Kedy je človek sociálny prípad: Podmienky a možnosti pomoci na Slovensku

V živote každého človeka môžu nastať situácie, keď sa ocitne v ťažkej životnej situácii a potrebuje pomoc. Slovenská republika, ako sociálny štát, poskytuje rôzne formy podpory pre občanov v hmotnej núdzi. Tento článok sa zameriava na podmienky, za ktorých je človek považovaný za sociálny prípad, a na možnosti pomoci, ktoré sú mu k dispozícii.

Hmotná núdza a podmienky pre jej priznanie

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi.

Dôležité je zdôrazniť, že aj keď je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to automaticky nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima. Pri posudzovaní hmotnej núdze sa započítavajú príjmy všetkých členov domácnosti. Príjmom sa rozumie príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon však stanovuje aj príjmy, ktoré sa nepovažujú za príjem.

Kto sa považuje za člena domácnosti?

Na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa za člena domácnosti považuje:

• fyzická osoba, ktorá sa posudzuje spoločne s inými osobami
• plnoletá fyzická osoba, ktorá sa posudzuje samostatne

Formy pomoci v hmotnej núdzi

Štát poskytuje rôzne formy pomoci občanom v hmotnej núdzi, aby im zabezpečil základné životné podmienky. Medzi najdôležitejšie patria:

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Dávka v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Dávka sa znižuje, ak občan odmietne ponuku vhodného zamestnania alebo sa nedostaví na úrad na účel ponuky zamestnania bez vážnych dôvodov. Pri opakovanom porušení povinností sa dávka môže znížiť až na 3 kalendárne mesiace.

Príspevky k dávke v hmotnej núdzi

K dávke v hmotnej núdzi sa poskytujú rôzne príspevky, ktoré majú pomôcť občanom v špecifických situáciách:

• Príspevok na bývanie: Je určený na úhradu výdavkov spojených s bývaním. Nárok na príspevok má žiadateľ, ktorému je vyplácaná DHN a ktorý je nájomníkom bytu (obecného, družstevného), vlastníkom bytu alebo rodinného domu. Výška príspevku je stanovená zákonom a závisí od počtu posudzovaných osôb.
• Ochranný príspevok: Je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou. Napríklad, ak sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká.
• Aktivačný príspevok: Je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.

Osobitný príspevok

Nárok na osobitný príspevok sa uplatňuje na úrade doručením zmluvy, ktorej obsahom je vznik právneho vzťahu podľa § 16 ods. 1 písm.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorým sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Slúži na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, zakúpenie školských potrieb a na mimoriadne liečebné náklady. Podmienkou jej poskytnutia je, že žena alebo rodina je v hmotnej núdzi a vypláca sa jej DHN.

Ďalšie formy sociálnej pomoci

Okrem pomoci v hmotnej núdzi existujú aj ďalšie formy sociálnej pomoci, ktoré môžu občanom v ťažkých životných situáciách pomôcť:

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Prídavky na deti

Nárok na prídavky na deti má osoba, s ktorou deti žijú a ktorá sa o ne stará. Pokiaľ prídavky doteraz dostával muž, musí žena, ak deti žijú s ňou, požiadať odbor sociálnych vecí a rodiny príslušného ÚPSVaR, aby ich začali vyplácať jej. Rovnako má žena postupovať, ak otec tieto peniaze nevyužíva pre potreby detí. Odbor sociálnych vecí a rodiny si môže otca aj predvolať. Príspevok na nezaopatrené dieťa je určený na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku.

Dávka v nezamestnanosti

Na dávku v nezamestnanosti má občan nárok v prípade, že stratí prácu a predtým si 2 roky platil v rámci sociálnych odvodov poistenie v nezamestnanosti. Výška dávky sa vypočíta z tzv. denného vymeriavacieho základu (DVZ). Výška dávky v nezamestnanosti = DVZ x 50 % x počet dní v danom mesiaci, za ktorý patrí dávka. Maximálny DVZ sa mení vždy k 1. júlu daného roka a vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu (VVZ), ktorý sa určuje raz ročne.

Nemocenské dávky

V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu počas prvých 10 dní práceneschopnosti. Od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Dotácia na podporu humanitárnej pomoci

O dotáciu na podporu humanitárnej pomoci môže v súlade s § 9 zákona o dotáciách požiadať fyzická osoba v krízovej životnej situácii alebo v mimoriadne nepriaznivej sociálnej situácii. Dotácia na podporu humanitárnej pomoci slúži na riešenie tejto situácie.

