
Pracovný pomer je základným pilierom ekonomickej stability jednotlivcov a spoločnosti. Jeho ukončenie je však nevyhnutnou súčasťou pracovného života. Zákonník práce Slovenskej republiky upravuje rôzne spôsoby ukončenia pracovného pomeru, pričom každý z nich má svoje špecifické podmienky a dôsledky. Tento článok sa zameriava na podmienky ukončenia pracovného pomeru, výpovede a dohody, s osobitným zreteľom na situáciu dôchodcov a zamestnancov so zdravotnými problémami. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnancov a zamestnávateľov v procese ukončenia pracovného pomeru.
Zákonník práce definuje niekoľko spôsobov, ako môže byť pracovný pomer ukončený:
Zamestnanec je oprávnený skončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu. Toto právo vyplýva z ustanovenia § 67 Zákonníka práce. Ak sa zamestnanec rozhodne pre tento krok, stačí napísať výpoveď a doručiť ju zamestnávateľovi. Prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede začína plynúť výpovedná doba.
Dĺžka výpovednej doby závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Ak zamestnanec pracoval u zamestnávateľa menej ako jeden rok, výpovedná doba je najmenej jeden mesiac. Ak pracovný pomer trval dlhšie ako jeden rok, výpovedná doba je najmenej dva mesiace.
Počas výpovednej doby majú zamestnanec aj zamestnávateľ rovnaké povinnosti ako počas bežného pracovného pomeru. Zamestnanec je povinný pracovať a plniť svoje úlohy podľa pracovnej zmluvy.
Prečítajte si tiež: Ako sa počíta dôchodok po práci v Rakúsku?
Zákonník práce upravuje aj situáciu, keď zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. V takom prípade má zamestnávateľ právo požadovať od zamestnanca peňažnú náhradu, najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Táto možnosť však musí byť písomne dohodnutá v pracovnej zmluve.
Druhou možnosťou je, že sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na skončení pracovného pomeru k nejakému dňu dohodou. Pre dohodu o skončení pracovného pomeru Zákonník práce predpisuje písomnú formu. Dohoda o skončení pracovného pomeru tak predstavuje jeden z dvoch spôsobov skončenia pracovného pomeru.
Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce. Ide o prípady, keď zamestnávateľ ruší alebo premiestňuje svoje sídlo alebo jeho časť, alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Zamestnanec má nárok na:
Zamestnanec má nárok na odstupné aj pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce. V tomto prípade je výška odstupného rovnaká ako pri výpovedi zo strany zamestnávateľa.
Prečítajte si tiež: Minimálna mzda a jej vplyv
Osobitná výška odstupného je upravená v § 76 ods. 3 Zákonníka práce v sume najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, na ktoré má zamestnanec nárok, ak s ním zamestnávateľ skončí pracovný pomer z dôvodov, že zamestnanec nesmie prácu vykonávať pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Nárok na odstupné z týchto dôvodov vzniká vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca, a to bez ohľadu na dĺžku trvania pracovného pomeru zamestnanca a bez ohľadu na to, či bol pracovný pomer skončený výpoveďou alebo dohodou.
Ak má zamestnanec zdravotné problémy, ktoré mu bránia vo výkone práce, existuje niekoľko možností, ako riešiť situáciu ukončenia pracovného pomeru. Jednou z možností je dohoda so zamestnávateľom o skončení pracovného pomeru z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V takom prípade má zamestnanec nárok na odstupné.
Podmienkou pre uplatnenie nároku na odstupné z dôvodu zdravotných problémov je doloženie lekárskeho posudku. Lekársky posudok musí jednoznačne potvrdzovať, že zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Nestačí len odporučenie lekára na zmenu druhu vykonávanej práce odôvodnené nevhodnosťou doterajšej práce z hľadiska zdravotného stavu zamestnanca.
Zamestnanec má nárok na odchodné pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%). Prvé skončenie pracovného pomeru znamená, že ide o prvý odchod zo zamestnania po priznaní nároku na dôchodok. Pokiaľ by mal následne uzatvorený ďalší pracovný pomer (už popri poberaní dôchodku) a skončil ho, nárok na odchodné mu nevzniká. Išlo by o druhé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok.
Výška odchodného je najmenej v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť odchodné, ak ukončil pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.
Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom
Okrem klasického pracovného pomeru existujú aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako napríklad dohoda o vykonaní práce (DVP) a dohoda o pracovnej činnosti (DPČ). Tieto dohody sa uzatvárajú na kratšie obdobie a majú odlišné podmienky ukončenia.
Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na vykonanie konkrétnej pracovnej úlohy, pričom vykonanie tejto úlohy nesmie presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku. DVP je možné ukončiť dohodou, výpoveď však nie je možná. Najideálnejším spôsobom ukončenia DVP je vykonanie pracovnej úlohy v dohodnutej dobe. Ak sa tak nestane, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť.
Dohodu o pracovnej činnosti je možné vykonávať v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. DPČ sa prirodzene skončí uplynutím doby, na ktorú bola pôvodne dohodnutá. Okrem toho je pri DPČ možná aj výpoveď bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou. Je možné ju ukončiť aj dohodou alebo spôsobom dohodnutým v samotnej dohode.
Po skončení pracovného pomeru má zamestnávateľ voči zamestnancovi niekoľko povinností, ako napríklad:
Zamestnávateľ má tiež povinnosti voči Sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni a daňovému úradu.