Sociálne podnikanie na Slovensku: Legislatíva, výhody a riziká

Úvod

Sociálna ekonomika predstavuje novú oblasť ekonomických aktivít, ktorá prepája ekonomické a sociálne ciele. Registrovaný sociálny podnik (RSP) je jedným z aktívnych nástrojov politiky zamestnanosti na Slovensku a predstavuje formu zamestnateľnosti ľudí so zdravotným znevýhodnením. Sociálne podnikanie na Slovensku upravuje zákon NR SR č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na legislatívny rámec sociálneho podnikania na Slovensku, ako aj na výhody a riziká spojené s touto formou podnikania.

Legislatívny rámec sociálneho podnikania

Zákon NR SR č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch upravuje oblasť sociálneho podnikania na Slovensku. Tento zákon definuje sociálny podnik a stanovuje podmienky pre získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku.

Podmienky pre získanie štatútu registrovaného sociálneho podniku

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 112/2018 Z. z. musí žiadateľ o štatút registrovaného sociálneho podniku spĺňať nasledovné podmienky:

• Spĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1.
• Spĺňa aj podmienky dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu a spôsobu jeho merania podľa § 12 ods. 2, ak ide o registrovaný integračný sociálny podnik.
• Spĺňa aj podmienky dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu a spôsobu jeho merania podľa § 13 ods. 1, ak ide o registrovaný sociálny podnik bývania.
• Opis hlavného cieľa žiadateľa podľa § 5 ods. 1 písm. 5.
• Určenie percentuálnej časti zisku po zdanení, ktorú sa žiadateľ zaväzuje použiť na dosiahnutie hlavného cieľa podľa § 5 ods. 1 písm. e).
• Má vypracovaný projekt činnosti registrovaného sociálneho podniku vo vzťahu k činnosti, ktorou dosahuje merateľný pozitívny sociálny vplyv, a vo vzťahu k hospodárskej činnosti; u žiadateľa, ktorý je novým podnikom, a u žiadateľa podľa § 7 ods. 1. 2. 3. 4. 5.

Žiadateľ, ktorý má sídlo, ak ide o právnickú osobu, alebo miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa, na území Slovenskej republiky, musí spĺňať podmienky podľa odseku 1 písm. b), c), f), h), i) a k). Tieto podmienky zisťuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce“) z úradnej povinnosti. Táto povinnosť sa nevzťahuje na podmienku podľa odseku 1 písm. b), ak ide o žiadateľa, ktorý nie je obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, a na podmienku podľa odseku 1 písm. k), ak ide o žiadateľa, ktorý je účelovým zariadením cirkvi. Žiadateľ, ktorý je účelovým zariadením cirkvi, preukazuje splnenie podmienky podľa odseku 1 písm. k) čestným vyhlásením. Ministerstvo práce zisťuje splnenie podmienok podľa odseku 1 písm.

Na účely splnenia podmienky podľa odseku 1 písm. d) sú doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) overenia splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1/ a).

Prečítajte si tiež: Rehabilitácia na Slovensku

Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku

Konanie o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku sa začína na žiadosť. Žiadosť o priznanie štatútu registrovaného sociálneho podniku musí byť písomná, musí obsahovať identifikačné údaje žiadateľa a určenie registrovaného sociálneho podniku podľa § 11, o ktorého priznanie štatútu žiadateľ žiada. Ak žiadateľ splní podmienky podľa § 6 ods. 1, táto skutočnosť sa vyznačí v spise a rozhodnutie sa nevyhotovuje.

Štatút registrovaného sociálneho podniku sa priznáva bez časového obmedzenia. Ministerstvo práce doručí registrovanému sociálnemu podniku osvedčenie o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku. Z osvedčenia o priznaní štatútu registrovaného sociálneho podniku musí vyplývať, ktorú spoločensky prospešnú službu registrovaný sociálny podnik poskytuje.

Žiadateľovi, ktorý je novým podnikom, ministerstvo práce prizná štatút registrovaného sociálneho podniku aj bez splnenia podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g). Registrovaný sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku podľa prvej vety, je povinný preukázať ministerstvu práce splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g).

Povinnosti registrovaného sociálneho podniku

Registrovaný sociálny podnik je povinný spĺňať podmienky podľa § 6 ods. 1 a dodržiavať základný dokument v rozsahu podľa § 6 ods. 1 písm. b) počas trvania platnosti štatútu registrovaného sociálneho podniku. Táto povinnosť sa nevzťahuje na registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6 počas 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku, ak ide o podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) prvého bodu až tretieho bodu a písm. g). Podmienka podľa § 6 ods. 1 písm. f), h) a i) sa považuje za splnenú počas troch mesiacov odo dňa, keď registrovaný sociálny podnik prestal spĺňať túto podmienku. Podmienky podľa § 6 ods. 1 písm.

