá vklad po dobu 10 rokov a právo na výplatu vkladu plynie po 55. roku veku vkladateľa. Vkladná knižka má charakter účelového sporenia. Nadväzne uvádzame, že banka môže okrem prijímania vkladov (zverenia peňažných prostriedkov) vykonávať aj ďalšie činnosti, ako napr.

Životné poistenie a daňové zvýhodnenie

Daňové zvýhodnenie sa prejaví za zdaňovacie obdobie roku 2005 aj pri investovaní do produktov životného poistenia ako sporenia do budúcna, týmto sa daňovo zrovnoprávnilo s investovaním do doplnkového dôchodkového poistenia či sporenia. Podľa Občianskeho zákonníka možno poistenie členiť podľa povahy poistnej udalosti na tri základné typy. Okrem príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka poistenie upravujú aj iné právne normy, napr. zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prílohou ktorého je „Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných druhov“. Klasifikácia sa člení na poistné odvetvie životného poistenia a neživotného poistenia. Pod životným poistením sa rozumie napr. Životným poistením je aj poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením niektorého poistného odvetvia. V prípade pripoistenia k hlavnému poisteniu, napr.

Príklady životného poistenia

PRÍKLAD č. Poistený daňovník, na ktorého život a zdravie sa bude poistenie vzťahovať, uzavrel ako „poistník“ životnú poistku na dožitie určitého veku s poisťovňou - „poistiteľom“. Poistná doba časového úseku medzi začiatkom a koncom poistenia je 10 rokov, vstupný vek poisteného je 48 rokov. Životné poistenie dohodnuté v poistnej zmluve obsahuje hlavné poistenie - kapitálové životné poistenie dohodnuté v ročnej výške 5 607 Sk, ale aj pripoistenie trvalých následkov úrazu v ročnej výške 97 Sk a pripoistenie pre smrť úrazom v ročnej výške 81 Sk. Poistné spolu je v ročnej výške 5 785 Sk. v prípade dožitia, resp. Poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby, napr. zamestnávateľ za zamestnanca. Poistník (zamestnávateľ) uzavrie poistnú zmluvu s poistiteľom (poisťovňou), pričom poistenou osobou bude zamestnanec. Zamestnávateľ platí za zamestnanca poistnú sumu, ktorá bude u zamestnanca zdanená ako plnenie zamestnávateľa poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti a toto plnenie bude v súlade s § 39 ods.

tags: #príspevok #zamestnávateľa #na #doplnkové #dôchodkové #sporenie