Špecifické situácie a pomoc pre ženy

Ženy sa môžu ocitnúť v špecifických situáciách, kedy potrebujú pomoc. Napríklad, ak sa žena stará o deti sama, môže požiadať o dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke aj na každé dieťa, o ktoré sa stará. Ak žena nemá prácu, musí sa zaevidovať na úrade práce a požiadať o dávku v nezamestnanosti. Okrem toho musí dosiahnuť súdne určenie výživného (na deti a prípadne na seba), aby si manžel plnil vyživovaciu povinnosť. Na výplatu dávky v hmotnej núdzi vzniká nárok (iba) od prvého dňa mesiaca, v ktorom o ňu žena požiadala.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Sociálny štát a jeho limity

Sociálny štát sa nejakým spôsobom dotýka každého občana, dávky poskytuje od narodenia až po prvý deň po smrti (pohrebné). Vytvára spoločenské povedomie, že na každého sa myslí, a nikto neostane stranou. Je preto veľmi nákladný, tretinu verejných výdavkov predstavujú sociálne transfery. Pochopiteľne, môže byť len tak štedrý, ako je ekonomická výkonnosť krajiny. Pri podrobnejšom pohľade na tento systém s viac ako 100 dávkami však zistíme, že nie je všetko s týmto systémom v poriadku. Ako každému centrálne plánovanému systému, aj tomuto chýba kontrola zákazníka a absencia zisku a straty, ktoré by dokázali odstrániť balast, a podporiť skutočne odkázaných ľudí. Všelijaké dávky, bonusy, príspevky, ktoré sa časom len komplikujú a nezjednodušujú.

Na Slovensku sú samotné prvky sociálneho systému definované v ústave. Napríklad, že občania v hmotnej núdzi majú právo na pomoc v takom rozsahu, aby im boli zabezpečené základné životné podmienky. Rodičia starajúci sa o deti majú právo na pomoc od štátu, tehotné ženy na ochranu v pracovných vzťahoch a primerané pracovné podmienky. Na sociálny systém sa samozrejme všetci skladáme prostredníctvom svojej mzdy na základe týchto poistení, ktoré putujú do sociálnej poisťovne.

Kontroverzné aspekty sociálneho systému

Sociálny systém samozrejme pri štátnom sociálnom systéme, ktorý sa týka všetkých ľudí na Slovensku vám ide o to, aby bol adresný a nedal sa jednoducho zneužiť. A práve to nie vždy vychádza. A to mám na mysli aj adresnosť aj zneužiteľnosť. Nehovoriac o tom, že politici si aj mimo sociálneho systému obľúbili populistické tzv. Dobrým príkladom sú prídavky na deti, ktoré sú plošná dávka pre rodičov s deťmi pri ktorej sa nezohľadňuje ich príjem.

V rodinnej politike je sociálnym paradoxom aj daňový bonus na dieťa, ktorý sa uplatňuje na mesačnej či ročnej báze. Ten sa rovnako za minulej vlády zvyšoval. V súčasnosti dostanete na dieťa do 18 rokov 140 eur a nad 18 rokov 50 eur mesačne. Teda no dostanete, záleží od toho akú máte výšku mzdy, keďže je daný % strop podľa počtu detí, ktorý si môžete uplatniť z čiastkového základu dane, čo je de facto vaša mzda mínus odvody.

Na podobnom princípe funguje aj nedávno zavedená tehotenská dávka, ktorú tehotná žena dostáva od plus mínus 4. mesiaca tehotenstva až do pôrodu. Výška dávky je odvodená od predchádzajúcej mzdy matky, avšak najviac je vo výške približne 360 eur mesačne. Dokonca pred pôrodom bude mať žena súbeh aj materskej aj tehotenskej. A tak ako pri daňovom bonuse na dieťa, ani pri tehotenskej dávke neprihliada na tie ktoré pred tehotenstvom nepracovali.

Dávka v nezamestnanosti a jej nedostatky

Ďalším dobrým príkladom nedomyslenosti sociálnych opatrení je dávka v nezamestnanosti. Na ňu máte nárok v prípade, že stratíte prácu a predtým ste si 2 roky platili v rámci sociálnych odvodov poistenie v nezamestnanosti. Dávku, ktorá vychádza plus mínus na polovicu vašej hrubej mzdy, môžete poberať polroka. Problémom tejto dávky ale je, že nikto sa nepozerá na to, či pracovný pomer ukončil váš zamestnávateľ alebo ste ho ukončili vy.