Registrovaný sociálny podnik je povinný zriadiť poradný výbor podľa § 9 alebo začať uplatňovať demokratickú správu podľa § 10 a túto skutočnosť preukázať ministerstvu práce do troch mesiacov, a ak ide o registrovaný sociálny podnik podľa odseku 6, do 12 mesiacov odo dňa priznania štatútu registrovaného sociálneho podniku.

Prečítajte si tiež: Čo sa započítava do dôchodkového poistenia?

Registrovaný sociálny podnik je povinný písomne oznámiť ministerstvu práce každú zmenu skutočností rozhodujúcich pre posúdenie spĺňania podmienok podľa § 6 ods. 1 a zmenu údajov podľa § 27 ods. 2 písm. c), i) až k) a m) do desiatich dní odo dňa, keď ku zmene došlo. Registrovaný sociálny podnik je povinný v písomnom styku uvádzať označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo skratku „r. s. p.“. Označenie „registrovaný sociálny podnik“ sa zapisuje do registra alebo do inej evidencie, do ktorých zápisom vzniká právnická osoba.

Zmeny v legislatíve v roku 2022

Na základe aplikačnej praxe s cieľom posilniť a podporiť priaznivé prostredie pre rozvoj sociálnej ekonomiky sa zákonom č. 494/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2023 vykonali nasledovné zmeny:

• Spresnila sa definícia znevýhodnenej osoby (§ 2 ods. 8).
• Určili sa podmienky dôveryhodnej osoby (§ 2 ods. 11) a podmienky bezúhonnosti (§ 2 ods. 12).
• Spresnili sa podmienky použitia 50 % zisku po zdanení (§ 5 ods. 1 písm. d)) a ďalšie možnosti použitia zisku po zdanení (§ 5 ods. 1 písm. g)).
• Zaviedla sa pre integračný podnik fikcia spĺňania podmienky minimálneho počtu zamestnancov, pokiaľ podnik do 6 mesiacov doplní zamestnancov na požadovaný minimálny počet (§ 12 ods. 6).
• Zrušilo sa povinné účtovné obdobie kalendárny rok (zmena § 14 ods. 4).
• Zrušila sa povinnosť overenia účtovnej závierky a výročnej správy audítorom (zrušenie § 14 ods. 5).

Výhody a riziká registrovaného sociálneho podnikania## Výhody:

• Prístup k finančnej podpore: Registrované sociálne podniky majú možnosť získať finančnú podporu od štátu a Európskej únie. Analytička Slovak business agency Chmelárová (2020) vníma prístup k finančnej podpore ako jednu z hlavných motivácií pre registrovanie sociálnych podnikov.
• Podpora zamestnanosti: RSP sú dôležitým nástrojom pre podporu zamestnanosti, najmä pre osoby so zdravotným znevýhodnením. P2 vníma perspektívu nasledovne „je to výborný nástroj na zníženie nezamestnanosti, na vytvorenie pracovných miest pre znevýhodnených ľudí vzhľadom k ich individuálnym potrebám.“
• Regionálny rozvoj: Sociálne podniky prispievajú k regionálnemu a miestnemu rozvoju.
• Sociálna inklúzia: RSP sú dôležitým prispievateľom k sociálnej inklúzii.
• Riešenie spoločenských problémov: Sociálne podniky sa zameriavajú na riešenie rôznych spoločenských problémov, ako napríklad nezamestnanosť, chudoba, sociálne vylúčenie a environmentálne problémy.
• Využitie finančných zdrojov zo štátu: Motivácia zakladateľov RSP, pomoc ľudom so zdravotným postihnutím, pomoc pri pracovnom procese, zvýšiť sebavedomie, nebyť odkázaný na iného, naplniť prvky deinštitucionalizácie, využiť finančné zdroje zo štátu.

