
Francúzsko, krajina so silnou tradíciou sociálneho štátu, čelí v súčasnosti rozsiahlym protestom a štrajkom v súvislosti s navrhovanou dôchodkovou reformou. Táto reforma, ktorá má zvýšiť vek odchodu do dôchodku, vyvolala vlnu nevôle medzi zamestnancami z rôznych sektorov hospodárstva, ktorí sa obávajú o svoju budúcnosť a kvalitu života v dôchodkovom veku. Cieľom tohto článku je preskúmať pozadie, príčiny a dôsledky tejto reformy a poukázať na širšie súvislosti v kontexte európskej a slovenskej spoločnosti.
Vo Francúzsku sa v poslednom období konala tretia vlna štrajkov proti dôchodkovej reforme. Do ulíc vyšli učitelia, pracovníci v doprave, zdravotníci a ďalší zamestnanci verejného sektora, aby vyjadrili svoj nesúhlas s úspornými opatreniami a žiadali vyššie výdavky na verejné služby. Celoštátne štrajky ovplyvnili prevádzku viacerých škôl, regionálnu aj mestskú dopravu. Celkovo bolo naplánovaných 250 protestných pochodov v celom Francúzsku a predpokladá sa, že ide o najväčšie demonštrácie od roku 2023. Podľa francúzskeho ministra vnútra Bruna Retailleaua bolo doposiaľ vykonaných niekoľko bezpečnostných operácií s cieľom prerušiť blokády ulíc. Prvé dva protesty proti dôchodkovej reforme sa konali 19. a 31. januára.
Vláda argumentuje tým, že je nevyhnutné predĺžiť vek odchodu do dôchodku o dva roky a dĺžku plnenia sociálnych príspevkov o jeden rok. Ako príklad uvádza, že Nemci, Holanďania či Briti idú do dôchodku v 65-tich a postupne to predlžujú alebo to aspoň zvažujú. Ak dlhšie žijeme, budeme aj dlhšie pracovať, hovorí správa OECD, a tiež predseda jednej z francúzskych vládnych strán Jean-Francois Cope. Logiku dlhšej práce v dôsledku dlhšieho veku (a menšieho počtu detí a následne menšieho počtu aktívne pracujúcich) si vo Francúzsku osvojili viacerí: od odborníkov na demografiu, ktorí o tom hovoria vyše 20 rokov, cez predstaviteľov biznisu, vydesených z finančnej nestability a deficitov, až po vládu. Nový francúzsky zákon - veľmi jemný v porovnaní s týmito úvahami - už putuje medzi parlamentnými komorami a vládnemu odhodlaniu pomohla aj kríza a deficity verejných financií.
Šéf odborov CGT Philippe Martinez povedal, že prezident Emmanuel Macron trvaním na veľmi nepopulárnej reforme v čase vysokej inflácie hrá nebezpečnú hru. Vzhľadom na očakávania, ktoré desaťročia silného sociálneho štátu vyvolali, však táto logika celkom neplatí. Tam, kde sa chodí do dôchodku v 65-ke či dokonca 60-ke, sú diskusie o posunutí tejto hranice výbušné. Státisíce Francúzov priviedli chystané zmeny v septembri už dva razy do ulíc. Očakávania účastníkov sociálneho štátu sa však nemenia ľahko. Ak dnešní penzisti išli do dôchodku v 60-ke, či dokonca skôr, prečo by sme nemohli aj my, ktorí sme dnešným dôchodcom na ich dôchodky prispievali? Francúzi štrajkujú a demonštrujú. Emócie a presvedčenie sú silnejšie ako racionálne výpočty a logika. Je možné, že silné francúzske odbory nakoniec v novom zákone vybojujú výnimky, hoci aj ony v diskusiách pripúšťajú, že nejaká zmena je potrebná.
Podľa doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Stabilita.sk „Demografická krivka posúva hranice odchodu do dôchodku„. Tento argument je prezentovaný ako prirodzený fakt, ako keby nebola žiadna alternatíva. „There is no alternative“ je obľúbený slogan liberálov od čias pravicovej revolúcie (konzervatívno-liberálnej) v 80. Avšak alternatívy sú. Lenže pomenovať ich by odhalilo realitu, ktorá od vzniku kapitalizmu nikdy nezmizla, a ktorá so sebou prináša nebezpečenstvo, že ľudia začnú podľa tejto reality konať. Tá realita je, že záujmy kapitálu a práce sú protichodné, a tým pádom kapitalisti a pracujúci tvoria dve odlišné triedy s protichodnými záujmami. To, že dnes veľa ľudí takzvanej „strednej triedy“ má do istej miery obe roly a záujmy, túto realitu nezmení. Ako povedal miliardár Warren Buffett, „triedny boj existuje, ale vedie ho moja trieda, trieda bohatých, a vyhrávame“. A tak nikde nepočuť o alternatívach, ktoré by nútili kapitál viac prispievať k financovaniu dôchodkov. Prvá alternatíva je jednoducho zvýšenie odvodov. Firmy a liberáli to nemajú radi, lebo to zvyšuje cenu práce a znižuje posvätnú „konkurencieschopnosť“. Avšak tie odvody nie sú stratené peniaze: pre pracujúcich je to plat odložený na neskôr. Druhá alternatíva je viac zdaňovať príjmy kapitálu, ktoré majú tendenciu byť väčšie a väčšie každý rok a tým sa zároveň zvyšujú ekonomické nerovnosti. Tieto alternatívy sa síce držia v rámci mantinelov kapitalizmu, ale pre liberálov je to už príliš. Boli by radšej ak by práca znášala bremeno financovania dôchodkov, aj keď to znamená, že pracujúci majú pracovať až do smrti.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Keďže vo Francúzsku 25% chudobných sú už vo veku 62 mŕtvi (skoro 40% vo veku 67) predpokladám, že na Slovensku by to mohlo byť ešte horšie vzhľadom na vyššie percento alkoholizmu a na biedny stav verejného zdravotného systému. Ale prečo chudobní zomierajú skôr? Tak asi práve kvôli tomu, čomu sa venujú minimálne 40 hodín každý týždeň, a 40 rokov za život: ich práca.
Pre europoslanca Marc Botenga (Strana Belgických Pracujúcich - PTB) je to jasné: „Tento boj našich francúzskych kamarátov je absolútne rozhodujúci pre celú Európu. Na Slovensku čítam na stránke doplnkovej dôchodkovej spoločnosti 365Life (pôvodne DSS Poštová banka) že „podľa nových pravidiel a nedávno predloženej novely by sa [dôchodkový systém] mal od roku 2023 zmeniť. Po novom sa zruší dôchodkový strop [64 rokov] aj možnosť predčasného dôchodku. Podmienky sa „zjednodušia” tak, že do dôchodku budeš môcť odísť po odpracovaní 40 rokov bez ohľadu na dosiahnutie dôchodkového veku. To znie celkom spravodlivo, však?“. Výsledkom toho je, podľa TatraBanky, že budeme pracovať dlhšie a budeme čoraz viac nútení zveriť svoje úspory súkromným špekulatívnym firmám, aby sme dostali slušný dôchodok.
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958
Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule