Nárok na podporu v nezamestnanosti pri výpovedi dohodou: Komplexný sprievodca

Strata zamestnania môže byť náročná, ale systém sociálneho poistenia na Slovensku ponúka dávku v nezamestnanosti ako dočasnú pomoc. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nároku na túto dávku, najmä v prípade, ak zamestnanec sám podá výpoveď. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre širokú verejnosť, od študentov po odborníkov, a rozptýliť prípadné mylné predstavy.

Všeobecné podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Dávku v nezamestnanosti môžu poberať ľudia bez ohľadu na to, akým spôsobom sa skončil ich pracovný pomer. To znamená, že ju dostane aj ten, kto dá sám výpoveď a zároveň spĺňa ostatné podmienky na jej priznanie. V zmysle zákona sa na Slovensku neskúma dôvod ukončenia pracovného pomeru, ale iné podmienky. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká bez ohľadu na to, či je pracovný pomer skončený výpoveďou či už zo strany zamestnanca, alebo zamestnávateľa alebo či je pracovný pomer ukončený dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Právnička radí: Nárok na dávku v nezamestnanosti, na podporu, má poistenec, ktorý splní podmienky nároku na podporu. Zamestnanci sú povinne poistení v nezamestnanosti. Základnou podmienkou nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, t. j. 730 dní.

Dôležité je si uvedomiť, že nie je možné dať výpoveď dohodou, jedná sa totiž o dva rôzne spôsoby skončenia pracovného pomeru.

Ako je to s podporou v nezamestnanosti pri výpovedi zo strany zamestnanca? Je iný nárok na dávky v nezamestnanosti ak ukončíte pracovný pomer "len tak bez udania dôvodu"?

Ako môžeme z nasledujúcej tabuľky zistiť, nárok na dávku v nezamestnanosti budete mať aj ak ukončíte pracovný pomer dohodou alebo aj pri výpovedi zo strany zamestnanca. Na Slovensku sa neskúma dôvod ukončenia pracovného pomeru. Je úplne jedno, či dáte výpoveď vy, alebo vás nešťastnou náhodou prepustia. Podpora v nezamestnanosti bude úplne rovnaká a bez žiadnych obmedzení. Skúma sa len to, či ste vy alebo váš zamestnávateľ platili poistenie v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: PN a ukončenie pracovného pomeru

Kto má nárok na dávku v nezamestnanosti?

Nárok na dávku v nezamestnanosti má každý, kto je registrovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a počas posledných štyroch rokov pred registráciou mal platené poistenie v nezamestnanosti aspoň 730 dní (dva roky). Pre vyplácanie dávky v nezamestnanosti je dôležité to, či váš zamestnávateľ za vás platil poistenie v nezamestnanosti alebo či ste si ho platili dobrovoľne vy.

Podporu v nezamestnanosti nezískate vtedy, ak ste neboli poistený dostatočne dlhý čas (teda aspoň 730 dní), ak ste poberateľom dôchodku, ak nie ste evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Výška a dĺžka poberania dávky

Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Reálna suma príspevku závisí od predchádzajúceho zárobku zamestnanca, pričom nezamestnaný spravidla dostáva približne polovicu svojej hrubej mzdy. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. V prípade, že sa vám výška mzdy za posledné dva roky výrazne menila, definícia v zákone a výpočet dávky v nezamestnanosti sú veľmi komplikované. Až zbytočne. Preto dlhodobo presadzujeme jeho reformu.

Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Samozrejme, úrad práce má medzitým človeku pomáhať s hľadaním práce. Môže sa teda stať, že čerpanie bude kratšie ako šesť mesiacov. Za určitých podmienok môže čerstvo zamestnaný bývalý poberateľ dávky „dopoberať“ časť zostávajúcich dávok. Ako hovorí Zákon o sociálnom poistení, poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne. Ak túto dávku nedoberie jednorazovo, zostáva mu nárok na dávky v nezamestnanosti, aj keď príde o zamestnanie skôr ako o dva roky. Ak si teda človek nájde prácu po mesiaci a po pol roku o túto prácu príde, zostáva mu 5 mesiacov podpory.

Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.

Prečítajte si tiež: Ako podať/prijať výpoveď?

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti

Maximálna výška dávky v nezamestnanosti sa každoročne prehodnocuje. Najvyššia možná dávka v nezamestnanosti za 31-dňový mesiac je na úrovni 1 553,30 eura mesačne. V 30-dňovom mesiaci je strop 1 503,20 eura.

Povinnosti uchádzača o zamestnanie

Keď sa niekto prihlási na úrad práce a dostáva dávku, má aj niekoľko ďalších povinností. Systém totiž nefunguje tak, že po výpovedi budú ľudia dostávať dávky a môžu odísť napríklad na šesť mesiacov do zahraničia. Osoba evidovaná na úrade práce si môže sama zvoliť, akou formou preukáže, že si prácu aktívne hľadá. Úrad akceptuje niekoľko typov dokumentov. Najčastejšie ide o žiadosť o prijatie do pracovného pomeru na konkrétne pracovné miesto. Uchádzač môže predložiť aj oficiálne tlačivo úradu, na ktorom zamestnávateľ potvrdí, že sa uňho osobne uchádzal o prácu. Do zoznamu akceptovaných dokladov patrí aj potvrdenie o začatí konania v súvislosti s osobnou či pracovnou asistenciou. Uchádzači môžu úrad presvedčiť o svojom úsilí aj žiadosťou o sprostredkovanie zamestnania u agentúry, ktorá takúto službu poskytuje za peniaze.

Sankcie za nedodržiavanie povinností

Úrad môže prerušiť vyplácanie dávky, ak uchádzač poberá nemocenské, materské, ošetrovné alebo rodičovský príspevok. Uchádzač o zamestnanie je povinný najneskôr do 3 pracovných dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

Evidencia na úrade práce a zdravotné poistenie

Od začiatku vlaňajška sa každý môže do evidencie uchádzačov o prácu zapísať aj online cez portál verejnej správy. Systém ponúka dve elektronické služby - podanie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a podanie žiadosti o sprostredkovanie vhodného pracovného miesta. Potrebný je na to občiansky preukaz s čipom. Medzi hlavné výhody registrácie na úrade práce patrí aj to, že uchádzač o zamestnanie nemusí platiť zdravotné poistenie, ale bude ho za neho platiť štát.

Povinnosti voči zdravotnej poisťovni

Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné. Pritom je potrebné predložiť zdravotnej poisťovni potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Prečítajte si tiež: Výpoveď zamestnanca počas práceneschopnosti

Právny základ a súvisiace zákony

Základnou právnou úpravou v súvislosti s trhom práce a podpory rastu zamestnanosti je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon). Problematiku dávky v nezamestnanosti upravuje § 104 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len zákon).

Ciele zákona o službách zamestnanosti

Zákon je právnym základom na vytvorenie systému služieb zamestnanosti, ktorý motivuje jednotlivcov v produktívnom veku nájsť a udržať si zamestnanie a byť aktívnymi pri riešení svojej sociálnej situácie, ktorý bude podporovať ekonomické a sociálne aktivity uchádzačov o zamestnanie, zvýšenie zamestnateľnosti uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o zamestnanie, spružnenie trhu práce a ktorý obmedzí zneužívanie poskytovaných služieb zamestnanosti.

Ako postupovať pri strate zamestnania

V prvom rade musí nezamestnaný navštíviť príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Ak to spravíte do 10 dní, zaradia vás do evidencie od nasledujúceho dňa po skončení práce. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.

Podľa § 6 zákona č. 5/2004 Z. z. vykonáva zárobkovú činnosť v rozsahu najviac 64 hodín mesačne a ktorého mzda alebo odmena za výkon tejto činnosti nepresahuje 3 200 Sk mesačne.

V zmysle § 34 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti v platnom znení, ak uchádzač o zamestnanie na základe osobného podania písomnej žiadosti požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, do 7 kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.

Ak chce nezamestnaný poberať dávku v nezamestnanosti, je povinný odovzdať rozhodnutie o zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Odovzdané rozhodnutie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje podľa § 184 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.

Ako si vybavím podporu v nezamestnanosti?

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

Kroky po zaradení do evidencie

• Zdravotné poistenie: Pri strate zamestnania platiteľom zdravotného poistenia za poistenca je štát. Vyplýva to z § 11 zákona č. 580/2004 Z. z. Poistenec je povinný podľa § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v platnom znení oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné. Pritom je potrebné predložiť zdravotnej poisťovni potvrdenie z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
• Aktívne hľadanie zamestnania: Uchádzač o zamestnanie, aj keď požiada úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o pomoc pri hľadaní zamestnania, je povinný, podľa § 34 zákona, si zamestnanie aktívne hľadať i sám, a to tak, aby toto hľadanie mohol úradu bez problémov pravidelne a hodnoverne preukazovať.
• Periodicita návštev na úrade: Úrad určí uchádzačovi o zamestnanie povinnosť osobne sa dostaviť na úrad alebo na miesto určené úradom (periodicita návštev).

Kedy sa nevyžaduje prítomnosť na úrade?

Uchádzačovi o zamestnanie, ktorý predloží potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, sa neurčí povinnosť byť k dispozícii úradu a povinnosť periodicity návštev v období trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Uchádzačke o zamestnanie, ktorá predloží doklad o predpokladanom termíne pôrodu, sa neurčí povinnosť byť k dispozícii úradu a povinnosť periodicity návštev v období od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu a počas šiestich týždňov po pôrode.

Ako dlho môžete ostať na úrade práce?

Dĺžka evidencie na úrade práce nie je časovo obmedzená. Vyradia vás, ak si nájdete zamestnanie alebo v prípade, že s úradom nespolupracujete.

Čo ak si nájdem prácu?

Môžete, ale aj v tomto prípade máte niekoľko povinností. Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. V prípade, že odchádzate do „riadneho“ dôchodku , táto skutočnosť vás neovplyvní.

Vyradenie z evidencie

Uchádzač o zamestnanie, ktorý zmenou trvalého pobytu zmenil aj miestne príslušný úrad, nahlási túto zmenu úradu, v ktorého územnom obvode má trvalý pobyt, do troch pracovných dní odo dňa zmeny trvalého pobytu alebo odo dňa začatia poskytovania sociálnych služieb v zariadení sociálnych služieb.

Kedy nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti

V niektorých prípadoch ustanovených v § 104 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení nezamestnanému nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti. V prípade, že nezamestnaný sa nachádza z tohto dôvodu v stave hmotnej núdze, má nárok požiadať o sociálne dávky podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon).

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je mesačne patrí najviac šesť mesiacov dlhodobo nezamestnanej osobe, ktorá sa zamestná a pred nástupom do zamestnania mala zabezpečované základné životné podmienky a poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi a jej príjem zo závislej činnosti je najmenej na úrovni minimálnej mzdy, najviac však na úrovni trojnásobku minimálnej mzdy. Aktivačný príspevok mesačne patrí najviac 6 mesiacov dlhodobo nezamestnanej osobe, ktorá začne vykonávať samostatne zárobkovú činnosť a pred začatím tejto činnosti mala zabezpečované základné životné podmienky a poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi. Aktivačný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi alebo fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ak im patrí príspevok podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v platnom znení.

Skončenie pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v § 63 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou a zamestnancovi so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažším zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď, podľa § 66 Zákonníka práce, len s predchádzajúcim súhlasom Národného úradu práce, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok alebo z dôvodov, že sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje alebo sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny (pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede).

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa § 70 Zákonníka práce, musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.

Neplatné skončenie pracovného pomeru

Dôvodom neplatného skončenia pracovného pomeru môže byť aj prípad skončenia pracovného pomeru dohodou pod nátlakom. Dohoda je dvojstranný právny úkon, ktorý sa podľa Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. V prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ale pod nátlakom, ide tiež o neplatné skončenie pracovného pomeru. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, podľa § 77 Zákonníka práce, uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť a zároveň oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával.

Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

V prípade, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci deväť mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, a to dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. V tomto prípade má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom.

Postup pri uplatnení nároku na dávku v nezamestnanosti

Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 105 zákona vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím šiestich mesiacov (ďalej len „podporné obdobie v nezamestnanosti“). Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo dňom priznania starobného dôchodku. Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a v období kratšom ako tri roky od začatia výkonu činnosti zamestnanca bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Poistenec, ktorý bol vyradený z eviden…

tags: #narok #na #podporu #v #nezamestnanosti #pri