Progresivita sociálneho systému a dôchodky

Málokto si to uvedomuje, ale okrem progresívnej dane pre fyzické osoby, vo výške 19 resp. 25% je aj sociálny systém progresívny, a to práve v prípade dôchodkov. Dôchodok na Slovensku sa vám nepočíta podľa toho koľko ste do systému odviedli, ale podľa toho z akej mzdy. Pri dôchodku sa okrem iného berie do úvahy to akú mzdu ste každý rok zarábali a táto mzda sa porovnáva s priemernou mzdou v danom roku.

Zaradiť tu musím aj minimálny dôchodok. Problémom celého minimálneho dôchodku je fakt, že zachraňuje ľudí, ktorí si platili minimálne odvody, napríklad dlhodobo pracovali len na štvrtinový úväzok, lebo partner zarábal dosť a stačí, že si ich platili 30 rokov.

Posledným katastrofálnym opatrením pri dôchodok je tzv. rodičovský dôchodok, kedy sa deti rodičov, ktorí sú na dôchodku môžu rozhodnúť im podarovať 1,5% zo svojej hrubej mzdy, teda najviac z 1,2 násobku priemernej mzdy. Problémom je, že tento príspevok neponíži iné výdavky sociálnej poisťovne, ani neznamená zvýšenie odvodov, a teda je to čistým dodatočným nákladom sociálneho systému, ktorý musí byť financovaný z daní. Navyše je extrémne nespravodlivý, keďže prilepšené budú mať dôchodcovia, ktorí majú deti a ktorí s nimi majú dobrý vzťah.

Ďalšie kontroverzné opatrenia

Osobitnou kapitolou sú obedy zadarmo, ktorú už síce neexistujú, ale je dobré ich spomenúť. Obedy zadarmo zaviedla ešte predchádzajúca vláda začiatkom roka 2019 a boli zadarmo pre deti ZŠ a posledný ročník škôlok. Opatrenie stálo približne 100 miliónov eur ročne a paradoxom bolo, že obedy zadarmo dostávali aj deti rodičov, ktoré to nepotrebovali, nehovoriac o tom, že rodičia ani neboli motivovaný deti odhlasovať z obedov, keďže to platiť priamo nemuseli.

Vlaky zadarmo sú ďalším opatrením z bývalých sociálnych balíčkov a jeho vznik sa datuje do roku 2014 a platí doteraz. Vlaky zadarmo mohli po zmene využívať dôchodcovia, žiaci a študenti, ktorí odvtedy platili väčšinou polovičné lístky. Problémom je, že peniaze niekde chýbajú a napríklad by sa za ne mohla zlepšiť kultúra cestovania či modernizovať trate. Miesto toho sa vám ale môže stať, že sa tlačíte so študentami s miestenkou v kupečku, ktorí si práve robia trip po Slovensku.

Sociálny systém však netvoria len dávky na podporu príjmov domácností a jednotlivcov. A bonusom na koniec je príspevok na pohreb o ktorom väčšina ľudí netuší. Ten je vo výške približne 80 eur.

Vlaky zadarmo, alebo príspevok na pohreb sú v spoločnosti a medzi voličmi pomerne citlivou záležitosťou. Politici nemajú odvahu ich zefektívniť, prípadne zoškrtať. Rovnako na okraji záujmu je podpora v hmotnej núdzi, teda tá bazálna solidarita s ľuďmi, ktorí majú minimálny alebo žiadny príjem. Kým dôchodky sa pomerne intenzívne valorizovali, a dôchodcovia si už navykli na 13. dôchodok, ľudia odkázaní na základnú solidaritu majú smolu. Dostávajú výrazne nižšie dávky ako je minimálny dôchodok, politici dlhodobo ignorujú reálny rast životných nákladov, o ktorý by sa tieto dávky mali zvyšovať.

Zmeny v posudzovaní príjmu od 01.09.2025

Od 01.09.2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní dôjde k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu, ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Povinnosti a aktivity občanov v hmotnej núdzi

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje povinnosti pre občanov v hmotnej núdzi. Medzi ne patrí povinnosť vyplniť dotazník pre účely sprostredkovania zamestnania, aktívne hľadať zamestnanie a zúčastňovať sa na aktivitách, ktoré zvyšujú ich šance na uplatnenie sa na trhu práce.

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.

tags: #kedy #je #clovek #socialny #pripad #podmienky