Kedy má dôchodca nárok na stravné lístky? Prehľad podmienok a možností

Výživová hodnota stravy a jej pravidelnosť sú vo vyššom veku kľúčové pre zachovanie pevného zdravia. Dôchodky však u nás aj po valorizácii zostávajú väčšinou pomerne nízke a tak pomôže každé zvýhodnenie či zľava. Mnohým penzistom nedovoľuje výška dôchodkových dávok stravovať sa v zariadeniach mimo svojej kuchyne a klasické obedové menu si doprajú len občas. Našťastie existujú možnosti, ako si môžu dôchodcovia zabezpečiť príspevok na stravovanie, a to buď od štátu, alebo od samospráv. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nárokoch dôchodcov na stravné lístky a iné formy príspevkov na stravovanie.

Príspevok na obedy od mesta/obce

Riešením pre seniorov s obmedzeným rozpočtom môže byť príspevok na obedy od mesta, ktorý sa pohybuje vo výške od 30 centov až po takmer dve eurá. Dotovaný obed je benefit určený všetkým dôchodcom, či už poberateľom starobného, predčasného alebo tiež invalidného dôchodku.

Kto rozhoduje o výške príspevku?

O tom, či budú obedy pre penzistov drahé alebo lacné, rozhodujú poslanci mestského či obecného zastupiteľstva. Výška príspevku na jeden stravný lístok závisí od rozpočtu mesta na daný rok. Je však spravodlivé podotknúť, že dotácie na obedy pre dôchodcov sú stabilným bodom rokovaní a súčasťou každoročných sociálnych programov.

Výška dotácie

Dotácia na jeden obed sa pohybuje približne od 1,70 do 0,30 eur v závislosti od konkrétneho mesta a výšky dôchodku žiadateľa. V niektorých mestách majú evidovaných ani nie sto žiadostí, inde využíva príspevok hojný počet dôchodcov. Výsledná výška dotácie sa však líši doslova od mesta k mestu, v závislosti od rozpočtu môže byť 30 centov až takmer dve eurá.

Po valorizácií (medziročnom zvýšení) dôchodkových dávok v roku 2019 mnohým občanom - penzistom zanikol nárok na dotáciu na obed, alebo sa príspevok na jeden stravný lístok znížil. Z tohto dôvodu pristúpili viaceré mestá a obce k prehodnoteniu podmienok vo veci príspevku na spoločné stravovanie pre dôchodcov a svoje tabuľky upravili.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Ako požiadať o príspevok?

O finančný príspevok na spoločné stravovanie dôchodcov musíte písomne požiadať. V skutočnosti stačí zájsť na mestský či obecný úrad a vypísať žiadosť. Takmer v každom meste je spoločné stravovanie pre dôchodcov zabezpečené vo vybraných jedálňach, v menších obciach vás nakŕmia v školských zariadeniach.

Čo ponúka spoločné stravovanie?

Penzisti si pochvaľujú, že obedové menu sa zvyčajne skladá z polievky a druhého chodu. Nápoj je samozrejmosťou a v niektorých prevádzkach nechýba koláč. Okrem obedov si môžete dokúpiť večeru v rovnakej cene. Správna výživa je z hľadiska nutričnej hodnoty vo vyššom veku viac ako žiaduca, na čo myslia aj v zariadeniach spoločného stravovania pre penzistov. Spoločné stravovanie má nespochybniteľný význam aj z hľadiska udržiavania spoločenských kontaktov, ktoré sú pre ľudí na dôchodku nesmierne dôležité.

Stravné lístky pre pracujúcich dôchodcov

Dôležitou otázkou je, či má dôchodca nárok na stravné lístky, ak pracuje. Tu je potrebné rozlišovať medzi rôznymi formami pracovného pomeru.

Zamestnanci v pracovnom pomere

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá. Ak vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny. Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie. Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného. Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Dohodári a nárok na stravné

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny. Ustanovenie o stravovaní zamestnancov v pracovnom pomere sa na dohodárov nevzťahuje a preto zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečovať dohodárom stravovanie ani im poskytovať stravné lístky.

Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov. Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Konatelia a spoločníci

Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky - nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Práca z domu a stravné

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie - podľa ich výberu.

Kedy zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie?

Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie). Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej. Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné - nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí.

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom. V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné. Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o kusy, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi. Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“.

Príspevok na stravovanie zamestnanca od 1.9.2024

Zamestnávateľ má podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancom stravovanie najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny týmito spôsobmi:

• vo vlastnom stravovacom zariadení,
• v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
• prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby s oprávnením sprostredkovať stravovacie služby (teda formou stravovacích poukážok - gastrolístkov, resp. stravovacej karty).

Zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov za každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Ďalšie výhody pre dôchodcov

Okrem príspevkov na stravovanie existujú aj ďalšie formy podpory pre dôchodcov:

• Nulové doplatky na lieky: Novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov priniesla nulové doplatky na lieky pre dôchodcov s príjmom nižším ako 2 039,40 eur za štvrťrok.
• Zdravotné výhody: Pravidelné lekárske prehliadky, špeciálne vyšetrenia a zľavy do kúpeľov.
• Dane z nehnuteľností: Mestá a obce majú možnosť znížiť alebo úplne odpustiť dane zo stavieb alebo z bytov pre obyvateľov nad 62 rokov.
• Príjem z dohody: Penzista pracujúci na dohodu s príjmom do 200 eur mesačne nemusí platiť dane z tohto príjmu.
• Zvýšenie dôchodku: Ak si dôchodca privyrába na zmluvu a platí odvody, môže po skončení práce očakávať zvýšenie svojho dôchodku.
• Bezplatné cestovanie vlakmi: Dôchodcovia nad 62 rokov majú nárok na 100% zľavu z cestovného vo vlakoch ZSSK. Dôchodcovia nad 70 rokov majú taktiež nárok na 100% zľavu z cestovného vo vlakoch ZSSK.
• Zľavy na cestovné v autobusoch: Pri cestovaní prímestskými autobusmi závisí výška zľavy od toho, v ktorom kraji penzista žije. Dôchodcovia nad 70 rokov môžu využiť zľavu z cestovného v autobusoch SAD a MHD, pričom výška zľavy sa líši od kraja k kraju. V niektorých regiónoch dosahuje 100 %, v iných 50 %.
• Bezplatná preprava v MHD v Bratislave: Dôchodcovia nad 70 rokov môžu využívať bezplatnú prepravu v MHD v Bratislave na základe SeniorPasu.
• Zľavy v MHD v iných mestách: V ostatných väčších mestách ako sú Košice, Prešov, Nitra alebo Žilina, môžu dôchodcovia nad 70 rokov využívať 50% zľavu z cestovného v MHD.
• Zľavy na kultúrne podujatia: Seniori môžu využiť rôzne zľavy pri návšteve všetkých umeleckých organizácií, ktoré patria pod rezort kultúry.
• Príspevky na rekondičné pobyty: Poberatelia dôchodkov môžu využiť aj príspevok Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR na rekondičné pobyty. Maximálna suma príspevku sa tento rok zvýšila z 50 eur na 100 eur na osobu. Týka sa to všetkých poberateľov starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku.
• Bezplatný bankový účet: Banky musia ľuďom, ktorí zarábajú menej ako 400 eur mesačne, ponúkať bezplatný účet.

tags: #kedy #má #dôchodca #nárok #na #stravné