Riziká a limity:

• Byrokracia: Zakladatelia a prevádzkovatelia RSP sa často stretávajú s nadmernou byrokraciou. P3 sa vyjadrila takto: „menej byrokracie hej ako, ale ako tak v pohode. Tá byrokracia je veľmi veľká."
• Nedostatok finančných prostriedkov: Nedostatok finančných prostriedkov môže byť pre RSP vážnym problémom, najmä v začiatkoch.
• Ťažšie hľadanie personálu: Ťažšie hľadanie personálu na vytvorené pracovné miesta, ktorí majú zdravotné znevýhodnenie, nakoľko sme do inzerátu túto informáciu nemohli napísať priamo, aby sme nediskriminovali zdravých občanov… aj napriek tomu, že musíme zamestnávať minimálne 33% znevýhodnených…“ rovnako to je aj u P5.
• Nedostatočná informovanosť: Verejnosť má často nedostatočné informácie o sociálnom podnikaní. Gregorová a Švidroňová (2020) dopĺňajú, že informovanosť ľudí v tejto oblasti je nedostatočná. Rovnako je nedostatočné aj pochopenie toho, čo je vlastne sociálna ekonomika a to na strane podnikateľov, no aj subjektov verejnej správy - ministerstiev, regionálnej a miestnej samosprávy. Ako uvádzajú, ľudia stále nevedia čo vlastne je sociálne podnikanie.
• Komplexné vzdelávanie: Chýbajúce komplexné vzdelávanie o sociálnom podnikaní, toto je však nedostatočné aj o podnikaní všeobecne.

Skúsenosti zakladateľov registrovaných sociálnych podnikov

Z výskumu vyplýva, že zakladatelia RSP majú rôzne skúsenosti a motivácie. Medzi ich predošlé skúsenosti patrí napríklad:

• Konateľ spoločnosti
• Dlhoročná prax v sociálnej sfére
• Sociálny pracovník
• Prechod z chránenej dielne

Všetci participanti sa zhodli na potrebe dovzdelávania sa v iných oblastiach, či zručnostiach, prevažne v legislatíve, marketingu a manažmente.

Návrhy pre prax

Participanti výskumu navrhujú nasledovné zlepšenia pre prax:

Prečítajte si tiež: Preplatenie paliva ZŤP

• Zníženie byrokracie
• Zjednodušenie prijímacích pohovorov pre znevýhodnených uchádzačov
• Podpora zamestnávania znevýhodnených občanov

Regionálne centrá sociálnej ekonomiky

Na účely poskytovania informácií o sociálnej ekonomike sú zriadené Regionálne centrá sociálnej ekonomiky. Tieto centrá poskytujú bezplatne pomoc pri založení sociálneho podniku a jeho registrácii, informácie o možnostiach podpory pre subjekty sociálnej ekonomiky a následnú pomoc a podporu pri výkone činnosti.

Podnikanie: Znaky podnikania

Podnikanie je charakterizované piatimi znakmi, ktoré musia byť splnené hromadne. Jeden bez druhého nenapĺňajú zákonné ustanovenie pojmu podnikanie. Posudzovanie naplnenia týchto znakov závisí od druhu podnikateľskej činnosti.

• Sústavnosť: v porovnaní s príležitostnou činnosťou naznačuje, že musí byť dodržané opakovanie tejto činnosti. Jej intenzita však nemusí byť rovnaká (môže to byť napr.
• Samostatnosť: ide o právo podnikateľa rozhodovať a riadiť podnik ( ako fyzická osoba, resp. právnická osoba, ak ide o spoločnosť).
• Obchodné meno: podnikateľa charakterizuje navonok, voči tretím osobám (s ktorými uskutočňuje právne úkony, právne podania a pod.) Obchodné meno je vnímané ako najvýznamnejší identifikačný znak podnikateľa, je právom, ktoré prináleží podniku. Jeho používanie je právom, zároveň aj povinnosťou podnikateľa.
• Podnikanie je vykonávané na vlastnú zodpovednosť: podnikateľ je zodpovedný za činnosť svojho podniku. Tento pojem vyjadruje aj podnikateľské riziko, ktoré je späté s podnikaním. Prejavenie nezvládnutia podnikateľského rizika môže byť napr. Za podnik zodpovedá aj iná osoba okrem podnikateľa a to v tom prípade, ak sa kompetencie riadenia a rozhodovania prerozdelia medzi štatutárne orgány podniku, resp.
• Dosiahnutie zisku: je hlavným cieľom podnikateľskej činnosti.

Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku (2020)

Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku v roku 2020 definovala hlavné problémy sociálneho podnikania. Najväčším pozitívom bola označená legislatíva v oblasti sociálneho podnikania, naopak jeden z najväčších negatív bola neexistujúca investičná pomoc. Veľkým pozitívom je existencia národného programu Inštitút sociálnej ekonomiky, existencia regionálnych a podporných centier, ako i programové vyhlásenie súčasnej vlády, v ktorom je sociálne podnikanie uvádzané vo viacerých kapitolách.

tags: #sociálny #podnik #legislatíva #Slovensko