
V súčasnosti mladí ľudia čoraz viac uprednostňujú partnerské spolužitie bez uzavretia manželstva. Takéto faktické zväzky však zákony v mnohých smeroch neupravujú. Aké sú teda práva a povinnosti druha a družky po rozchode, najmä pokiaľ ide o spoločný majetok?
Vzťah druha a družky nemá z hľadiska slovenského práva právnu relevanciu. Postavenie druha a družky nie je právnym poriadkom na Slovensku upravené, a preto nemôžete byť nikde ani tak oficiálne uvedený. Jediným zoficiálnením je uzavretie manželstva. Právna teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú životné spoločenstvo, t.j. žijú spolu, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa spolu starajú o deti. Začnime reálnym príbehom, ktorý sa naozaj stal a ktorý by sme mohli nazvať aj „Láska je naozaj slepá". Každý vzťah začína v obláčikoch, racionálne myslenie sa vytratí, však sa „budeme milovať večne". Takto začínal aj príbeh pani Terézie z východného Slovenska. Vo svojej dlhoročnej osamelosti po rozvode s manželom despotom jej zrazu zasvietilo svetielko nádeje, keďže sa zoznámila cez inzerát s pánom Petrom zo západného Slovenska. Vzťah sa vyvíjal ako z románu, párik sa stretával každú voľnú chvíľu, zaľúbenci chodili na výlety, dovolenky a aj do spoločnosti, avšak problémom stále ostávala vzdialenosť medzi bydliskom Terézie a Petra. Neustále cestovanie milencov unavovalo, tak sa Terézia rozhodla k Petrovi presťahovať. Svoj byt predala a aby vniesla do spolužitia taktiež určitý kapitál, tak peniaze, ktoré obdržala za predaj svojho bytu investovala do prerobenia Petrovho bytu. Kúpili si nové okná, podlahy, vymurovali bytové jadro a bolo po peniazoch. Terézia sa so súhlasom Petra prihlásila k nemu na trvalý pobyt. Po rokoch sa však láska vytratila, začali vznikať konflikty, ktoré vyvrcholili tým, že Peter ako výlučný vlastník bytu zrušil Terézii trvalý pobyt a požadoval, aby jeho byt opustila. Na výzvu Terézie, aby jej vrátil investované peniaze odvetil, že jej žiadne peniaze nedá, lebo žiadne aj tak nemá. Terézia sa z bytu odmietla vysťahovať, tak podal Peter návrh na súd a bol úspešný. Súd prikázal Terézii vysťahovať sa z Petrovho bytu. Poďme si príbeh Terézie a Petra rozobrať po právnej stránke. Základným východiskom je, že zákon vôbec nechráni neformálne vzťahy muža a ženy tak ako manželstvo. Spoločným bývaním, prípadne aj investíciami do bytu (hoci aj vysokými) alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal. Vlastník môže tiež kedykoľvek zrušiť nahlásený trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo (vlastnícke právo, spoluvlastníckeho právo, nájomné právo, právo doživotného bývania a podobne). V radoch verejnosti prevláda názor, že tam, kde mám nahlásený trvalý pobyt mám právo bývať. Čo hovoria súdy na túto situáciu? V judikatúre súdov nachádzame podobné prípady. Český Najvyšší súd (pri rovnakej právnej úprave ako je u nás) rozhodol, že manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu (porovnaj správu uverejnenú v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1978, pod por. č. 14), lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu (§ 18 ZR) a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov (§ 71 ZR). Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky (§ 853 OZ) podľa toho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 OZ upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7. júna 2006, sp. zn. Druhá vec sú peniaze, ktoré Terézia investovala do Petrovej nehnuteľnosti. V modelovom príklade by sa síce mohla domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia Petra, avšak zrejme nikto nepochybuje, že by mala veľmi ťažké dôkazné postavenie, teda veľmi ťažko by preukazovala, koľko do ktorých vecí investovala, čo sa zhodnotilo v byte Petra z jej prostriedkov a čo z Petrových. Samotný rozchod na tieto majetkové práva a záväzky nemá priamy vplyv. Rozchod na toto vplýva nepriamo napríklad v prípade odlúčenia zo spoločného bytu, kedy jeden z páru zostáva využívať spoločné vlastníctvo, zatiaľ čo druhý nie. Najčastejšie rozídený pár žiada majetkové vyrovnanie, a teda vyporiadanie spoluvlastníctva. V prípade, ak k takejto dohode nedôjde, je možnosť podať návrh na súd na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Opäť platí, že tieto súdne konania bývajú časovo aj finančne náročné. Okrem potreby uhradiť trovy právneho zastúpenia a prípadné znalecké posudky, najmarkantnejším nákladom je súdny poplatok za vyporiadanie spoluvlastníctva. Aj pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je vhodná a možná mediácia. Mediátor zo svojej pozície má schopnosť doviesť spoluvlastníkov ku konštruktívne debate a k vhodnému riešeniu. V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie.
Na rozdiel od manželov, druh a družka nemajú automaticky spoločný majetok. Všetko, čo nadobudnú počas spolužitia, patrí tomu, kto je uvedený ako vlastník v príslušných dokladoch (napr. kúpna zmluva, list vlastníctva). To znamená, že ak jeden z partnerov kúpi byt a je zapísaný ako jediný vlastník, byt patrí len jemu, aj keď na jeho kúpu prispel aj druhý partner.
Preukazovanie nároku na majetok po rozchode môže byť pre druha a družku komplikované. Dôležité je zhromaždiť všetky relevantné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že ste sa podieľali na nadobudnutí alebo zveľadení majetku. Medzi takéto dôkazy patria:
Ak sa s partnerom neviete dohodnúť na majetkovom vyrovnaní po rozchode, máte niekoľko možností:
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Nižšie uvádzame odpovede advokáta na otázky týkajúce sa majetkových nárokov druha a družky po rozchode:
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958
Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule