Zvýšenie miezd počas PN: Čo potrebujete vedieť

Pravidlá sociálneho poistenia na Slovensku sú navrhnuté tak, aby zamestnancom poskytovali čiastočnú kompenzáciu príjmu v obdobiach, keď nemôžu pracovať z dôvodu zdravotných problémov. Tento článok sa zameriava na to, ako funguje systém PN (práceneschopnosti), ako sa vypočítava výška dávky, a aké zmeny nás čakajú v roku 2026.

Princíp fungovania PN a výpočet dávky

Ľudia na PN dávkach reálne dostávajú len približne polovicu svojho predchádzajúceho hrubého zárobku. Systém tiež počíta s maximálnym stropom dávky, čo môže byť nevýhodné pre ľudí s nadštandardnými príjmami. Avšak, maximálna dávka sa pravidelne zvyšuje.

Zvýšenie maximálnej dávky v roku 2025

Najvyššia možná dávka počas PN sa bude najbližšie zvyšovať v januári budúceho roka. Vďaka priemernej mzde sa zvýši maximálny denný vymeriavací základ, ktorý stúpne zo súčasných 94,0274 eura na 100,2083 eura. Druhou zásadnou zmenou je, že vzrastie aj suma, ktorú treba na maximálne dávky zarábať, alebo z rovnakého vymeriavacieho základu platiť dobrovoľné nemocenské poistenie. Dosahuje úroveň dvojnásobku priemernej mzdy, takže najviac peňazí dostanú tí ľudia, ktorí zarábali alebo ešte zarábajú aspoň 3 048 eur.

Ak bude niekto od januára budúceho roka na PN, maximálna výška jeho nemocenského za prvé tri dni môže byť 25,05 eura na deň. Od štvrtého dňa bude dostávať najviac 55,11 eura. V prípade, že bude niekto chorý 30 dní, dostane najviac 1 563,20 eura. Zamestnanec musí na takú sumu zarábať minimálne 3 048 eur mesačne v hrubom. Živnostník by musel zase z takto vysokého vymeriavacieho základu platiť odvody. Dobrovoľne poistený by si musel na rovnakú úroveň nastaviť svoj vymeriavací základ.

Dávka sa spravidla počíta zo zárobku z predchádzajúceho roka. Kto nezarába dvojnásobok priemernej mzdy spred dvoch rokov, môže si vypočítať, z akého vymeriavacieho základu mu Sociálna poisťovňa bude dávku počítať. Ak by malo ísť o dávku vyplácanú od januára budúceho roka, stačí si svoju hrubú mzdu z tohto roka vynásobiť číslom 12 a výsledok vydeliť číslom 365. To platí len v prípade, že hrubá mzda bola každý mesiac rovnaká.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre zvýšenie mzdy na Slovensku

Nárok na dávku a obmedzenia

Zamestnanci majú nárok na dávku počas PN od prvého dňa, ako sú sociálne poistení. Avšak zamestnanec nemôže popri poberaní dávky dosahovať príjem zo zamestnania. Dávku môže získať aj zamestnanec, ktorého prepustili.

Špecifiká pre živnostníkov a dobrovoľne poistených

V prípade živnostníkov platí, že sa dávka len zriedka vyrovná ich mesačným tržbám. Takmer 80 percent z nich platí len minimálne odvody z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je v súčasnosti na úrovni 715 eur mesačne. Živnostník s minimálnymi odvodmi tak za 31 dní PN dostane 379,70 eura. Oproti zamestnancom majú podnikatelia výhodu v tom, že popri péenke môžu mať príjem, no musia dodržiavať liečebný režim.

Poslednou skupinou ľudí, ktorí majú nárok na nemocenskú dávku, sú dobrovoľne poistení. Ak chcú maximálnu dávku, musí byť ich vymeriavací základ aspoň na úrovni 3 048 eur. V tomto prípade by si musela osoba vybrať balík dobrovoľného nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia. Mesačné poistné by dosiahlo v tomto roku úroveň 1 010,41 eura. Takéto odvody by musel dobrovoľne poistený platiť 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na PN.

