Kazuistika mentálne postihnutého dieťaťa: Komplexný pohľad na problematiku

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje multidisciplinárny prístup. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi mentálneho postihnutia na Slovensku, od diagnostiky a klasifikácie až po možnosti výchovy, vzdelávania a sociálnej inklúzie. Opiera sa o informácie získané z rozhovorov v rôznych zariadeniach na Slovensku, ktoré sa venujú starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím.

Úvod do problematiky mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia, alebo mentálne postihnutie, je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie, s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Postihuje kognitívne funkcie, adaptívne správanie a sociálne zručnosti.

Klasifikácia mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu. Oligofrénia je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologicky podmienené (poškodenie mozgu) alebo sociálne podmienené (extrémna výchovná zanedbanosť). Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a vyjadruje sa kvocientom IQ. Za normu sa považuje IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

• Miernu duševnú zaostalosť (debilitu): IQ 50-70 - Deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné, svojprávne a navštevujú špeciálne školy. Existujú dva typy: eretická forma (nekľud, pohyblivosť, výchovné problémy) a torpídna forma (pomalosť).
• Stredne ťažkú duševnú zaostalosť (imbecilitu): IQ 35-49 - Jedinci majú výrazné obmedzenia schopností. Považujú sa za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky. Jedinci sú nesamostatní a vyžadujú stálu starostlivosť.
• Ťažkú duševnú zaostalosť (idiociu): IQ 20-34
• Hlbokú duševnú zaostalosť (hlbokú idiociu): IQ menej ako 20 - Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2-ročné dieťa. Komunikácia prebieha cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, vplyvy v tehotenstve alebo ožiarenie.

Etiológia mentálneho postihnutia

Príčiny mentálneho postihnutia sú rôznorodé a môžu byť prenatálne, perinatálne alebo postnatálne. Medzi prenatálne príčiny patria genetické poruchy (napr. Downov syndróm), infekcie počas tehotenstva (napr. rubeola), užívanie alkoholu alebo drog matkou počas tehotenstva a iné faktory. Perinatálne príčiny zahŕňajú komplikácie počas pôrodu, ako je hypoxia (nedostatok kyslíka) alebo poranenia mozgu. Postnatálne príčiny môžu byť infekcie (napr. meningitída), úrazy hlavy, otravy alebo extrémna sociálna deprivácia.

Prečítajte si tiež: Sociálna inklúzia mentálne postihnutých detí

Diagnostika mentálneho postihnutia

Diagnostika mentálneho postihnutia je komplexný proces, ktorý zahŕňa lekárske, psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenia. Lekárska diagnostika sa zameriava na identifikáciu príčin mentálneho postihnutia a vylúčenie iných zdravotných problémov. Psychologická diagnostika sa zameriava na posúdenie intelektových schopností a adaptívneho správania. Špeciálnopedagogická diagnostika sa zameriava na posúdenie vzdelávacích potrieb a potenciálu jedinca.

Z hľadiska celostného chápania človeka je nevyhnutné, aby aktivity zacielené na jeho poznávanie sa realizovali na báze komplexného - tímového prístupu, a to z aspektu biologického (reprezentovaného lekárom), psychologického (reprezent. psychológom), sociálneho (reprezent. Sociálne hľadiská v tomto prípade nesledujú len pozíciu postihnutého alebo narušeného jedinca v spoločnosti, ale predovšetkým predpoklady jeho vzdelávania a výchovy ako prostriedkov socializácie. Pri diagnostických aktivitách nejestvujú, resp. nemali by jestvovať vzťahy nadradenosti a podradenosti jednotlivých zúčastnených odborov. Podmienkou tímového prístupu je dostatočná informovanosť i postačujúce poznatky každého zúčastneného odborníka aj z ostatných participujúcich odborov. Psychologická, lekárska i sociálna diagnóza má význam pre špeciálneho pedagóga len v tom prípade, keď jej plne rozumie a je spôsobilý ju adekvátne interpretovať vo výchove a vzdelávaní. Platí to samozrejme aj obrátene. Lekárska diagnostika je východiskovou bázou pre terapiu, jej cieľom je úspešná liečba, respektíve vyliečenie pacienta. Špeciálno pedagogická diagnóza je východiskom úspešného pedagogického pôsobenia, pedagogických opatrení, jej cieľom teda nie je liečba, ale výchova, respektíve vzdelávanie.

