Ako ukončiť pracovný pomer: Podmienky, výpoveď a dohoda pre zamestnancov a dôchodcov

Pracovný pomer je základným pilierom ekonomickej stability jednotlivcov a spoločnosti. Jeho ukončenie je však nevyhnutnou súčasťou pracovného života. Zákonník práce Slovenskej republiky upravuje rôzne spôsoby ukončenia pracovného pomeru, pričom každý z nich má svoje špecifické podmienky a dôsledky. Tento článok sa zameriava na podmienky ukončenia pracovného pomeru, výpovede a dohody, s osobitným zreteľom na situáciu dôchodcov a zamestnancov so zdravotnými problémami. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov v procese ukončenia pracovného pomeru.

Ukončenie pracovného pomeru: Možnosti a podmienky

Zákonník práce definuje niekoľko spôsobov, ako môže byť pracovný pomer ukončený:

• Dohoda: Najjednoduchší spôsob ukončenia, vyžaduje súhlas zamestnanca aj zamestnávateľa.
• Výpoveď: Jednostranný právny úkon, ktorý môže podať zamestnanec alebo zamestnávateľ, pričom sa musia dodržať zákonné podmienky.
• Okamžité skončenie: Prípustné len v zákonom stanovených prípadoch, napríklad pri závažnom porušení pracovnej disciplíny alebo ohrození zdravia.
• Skončenie v skúšobnej dobe: Jednoduchý spôsob ukončenia pracovného pomeru počas skúšobnej doby, s minimálnymi formalitami.
• Uplynutie dohodnutej doby: Automatické ukončenie pracovného pomeru, ak bol uzatvorený na dobu určitú.
• Odstúpenie od pracovnej zmluvy: Možné len za určitých okolností, napríklad ak zamestnanec nenastúpi do práce bez ospravedlnenia.

Výpoveď zo strany zamestnanca

Zamestnanec je oprávnený skončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 67 Zákonníka práce. Ak sa zamestnanec rozhodne pre tento krok, stačí napísať výpoveď a doručiť ju zamestnávateľovi. Prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede začína plynúť výpovedná doba.

Dĺžka výpovednej doby

Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa menej ako jeden rok, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac. Ak pracovný pomer trval dlhšie ako jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.

Povinnosti počas výpovednej doby

Počas výpovednej doby majú zamestnanec aj zamestnávateľ rovnaké povinnosti ako počas bežného pracovného pomeru. Zamestnanec je povinný pracovať a plniť svoje úlohy podľa pracovnej zmluvy.

Prečítajte si tiež: Ako sa počíta dôchodok po práci v Rakúsku?

Peňažná náhrada pri nedodržaní výpovednej doby

Zákonník práce upravuje aj situáciu, keď zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. V takom prípade má zamestnávateľ právo požadovať od zamestnanca peňažnú náhradu, najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Táto možnosť však musí byť písomne dohodnutá v pracovnej zmluve.

Dohoda o skončení pracovného pomeru

Druhou možnosťou je, že sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na skončení pracovného pomeru k nejakému dňu dohodou. Pre dohodu o skončení pracovného pomeru Zákonník práce predpisuje písomnú formu. Dohoda o skončení pracovného pomeru tak predstavuje jeden z dvoch spôsobov skončenia pracovného pomeru.

Odstupné: Kedy vzniká nárok?

Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce. Ide o prípady, keď zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje svoje sídlo alebo jeho časť, alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Výška odstupného

Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na:

• jednonásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov,
• dvojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov,
• trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov,
• štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.

Odstupné pri skončení dohodou

Zamestnanec má nárok na odstupné aj pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce. V tomto prípade je výška odstupného rovnaká ako pri výpovedi zo strany zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Minimálna mzda a jej vplyv

Osobitná výška odstupného

Osobitná výška odstupného je upravená v § 76 ods. 3 Zákonníka práce v sume najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, na ktoré má zamestnanec nárok, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer z dôvodov, že zamestnanec nesmie prácu vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Nárok na odstupné z týchto dôvodov vzniká vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru zamestnanca a bez ohľadu na to, či bol pracovný pomer skončený výpoveďou alebo dohodou.

Zdravotné problémy a ukončenie pracovného pomeru

Ak má zamestnanec zdravotné problémy, ktoré mu bránia vo výkone práce, existuje niekoľko možností, ako riešiť situáciu ukončenia pracovného pomeru. Jednou z možností je dohoda so zamestnávateľom o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V takom prípade má zamestnanec nárok na odstupné.

Lekársky posudok

Podmienkou pre uplatnenie nároku na odstupné z dôvodu zdravotných problémov je doloženie lekárskeho posudku. Lekársky posudok musí jednoznačne potvrdzovať, že zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Nestačí len odporučenie lekára na zmenu druhu vykonávanej práce odôvodnené nevhodnosťou doterajšej práce z hľadiska zdravotného stavu zamestnanca.

Ukončenie pracovného pomeru a dôchodkový vek

Zamestnanec má nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%). Prvé skončenie pracovného pomeru znamená, že ide o prvý odchod zo zamestnania po priznaní nároku na dôchodok. Pokiaľ by mal následne uzatvorený ďalší pracovný pomer (už popri poberaní dôchodku) a skončil ho, nárok na odchodné mu nevzniká. Išlo by o druhé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok.

Výška odchodného

Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť odchodné, ak ukončil pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Okrem klasického pracovného pomeru existujú aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako napríklad dohoda o vykonaní práce (DVP) a dohoda o pracovnej činnosti (DPČ). Tieto dohody sa uzatvárajú na kratšie obdobie a majú odlišné podmienky ukončenia.

Dohoda o vykonaní práce (DVP)

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, pričom vykonanie tejto úlohy nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. DVP je možné ukončiť dohodou, výpoveď však nie je možná. Najideálnejším spôsobom ukončenia DVP je vykonanie pracovnej úlohy v dohodnutej dobe. Ak sa tak nestane, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť.

Dohoda o pracovnej činnosti (DPČ)

Dohodu o pracovnej činnosti je možné vykonávať v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. DPČ sa prirodzene skončí uplynutím doby, na ktorú bola pôvodne dohodnutá. Okrem toho je pri DPČ možná aj výpoveď bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou. Je možné ju ukončiť aj dohodou alebo spôsobom dohodnutým v samotnej dohode.

Povinnosti zamestnávateľa po skončení pracovného pomeru

Po skončení pracovného pomeru má zamestnávateľ voči zamestnancovi niekoľko povinností, ako napríklad:

• Vydanie potvrdenia o zamestnaní (zápočtový list): Obsahuje základné údaje o zamestnancovi a trvaní pracovného pomeru.
• Vydanie potvrdenia o zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti: Potrebné pre daňové účely.
• Vydanie pracovného posudku: Na žiadosť zamestnanca, do 15 dní od požiadania.

Zamestnávateľ má tiež povinnosti voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu.

tags: #dohoda #dochodca #výpoveď #podmienky