Ukončenie Prvej Svetovej Vojny a Miesto Podpisu: Cesta k Mieru v Európe

Prvá svetová vojna, jeden z najkrvavejších konfliktov v dejinách ľudstva, si vyžiadal približne 40 miliónov obetí. Vznikla ako dôsledok vyostrenia sporov medzi svetovými mocnosťami, ktoré chceli ovládať vzdialené krajiny a získať ich zdroje surovín a nové trhy. Tento globálny konflikt rozpútal atentát na arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este. Rakúsko-Uhorsko následne vyhlásilo vojnu Srbsku, čím vyvolalo reťazovú reakciu, ktorá viedla k vojne dvoch veľkých koalícií. Za jediný mesiac sa vojna rozšírila po celej Európe.

Hlavnými aktérmi konfliktu boli spojenci Francúzsko, Rusko a Spojené kráľovstvo, ktorí stáli proti centrálnym mocnostiam, zastúpeným Nemeckom, Rakúsko-Uhorskom a Osmanskou ríšou. Bojovalo sa nielen v Európe, ale aj v Afrike, Ázii, na oceánoch a Blízkom východe.

Nové Zbrane a Taktiky v Prvej Svetovej Vojne

V priebehu vojny boli po prvý raz použité nové druhy zbraní a taktík. Na začiatku roku 1915 Nemci ako prví použili chemické zbrane proti ruským vojskám pri Mazurských jazerách. V zákopovej vojne sa osvedčili plameňomety, tanky a novinkou bolo bombardovanie pomocou lietadiel. O propagandu sa postarali krátke filmy a životy zachraňovali transfúzie.

Compiègne: Miesto Podpisu Prímeria a Ukončenie Vojny

Do polovice roku 1918 nič nenaznačovalo, že by sa vojna mala v dohľadnej dobe skončiť. V auguste 1918 sa Dohode podarilo prelomiť nemecké línie a po bitke v Ardenách (26. septembra) sa posúvali smerom k nemeckým hraniciam, čo znamenalo definitívnu porážku Nemecka. Tieto a ďalšie udalosti viedli k tomu, že o mier požiadali jeho spojenci Bulharsko (30. septembra 1918) a Turecko (30. októbra 1918). Nezdarom sa skončil aj rakúsko-uhorský pokus o prekročenie rieky Piava v Taliansku (15. - 23. jún 1918). Nasledoval protiútok (27. októbra 1918), po ktorom začali rakúsko-uhorské vojská ustupovať za hranice rúcajúcej sa monarchie.

Dňa 11. novembra 1918 bolo podpísané prímerie medzi Spojencami a Nemeckom, ktoré ukončilo viac ako štyri roky trvajúcu prvú svetovú vojnu. Podpísali ho hlavný veliteľ spojeneckých vojsk francúzsky maršal Ferdinand Foch a nemecký zástupca Matthias Erzberger vo vojenskom vozni v Le Francport v severofrancúzskom meste Compiègne.

Prečítajte si tiež: Dopady novely zákona o opatrovaní

Konflikt sa skončil v roku 1918 podpisom kapitulačných protokolov pri meste Compiegne v železničnom vozni. Práve preto sa odvtedy každoročne a v rovnakom čase konajú tisíce pietnych spomienok po celom svete. Aj keď definitívne formálne ukončenie vojny prebehlo podpísaním Parížskych predmestských zmlúv v priebehu rokov 1919-20. (Versaillská zmluva s Nemeckom 28. jún 1919, saintgermainská zmluva s Rakúskom 10. september 1919, neuillyská zmluva s Bulharskom 27. november 1919, trianonská zmluva s Maďarskom 4. jún 1920).

Francúzska strana vybrala dedinku Rethondes pri veľkom meste Compiegne. Na jednu koľaj dorazil vlak s vozňom označeným Napoleon III. s nemeckou delegáciou vedenou Matthiasom Erzbergerom. Vo vlaku bol zaradený reštauračný vozeň č. 2419 D. Vozeň pochádzal zo série 2403-2424. Práve 2419 sa stal celosvetovo známym kvôli udalostiam končiacich 1. svetovú vojnu.

Prímerie v Compiegne v železničnom vagóne prijal zo strany Nemecka francúzsky maršal Ferdinand Foch, ktorý viedol delegáciu Dohody.