Zmeny v sociálnom poistení pre SZČO od roku 2026

Od roku 2026 čakajú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) výrazné zmeny v oblasti sociálneho poistenia. Týkajú sa nielen novej definície postavenia SZČO pre účely sociálneho poistenia, ale aj skrátenia tzv. odvodových prázdnin, pri ktorých SZČO neplatí poistné či zmeny určenia vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja platba minimálnych odvodov.

Od 1. januára 2026 už nebude postavenie SZČO viazané na dosahovanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti v rozhodujúcom období. podľa čestného vyhlásenia vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť zakladajúcu dosahovanie príjmov z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, na ktorú sa nevyžaduje oprávnenie (tzv. SZČO bez oprávnenia, napr.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Komplexná úprava posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia

Od 1. januára 2026 sa zavádza komplexná úprava posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia SZČO. Táto zásadná zmena má vplyv na skrátenie tzv. Uvedené pravidlo sa bude uplatňovať vtedy, ak pôjde o začínajúcich podnikateľov, resp. V platnosti nezostáva ani doterajší spôsob zániku povinného poistenia SZČO, ktorý vychádzal z posúdenia dosiahnutých príjmov. Tieto pravidlá nahrádzajú doterajší spôsob posudzovania vzniku/zániku povinného poistenia k 1. júlu, resp. 1.

SZČO, ktorá mala prerušené povinné poistenie (napr.

Zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu

Od 1. januára 2026 sa zvyšuje minimálny vymeriavací základ SZČO z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že za obdobie od 1. januára 2026 do 31. 1. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla/1. októbra (ak mala SZČO predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) kalendárneho roka do 30. júna/30.

Osobitný vymeriavací základ

2. „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je 26 % z jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku (t. j. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31. Z takto určeného vymeriavacieho základu bude platiť poistné na sociálne poistenie povinne poistená SZČO, ktorá k 1. júlu/1.

Prechodné obdobie

Prechodné obdobie od 1. januára 2026 do 30. Na fyzickú osobu sa bude v uvedenom prechodnom období vzťahovať právna úprava účinná do 31. decembra 2025 po splnení stanovených zákonných podmienok, a to: Ak fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku, bola oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti/vykonávala samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia v období pred 1. januárom 2026, je naň oprávnená/vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť bez oprávnenia aj po 31.

Nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre SZČO a DPO

Pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) a dobrovoľne poistené osoby (DPO) platia od 1. januára 2026 nové minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre platenie poistného na sociálne poistenie. Poistné v novej výške za mesiac január následne po prvý raz zaplatia do 9. februára 2026.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Minimálny mesačný vymeriavací základ na platenie poistného sa pre SZČO, DPO a dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie od 1. januára 2026 zvyšuje z 50% na 60% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Za obdobie od 1. januára 2026 do 31.

SZČO, ktorej vzniklo povinné poistenie k 1 júlu 2025/1.

Minimálne poistné od 1. januára 2026

Minimálne a maximálne vymeriavacie základy na sociálne poistenie pre SZČO a DPO sa od 1. Minimálne poistné pre povinne poistenú SZČO od 1. Minimálne poistné pre DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, je od 1. Poistné v novej výške SZČO a DPO po prvý raz zaplatia do 9. februára 2026 (za január 2026).

Minimálny vymeriavací základ sa na zamestnanca nevzťahuje. Podľa pracovnoprávnych predpisov zamestnávateľ je povinný odmeňovať zamestnanca v súlade s ustanoveniami zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Suma vymeriavacieho základu na platenie poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia zamestnanca je zamestnávateľom skutočne zúčtovaný príjem zamestnanca za vykonanú prácu, s prihliadnutím na sumu maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie poistného na kalendárny mesiac.

Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu od roku 2026

Maximálny vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti bude od 1. Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa mesačne na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory, poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za zamestnanca je od 1. Hranica maximálneho mesačného vymeriavacieho základu na platenie odvodov na sociálne poistenie sa v roku 2026 zvýši. Maximálny mesačný vymeriavací základ, ktorý je v roku 2025 15 730 eur, sa tak od 1. januára 2026 zvýši na sumu 16 764 eur.

Suma maximálneho mesačného vymeriavacieho základu sa určuje k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a platí do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, v ktorom sa platí poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Maximálny mesačný vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 na platenie poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného na garančné poistenie, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu solidarity bude v sume 16 764 eur (11-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za rok 2024, t. j.

Príklady výšky poistného pri maximálnom vymeriavacom základe

SZČO platiaca povinné poistné na sociálne poistenie z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 5 557,26 eura. Zamestnanec platiaci poistné na sociálne poistenie z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 1 575,81 eura.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca. Zamestnávateľ platiaci poistné na sociálne poistenie za zamestnanca z maximálneho mesačného vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 4 090,41 eura. Oproti predchádzajúcemu roku zamestnávateľ zaplatí maximálne mesačné odvody vyššie o 252,30 eur.

DPO, ktorá je dobrovoľne poistená dôchodkovo, nemocensky a v nezamestnanosti, platiaca poistné na sociálne poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu platného od 1. januára 2026 (16 764 eur) bude mať mesačné poistné na sociálne poistenie vo výške 5 892,54.

Odvodová odpočítateľná položka pre trénerov od roku 2026

Od 1. januára 2026 platí odvodová odpočítateľná položka z príjmu z právneho vzťahu trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe v sume 300 eur mesačne (ďalej len „OOP trénera“), a to samostatne na každý právny vzťah trénera. Charakter právneho vzťahu na uplatnenie OOP trénera nie je rozhodujúci. Ide o zamestnanca-trénera na základe napr. pracovnej zmluvy, dohody, zmluvy o výkone činnosti športového odborníka.

Zamestnanec-tréner vo vzťahu k Sociálnej poisťovni nemusí urobiť žiaden administratívny krok. Znamená to, že odvodovú odpočítateľnú položku si u zamestnávateľa nemusí osobitne uplatniť či nahlásiť. Za účelom identifikácie zamestnanca-trénera, ktorému právny vzťah trénera zapísaného do registra fyzických osôb v športe trvá k 31. decembru 2025, bolo potrebné, aby zamestnávateľ do 31. decembra 2025 oznámil Sociálnej poisťovni takéhoto zamestnanca-trénera prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzických osôb - zmena (RLFO - zmena) s dátumom vzniku zmeny 1.

Zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce nemôže byť zamestnancom-trénerom. Vymeriavací základ zamestnanca-trénera sa od 1. januára 2026 znižuje o OOP trénera (teda o 300 eur). Ak je vymeriavací základ zamestnanca-trénera za kalendárny mesiac nižší ako 300 eur, OOP trénera je v sume tohto vymeriavacieho základu. Ak povinné poistenie zamestnanca trvalo len časť kalendárneho mesiaca, tak vymeriavací základ sa znižuje o OOP trénera v sume 300 eur, t. j. Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti upravila tlačivá RFLO - prihláška/zmena, v ktorých môže zamestnávateľ pri prihlásení zamestnanca priamo uviesť príznak, že ide o zamestnanca-trénera.

Zrušenie inštitútu vylúčenia platenia poistného od roku 2026

Od nového roka sa ruší inštitút vylúčenia platenia poistného u zamestnancov i zamestnávateľov pri všetkých sociálnych situáciách. Zamestnanci i zamestnávatelia budú platiť poistné na sociálne poistenie v závislosti od dosiahnutých príjmov, napríklad v období práceneschopnosti, poberania dávky materské, či ošetrovné, ak im v tomto období zamestnávateľ zúčtuje odmenu (čiže dosiahnu príjem, ktorý je vymeriavacím základom na platenie poistného).

S účinnosťou od 1. januára 2026 už zamestnanec nemá vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí.

• potreby osobného a celodenného ošetrovania/starostlivosti o zákonom stanovenú osobu do jej skončenia, najdlhšie do 14.
• osobného a celodenného ošetrovania zákonom stanovenej osoby do jeho skončenia, najdlhšie do 90.

Rovnako od 1. januára 2026 ani zamestnávateľ už nemá vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie za zamestnanca počas vyššie uvedených období. Ak teda zamestnávateľ počas trvania týchto období zúčtuje zamestnancovi príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymeriavacím základom, tak bude mať zamestnanec a aj zamestnávateľ povinnosť z tohto príjmu zaplatiť poistné na sociálne poistenie.

Ak zamestnávateľ po 31. decembri 2025 zúčtuje zamestnancovi príjem za obdobie pred 1. januárom 2026, v ktorom sú vyššie uvedené obdobia, ktoré sú do 31. decembra 2025 obdobiami vylúčenia, tak vymeriavací základ sa upraví podľa počtu dní, za ktoré sa platí poistné, t. j. uplatní sa právna úprava účinná do 31. decembra 2025.

Tieto zmeny sa netýkajú povinne poistených samostatne zárobkovo činných osôb. Tie budú mať aj naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie počas trvania zákonom stanovených sociálnych udalostí. Rovnako sa zmena netýka ani dobrovoľne poistených osôb, ktoré budú mať naďalej vylúčenú povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie v období poberania nemocenského, ošetrovného alebo materského.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a PN

Zamestnanec na dohodu má dohodnutú odmenu za hodinu práce v sume 4 €. Predmetná dohoda bude trvať aj v roku 2023. Keďže od 1. 1. 2023 dochádza k nárastu minimálnej mzdy na 4,023 € za hodinu, je potrebné predmetný nárast premietnuť do nejakého „dodatku“ k dohode, resp. Podľa § 223 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP) na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa okrem iného vzťahuje ustanovenie § 119 ods. 1 ZP. Znamená to, že mzda zamestnanca na dohodu nesmie byť nižšia ako ustanovená suma minimálnej mzdy. Pre obdobie kalendárneho roka 2023 je podľa oznámenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 300/2022 Z. z. suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom ustanovená na 4,023 €. Znamená to, že zamestnávateľ nemôže zamestnancovi na dohodu za hodinu práce v roku 2023 poskytnúť nižšiu odmenu, ako je uvádzaná suma. Táto povinnosť vyplýva priamo zo zákona.

Samotná skutočnosť, že suma minimálnej mzdy sa dostane nad úroveň dohodnutej odmeny, nevyvoláva potrebu vypracovávania „dodatku“ k existujúcej dohode, resp. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi na dohodu poskytovať odmenu za každú hodinu práce najmenej v sume ustanovenej minimálnej mzdy. V prípade nárastu minimálnej mzdy nie je nevyhnutné vypracovávanie „dodatku“ k dohode, resp. novej dohody.

Nárok na náhradu príjmu pri práceneschopnosti dohodára

Má dohodár nárok na náhradu príjmu pri práceneschopnosti? Napríklad nastúpi 1. 2. 2023 a odpracuje deň, pričom na PN nastúpi 2. 2. 2022. Zamestnanec je na účely zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti fyzická osoba, ktorá je zamestnancom na účely nemocenského poistenia podľa § 4 ods. 1 a § 4b zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ostatná kategória zamestnancov má nárok náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak by práceneschopnosť vznikla 2. 2. 2023, dohoda je uzatvorená od 1. 2. 2023, tak denný vymeriavací základ by sa počítal podľa § 8 ods.

Do 31. 12. 2022 platilo, že poistné z dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom sa vykázalo a platilo až pri skončení dohody. Od 1. 1. 2023 sa novelizovalo ustanovenie § 139b zákona č. 461/2003 Z. z. Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Elektronická PN (ePN)

Od 1. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.

V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Zmeny vo vystavovaní PN od 1.1.2024 (ePN)

O dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. práceneschopnosti ) a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií.

• PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
• Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere”- komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
• ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
• O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
• Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
• Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.

Povinnosti pacienta pri ePN

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN:

• neprenášate a nedoručujete žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni,
• nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské,
• nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské,
• neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Pri ePN si lekár a ostatné inštitúcie všetky potrebné údaje vymenia elektronicky.

Výpočet nemocenského

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

#

tags: #narok #na #zvysenie #mzdy #pocas #PN