Psychologická diagnostika sa zameriava aj na:

• Identifikáciu narušení vo vývine osobnosti, predovšetkým v jej emocionálnej a vôľovej zložke.
• Osobnej anamnézy
• Anamnézy rodiny diagnostikovaného (resp. náhradnej rodiny, inštitúcie).
• Anamnézy užšieho sociálneho prostredia (trieda, priatelia).
• Anamnézy širšieho sociálneho prostredia (škola, pracovisko, známi).
• Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej komplexnosti - úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod. Ak ide o náhradnú rodinu alebo výchovu v inštitúcii (tzv.

Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím

Výchova a vzdelávanie osôb s mentálnym postihnutím je zamerané na rozvoj ich potenciálu a prípravu na čo najsamostatnejší život. Pedagogika mentálne postihnutých, nazývaná aj psychopédia, je vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov. V každom meste existujú osobitné školy a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti.

Dôležitá je včasná intervencia a individualizovaný prístup. Vzdelávacie programy by mali byť prispôsobené individuálnym potrebám a schopnostiam každého jedinca. Dôraz sa kladie na rozvoj praktických zručností, sociálnych zručností a komunikačných schopností.

Prečítajte si tiež: Dieťa s telesným postihnutím

Možnosti vzdelávania

• Špeciálne školy: Pre žiakov s ľahkým a stredným stupňom mentálneho postihnutia.
• Pomocné školy: Pre žiakov s ťažkým a hlbokým stupňom mentálneho postihnutia.
• Integrované vzdelávanie: Žiaci s mentálnym postihnutím sú vzdelávaní v bežných školách s podporou asistenta učiteľa a špeciálneho pedagóga.

Technologické pomôcky v rozvoji schopností

Technologické pomôcky zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v rozvoji schopností detí s postihnutím. Adaptované pomôcky s ovládačmi, komunikátory a interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnostiach ponúkajú nové možnosti na učenie a rozvoj.

Snoezelen terapia

Metóda Snoezelen je multisenzorická aktivita, ktorá sa využíva na relaxáciu a stimuláciu zmyslov u osôb s mentálnym postihnutím. Snoezelen miestnosti sú vybavené rôznymi prvkami, ako sú svetelné efekty, hudba, vône a textúry, ktoré stimulujú zmysly a podporujú relaxáciu. Kazuistika zachytáva priebeh Snoezelen jednotky s chlapcom s ťažkým viacnásobným postihnutím (DMO v kombinácii so zmyslovým postihnutím). V nemocnici Whittington Hall bolo vybudované multisenzorické prostredie s cieľom poskytnúť pacientom priestor na relaxáciu a podporu procesu rekonvalescencie.

Kombinácia mentálneho postihnutia s ADHD

Nedostatočne preskúmanou problematikou je kombinácia mentálneho postihnutia s poruchou pozornosti a hyperaktivitou (ADHD). Základné prejavy porúch pozornosti zahŕňajú ťažkosti so sústredením, impulzivitu a hyperaktivitu.

Sociálna inklúzia osôb s mentálnym postihnutím

Sociálna inklúzia je proces, ktorý umožňuje osobám s mentálnym postihnutím plnohodnotne sa zapájať do spoločnosti. Zahŕňa prístup k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti, bývaniu a voľnočasovým aktivitám. Dôležitá je podpora rodiny, komunity a štátu.

Zariadenia poskytujúce služby osobám s mentálnym postihnutím

Na Slovensku existuje sieť zariadení, ktoré poskytujú služby osobám s mentálnym postihnutím. Medzi tieto zariadenia patria:

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

• Domovy sociálnych služieb: Poskytujú komplexnú starostlivosť o osoby s mentálnym postihnutím, ktoré nemôžu žiť v rodinnom prostredí.
• Zariadenia pre seniorov: Poskytujú starostlivosť o seniorov s mentálnym postihnutím.
• Detské domovy: Poskytujú starostlivosť o deti s mentálnym postihnutím, ktoré nemôžu žiť v rodinnom prostredí.
• Spojené školy internátne: Vzdelávajú deti s mentálnym, kombinovaným postihnutím a autizmom v predškolskom a školskom veku. (Príklad: Spojená škola internátna na ulici Z. Nejedlého 41 v Leviciach).
• Ambulantné a pobytové zariadenia: Poskytujú služby klientom s mentálnym postihnutím alebo s poruchou autistického spektra. (Príklad: Domov sociálnych služieb profesora Karola Matulaya pre deti a dospelých na Lipského 13 v Bratislave).

Rozhovory pre tento článok vznikli v rôznych zariadeniach na Slovensku:

• Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb na Škultétyho ulici 329 vo Veľkom Krtíši.
• Spojená škola internátna na ulici Z. Nejedlého 41 v Leviciach.
• Zariadenie pre seniorov a Domov sociálnych služieb v Horelici.
• Detský domov Svetluška na Kollárovej 29 v Banskej Bystrici.
• Domov sociálnych služieb v Giraltovciach.
• Domov sociálnych služieb profesora Karola Matulaya pre deti a dospelých na Lipského 13 v Bratislave.

Krízová intervencia u osôb s mentálnym postihnutím

Kríza je stav, pri ktorom sa jednotlivé osoby stretávajú s prekážkami, problémami, životnými situáciami, ktoré sa javia ako neprekonateľné normálnymi a zaužívanými spôsobmi riešenia. Zásah človeka v určitej stresovej - krízovej situácii iného človeka. Zasahovať by mal vyškolený sociálny pracovník. Krízová intervencia (KI) má niekoľko dôležitých zásad:

• Kríza má individuálny charakter - každý jej intenzitu a závažnosť vníma inak.
• Kríza je časovo obmedzená - ak nie je úspešne vyriešená včas, prerastá v závažnejšie komplikácie.
• Ťažisko práce s klientom tvorí riešenie problému.
• Cieľom KI je posilnenie klientovej kompetencie.
• Odborná práca v KI je eklektická.
• Zameriavame sa na to, kedy a ako krízová situácia vznikla - t.j. na blízku minulosť.
• Perspektívne sa pri KI orientujeme iba do blízkej budúcnosti.
• V kríze sa človek zväčša neocitol osamote, jeho situácia sa priamo či nepriamo dotýka celého vzťahového systému.
• Vzniknutá kríza ovplyvňuje nielen prežívanie a správanie človeka, jeho psychiku ale ovplyvňuje i jeho zdravie a úroveň sociálnych vzťahov - preto by KI mala zahŕňať komplexnú intervenciu v smere bio - psycho - sociálno - duchovnom.
• KI musí mať v indikovaných prípadoch kontinuitu v ďalšej odbornej práci s klientom.

Typy kríz

• Situačná kríza: Vyvolaná nepredvídateľnou stresovou situáciou.
• Tranzitórna kríza: Kríza z očakávaných životných zmien (nástup do školy, puberta, dospievanie, kríza stredného veku, starecká kríza).
• Traumatická kríza: Veľmi silné stresové faktory z vonku (znásilnenie, vojnové udalosti, prírodné katastrofy, ťažká autonehoda, letecké nešťastie).

Sociálna diagnostika

Sociálna diagnostika je dôležitou súčasťou komplexného posúdenia osoby s mentálnym postihnutím. U postihnutých či narušených jedincov môže byť pobyt v bežnej škole príčinou rôznych deviácii v správaní. Školská úspešnosť či neúspešnosť môže mať vplyv na poruchy správania. K obdobným prejavom môže dochádzať aj pri premiestňovaní dieťaťa do inej školy. Treba veľmi pozorne analyzovať vzťah dieťaťa a učiteľa, identifikovať možnú didaktogénnu neurotizáciu (školskú fóbiu) alebo averziu voči škole.

Informácie sa získavajú z anamnézy:

• Rodiny diagnostikovaného (resp. náhradnej rodiny, inštitúcie).
• Užšieho sociálneho prostredia (trieda, priatelia).
• Širšieho sociálneho prostredia (škola, pracovisko, známi).

Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej komplexnosti - úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod.

Postupy a opatrenia vyplývajúce z diagnózy:

• Distribúcia klienta do zodpovedajúcej inštitúcie.
• Poradenský (terapeutický plán) - dôraz.
• Záznamy zo sedení s klientom (skupinou).