Po rôznych peripetiách a rozličných miestach i výstav postavili na mieste schôdzky (v priestoroch železničnej vlečky) na čistinke pri Rethondes múzeum pre tento vozeň. Fochov 2419 D skončil svoju existenciu po tom ako 20.júna 1940 príslušníci Organizácie Todt vyhodili do vzduchu budovu múzea, vozeň vytiahli a … Po vojne bola už 11.

Hrôzy a straty na životoch vo Veľkej vojne, ako ju historici nazvali, tak poznačili ľudstvo, že 11. november bol bezprostredne po skončení vojny vyhlásený za Deň vojnových veteránov.

Prečítajte si tiež: Viac o opatrovaní dôchodku

Versaillská Zmluva a Usporiadanie Povojnovej Európy

Konflikt sa skončil v roku 1918 podpísaním Versaillskej zmluvy, ktorá položila základy na usporiadanie povojnovej Európy. Deň, keď sa podpísalo prímerie, si pripomenuli vo väčšine európskych miest.

Pietne Spomienky a Deň Veteránov

Oslavy a spomienky na ukončenie prvej svetovej vojny sa konajú po celom svete. Pod víťazným oblúkom v Paríži si víťazný deň pripomenuli politici, veteráni aj aktívni vojaci. Francúzsky prezident Emmanuel Macron udelil vyznamenania, zapísal sa do pamätnej knihy a zapálil oheň pri hrobe neznámeho vojaka.

"Plameň horí a nikdy nezhasne. Strážia ho vo dne v noci. Horí pre mŕtvych, ktorí zomreli za Francúzsko, a pre živých, ktorí ho ďalej chránia. Nech žije Francúzsko," vyhlásil prezident Macron.

Dvoma minútami ticha si víťazstvo spojencov pripomenuli aj v Londýne. Vo varšavskom Chráme Prozreteľnosti sa konala omša a prezident Andrzej Duda položil vence pred pamätníky otcov nezávislosti.

V Bratislave si obyvatelia mestskej časti Podunajské Biskupice pripomínajú ukončenie 1. svetovej vojny na Trojičnom námestí pri pamätníku obetiam vojny, ktorí boli aj občania Podunajských Biskupíc.

Prečítajte si tiež: Podmienky vdoveckého dôchodku

Symbol Červeného Maku

Myšlienka použiť červený mak ako symbol padlých v prvej svetovej vojne pochádza z básne vojenského chirurga majora Johna McCraea s názvom Na Flámskych poliach. Báseň napísal po smrti svojho priateľa, poručíka Alexisa Helmera, v roku 1915.

Pre americkú profesorku a humanitárnu pracovníčku Moinu Michaelovú sa kvet flámskeho červeného maku stal symbolom spomienky na tých, ktorí slúžili vo vojne a prostriedkom zbierky. V novembri 1918 si na šaty pripla hodvábny mak a z predaja červených makov získavala finančné prostriedky na pomoc vojnovým invalidom-veteránom. Tradícia „Dňa červených makov“ sa postupne rozšírila do viacerých demokratických krajín sveta, ktoré boli zasiahnuté vojnovými konfliktmi.

Dôsledky Prvej Svetovej Vojny

V dôsledku tejto vojny nastal aj zánik štyroch monarchií: Rakúsko-Uhorska, Ruska, Nemecka a Turecka. Vznikli nové štáty, napríklad Československo a Poľsko.

Pripomienka Prvej Svetovej Vojny na Slovensku

V Československu bola pamäť prvej svetovej vojny prekrytá vznikom Československej republiky, ktorá sa od roku 1919 pripomínala 28. októbra. Vojnové udalosti sa pripomínali 2. júla ako významný deň bitky pri Zborove.

Svoju tradíciu Deň vojnových veteránov alebo Deň červených makov nadobúda na Slovensku spomienkovými aktami a ceremóniami hlavne v posledných rokoch. Znak červeného vlčieho maku má vo svojom znaku aj Únia vojnových veteránov SR. Počas uvedeného dňa si pripomíname tisícky zmarených ľudských životov Slovákov v prvej svetovej vojne. Ich mená sú vytesané na pamätníkoch v centrách mnohých miest a obcí. Pripomíname množstvo ranených i zmrzačených, útrapy civilistov i materiálne škody. Pripomíname tiež hrdinstvo a statočnosť vojakov druhej svetovej vojny i novodobých konfliktov. Červený mak sa stáva trvalým mementom, že vojny sa nesmú opakovať.

tags: #zmluva #o #ukončení #1. #svetovej #vojny