Kazuistika a jej význam

Cieľom vypracovania kazuistiky je reflektovať prípadovú prácu ako zmysluplný príbeh o odbornej pomoci. Dôležité aspekty kazuistiky zahŕňajú:

• Sociálny prípad a štruktúru kazuistiky.
• Druhy kazuistiky podľa účelu (dokumentácia - odborná publikácia - popularizácia témy pre verejnosť).
• Formálne a obsahové aspekty odborného textu.
• Konštelácia orientačnej rodiny - rodičovská konštelácia, súrodenecká konštelácia.

Anamnéza by mala zahŕňať:

• Anamnézu vývinu osobnej identity (seba - obrazu, seba - ponímania vrátane kritických období, hodnotových preferencií, záľub…).
• Anamnézu blízkych sociálnych vzťahov (v orientačnej a prokreačnej rodine, vzťahu ku kamarátom, známym, ku svojmu sociálnemu prostrediu, charakteristika prirodzeného sveta klienta).
• Anamnézu eroticko - sexuálneho vývoja - prvé skúsenosti a kontakty s druhým pohlavím, počiatky partnerských vzťahov, ktoré v dospelosti prechádzajú do vývoja manželstva (manželstiev).
• Anamnézu študijnú a profesijnú.
• Anamnézu zdravotnú (vývin zdravotného stavu, zdravotných ťažkostí a ich dopad na celkovú existenciu osobnosti).
• Anamnézu vzťahov k sociálnej makroštruktúre (vzťah k majoritnej spoločnosti a k jej normám a zákonom).
• Vývoj abnormálnych, či patologických javov - týka sa klientov s problematikou psychopatológie či sociálnej patológie.
• Diagnostika „človek - prostredie“, s využitím lekárskej, psychologickej, sociálnej a pedagogickej dokumentácie.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR

Podľa štatistík, populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike predstavuje 2-2,5% bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

Downov syndróm

Downov syndróm, objavený v roku 1866, je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu. Napodobňujú, dajú sa ľahko zlákať na hlúposti.

Patauov syndróm (Trizómia 13)

Patauov syndróm alebo syndróm trizómie 13. chromozómu, patrí medzi syndrómy s jasne definovanými fenotypovými znakmi, združenými s ďalšími vrodenými vývinovými odchýlkami. Incidencia Patauovho syndrómu sa v súčasnosti uvádza (podľa rôznych zdrojov) v rozmedzí 1 : 5 000 až 1 : 20 000 živonarodených novorodencov. Väčšina postihnutých buď intrauterinne odumrie, alebo sa potratí. Prognóza narodeného, takto postihnutého dieťaťa je veľmi nepriaznivá. Deti umierajú väčšinou v prvých dvoch mesiacoch života, z toho až 50 % v priebehu prvého mesiaca, najčastejšie v prvých 10 dňoch života. Do 1 roka života zomiera až 90 % pacientov.

Kazuistiky

Predstavujeme 3 kazuistiky detí, ktoré boli v období od mája 2019 do mája 2022 hospitalizované na neonatologickom oddelení UNLP, pracovisko Tr. SNP 1 v Košiciach. Na uvádzaných prípadoch detí s trizómiou 13 chceme ilustrovať i niektoré dilemy pri rozhodovaní v medicíne, ktorým čelí lekár aj rodina. Priebeh života týchto detí bol rozdielny. Dieťa č. 1 exitovalo na 9. deň života. Dieťa č. 2 bolo na 35. deň života prepustené do domácej starostlivosti. Jeho ďalší osud je však otázny vzhľadom na sociálne slabšie podmienky v rodine.

Diskusia

Trizómia 13 bola roky považovaná za smrteľný stav, niekoľko dojčiat však prežije mnoho rokov, čo vytvára dilemu pre lekára aj rodinu, pokiaľ ide o vhodnosť a včasnosť konkrétnych lekárskych zásahov. Konzistentné prístupy k starostlivosti o týchto pacientov by mali byť postavené na dôkazovej základni a mali by zahŕňať aj príspevky od špecialistov na lekársku etiku a paliatívnu starostlivosť. Vzhľadom na to, že počet prežívajúcich detí s genetickými ochoreniami rastie, je nutné týmto rodinám vytvoriť vhodné podmienky pri starostlivosti o tieto deti.

Záver

Prípady trizómie 13 majú zvyčajne zlú životnú prognózu. Existujú aj deti, ktoré s touto poruchou môžu prežívať nezvyčajne dlho. Môže to byť podmienené rôznym stupňom a závažnosťou postihnutia, ale aj kvalitou ošetrovateľskej a medicínskej starostlivosti a rodinnej podpory.

Autizmus a mentálne postihnutie

Autizmus je pervazívna vývinová porucha s multifaktoriálnymi príčinami. Zasahuje celkový vývin dieťaťa a ovplyvňuje možnosti jeho výchovy, vzdelávania a socializácie. Napriek spoločným charakteristickým rysom je spektrum autistickej poruchy veľmi heterogénne a preto aj potreby rodín s týmto postihnutím sú veľmi variabilné. Všetky rodiny v ktorých sa narodí postihnuté dieťa majú potrebu pozitívneho vývoja ich dieťaťa, potrebu pomoci pri zvládaní stresov, potrebu sociálnej podpory a potrebu etického prístupu tak zo strany lekárov, odborníkov ako aj celého sociálneho okolia.

Odborné štúdie opakovane potvrdili, že najlepšie výsledky u detí s autizmom majú štruktúrované špeciálne programy a metódy. Tieto špecifické metódy, formy a postupy ako jediné zabezpečujú potrebnú dávku informovanosti a jasnosti, čo je pre úspešný výchovno-vzdelávací proces ako aj celkový vývin dieťaťa s autizmom veľmi dôležité. Určujúcim prvkom pri vzdelávaní detí s autizmom je skutočnosť, že sa jedná o populáciu so špecifickým postihnutím. Hlavnými príznakmi je porucha psychického vývinu, charakterizovaná najmä tzv. triádou postihnutia. Deti s autizmom majú odpor ku akejkoľvek zmene, kvalita komunikácie je narušená, u niektorých sa reč nevyvinie. K základným znakom tejto poruchy patrí egocentrizmus, ktorý je sprevádzaný malou snahou po kontakte s vrstovníkmi, vyskytujú sa problémy v chápaní sociálnych vzťahov a situácií, nedokážu sa vžiť do pocitov a myšlienok iných ľudí, v kolektíve sú osamelí a ich komunikácia prebieha zvláštnym spôsobom. K charakteristickým prejavom patrí sociálna naivita, dôsledná pravdovravnosť, šokujúce poznámky smerom k neznámym osobám. Sú často telesne neobratní, majú postihnutú hrubú motoriku.

Medzi podstatné zmeny v chápaní autizmu patrí akceptovanie skutočnosti, že detský autizmus je veľmi často spojený s mentálnym a iným postihnutím. Vo všeobecnosti ide o časté spojenie autizmu a mentálnej retardácie. Prejavy autizmu sú rôzne a rôzny je aj stupeň mentálneho postihnutia. Podľa Peetersa (1998) najviac detí s autizmom sa pohybuje v pásme strednej a ťažkej mentálnej retardácie. 60% detí s autizmom má IQ pod 50, 20% detí s autizmom sa pohybuje v rozmedzí ľahkej mentálnej retardácie a 20% detí s autizmom má priemerné alebo nadpriemerné IQ.

Rozlíšiť ťažkú formu autizmu a mentálnej retardácie býva zložité, pretože mentálna retardácia môže vykazovať symptómy pripomínajúce autizmus. Mentálne retardované deti sú však na rozdiel od detí s autizmom sociabilnejšie, majú svoju predstavivosť, radi komunikujú verbálne aj neverbálne, gestami a mimikou. Niekedy je včasná diagnostika ťažšia, hlavne vtedy, keď ide o pridružené poruchy zraku a sluchu. Pre mentálne postihnuté deti je charakteristický oneskorený vývin, ale vývin u detí s autizmom je kvalitatívne odlišný. Charakterizuje ho nevyrovnaný vývinový profil. Deti s autizmom sú na niektorých vývinových úrovniach napríklad v úrovni motorických zručností porovnateľní so zdravými deťmi, ale v iných oblastiach ako je komunikácia, sociálne vzťahy, predstavivosť výrazne zaostávajú. Stanovenie stupňa mentálnej retardácie a úrovne vývinu reči má veľmi dôležitú úlohu z hľadiska prognózy a tvorby individuálnej terapie detí s autizmom. Priaznivejší vývin možno očakávať u detí s IQ vyšším ako 50 a objavením sa verbálnych prejavov do 5. roku života.

Keďže doposiaľ neexistuje jasná príčina vzniku autizmu, jeho liečba v zmysle medicínskeho liečenia nie je možná. Autizmus je celoživotné postihnutie, je to stav trvalý, ktorý možno výrazne ovplyvniť špeciálnymi metódami a prístupmi. Ide o špecifické metódy výchovy a vzdelávania označované ako edukačné. Čím skôr sa tieto metódy začnú aplikovať, tým je pre dieťa lepšie. V súčasnosti je jedinou účinnou terapiou autizmu správny špeciálno-pedagogický prístup (výber vhodných foriem, metód a prostriedkov). Prístup musí byť štruktúrovaný, s dôslednou podporou vizualizácie, prísne individuálny „ušitý na mieru“ pre každé autistické dieťa zvlášť. V rámci individuálnych výchovno-vzdelávacích plánov (ďalej IVP) je možné použiť rôzne metódy, formy a postupy tak, aby dieťa dospelo na úroveň maximálnej nezávislosti, ktorá mu umožní využívať všetky nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky k tomu, aby žilo čo najplnohodnotnejší život.

Výskum v Žilinskom kraji (2008/2009)

V snahe pomôcť deťom s autizmom ich rodičom aj špeciálnym pedagógom bol v rokoch 2008/2009 uskutočnený výskum na 17 špeciálnych základných školách v Žilinskom Kraji. Základný súbor tvorilo 85 žiakov s autizmom s mentálnym postihnutím. Výskumom sa sledoval výber najčastejšie používaných metód a foriem, pomocou ktorých špeciálni pedagógovia pomáhajú využiť všetky nadobudnuté vedomosti, zručnosti a návyky žiaka s autizmom k tomu, aby prežil život čo najhodnotnejšej kvality.

Výskumom sa zistilo, aké konkrétne postupy, programy, metódy používajú špeciálni pedagógovia vo výchovno-vzdelávacom procese a ktoré zo špecifických metód sú najvhodnejšie pri edukácii žiakov s autizmom s mentálnym postihnutím.

Zistenia výskumu

• V špeciálnych základných školách vo výchovno-vzdelávacom procese špeciálni pedagógovia využívajú hlavne najrozšírenejší TEACCH program, ktorý je zatiaľ najvhodnejšou metódou, pomocou ktorej prebieha vzdelávanie žiakov s autizmom s mentálnym postihnutím, lebo rešpektuje špecifiká autistickej poruchy a vychádza z potrieb a schopností žiakov.
• U žiakov s autizmom je často narušená komunikačná schopnosť, preto sa výskumom sledovalo používanie metódy augmentatívnej a alternatívnej komunikácie (AAK). Zistilo sa, že táto metóda je vhodná pre rôzne skupiny detí a žiakov, ktoré majú problémy s komunikáciou. Špeciálni pedagógovia potvrdili, že túto metódu využívajú hlavne pri kompenzácii porúch v oblasti expresívnej komunikácie.
• Aplikovaná behaviorálna analýza (ABA), ktorú vo výchovno-vzdelávacom procese uplatňuje 20 % špeciálnych pedagógov. Táto metóda sa využíva hlavne u tých žiakov s autizmom, kde je potrebné eliminovanie nežiaduceho správania sa.
• V špeciálnych základných školách pre žiakov s mentálnym postihnutím, sa vzdeláva 40 % žiakov s autizmom v samostatných triedach, kde špeciálni pedagógovia používajú štruktúrované vyučovanie s individuálnym prístupom ku každému žiakovi podľa jeho potrieb.
• Všetci skúmaní žiaci mali vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program, ktorý individuálne zohľadňoval nerovnomerný vývinový profil a rozvíjal oblasti, ktoré sú u žiakov s autizmom najviac defektné (komunikáciu, sociálne správanie a predstavivosť).

tags: #kazuistika #mentálne #postihnuté #dieťa