Aké má družka nárok na spoločný majetok po rozchode?

V súčasnosti mladí ľudia čoraz viac uprednostňujú partnerské spolužitie bez uzavretia manželstva. Takéto faktické zväzky však zákony v mnohých smeroch neupravujú. Aké sú teda práva a povinnosti druha a družky po rozchode, najmä pokiaľ ide o spoločný majetok?

Vzťah druha a družky v slovenskom práve

Vzťah druha a družky nemá z hľadiska slovenského práva právnu relevanciu. Postavenie druha a družky nie je právnym poriadkom na Slovensku upravené, a preto nemôžete byť nikde ani tak oficiálne uvedený. Jediným zoficiálnením je uzavretie manželstva. Právna teória považuje za druha a družku muža a ženu, ktorí nie sú zosobášení, avšak vytvárajú životné spoločenstvo, t.j. žijú spolu, spoločne sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny, prípadne sa spolu starajú o deti. Začnime reálnym príbehom, ktorý sa naozaj stal a ktorý by sme mohli nazvať aj „Láska je naozaj slepá". Každý vzťah začína v obláčikoch, racionálne myslenie sa vytratí, však sa „budeme milovať večne". Takto začínal aj príbeh pani Terézie z východného Slovenska. Vo svojej dlhoročnej osamelosti po rozvode s manželom despotom jej zrazu zasvietilo svetielko nádeje, keďže sa zoznámila cez inzerát s pánom Petrom zo západného Slovenska. Vzťah sa vyvíjal ako z románu, párik sa stretával každú voľnú chvíľu, zaľúbenci chodili na výlety, dovolenky a aj do spoločnosti, avšak problémom stále ostávala vzdialenosť medzi bydliskom Terézie a Petra. Neustále cestovanie milencov unavovalo, tak sa Terézia rozhodla k Petrovi presťahovať. Svoj byt predala a aby vniesla do spolužitia taktiež určitý kapitál, tak peniaze, ktoré obdržala za predaj svojho bytu investovala do prerobenia Petrovho bytu. Kúpili si nové okná, podlahy, vymurovali bytové jadro a bolo po peniazoch. Terézia sa so súhlasom Petra prihlásila k nemu na trvalý pobyt. Po rokoch sa však láska vytratila, začali vznikať konflikty, ktoré vyvrcholili tým, že Peter ako výlučný vlastník bytu zrušil Terézii trvalý pobyt a požadoval, aby jeho byt opustila. Na výzvu Terézie, aby jej vrátil investované peniaze odvetil, že jej žiadne peniaze nedá, lebo žiadne aj tak nemá. Terézia sa z bytu odmietla vysťahovať, tak podal Peter návrh na súd a bol úspešný. Súd prikázal Terézii vysťahovať sa z Petrovho bytu. Poďme si príbeh Terézie a Petra rozobrať po právnej stránke. Základným východiskom je, že zákon vôbec nechráni neformálne vzťahy muža a ženy tak ako manželstvo. Spoločným bývaním, prípadne aj investíciami do bytu (hoci aj vysokými) alebo nahlásením trvalého pobytu v byte, ktorý patrí partnerovi, nevzniká žiadne právo k bytu a vlastník bytu sa môže kedykoľvek domáhať toho, aby jeho partner tento byt vypratal. Vlastník môže tiež kedykoľvek zrušiť nahlásený trvalý pobyt osobe, ktorá k bytu nemá žiadne právo (vlastnícke právo, spoluvlastníckeho právo, nájomné právo, právo doživotného bývania a podobne). V radoch verejnosti prevláda názor, že tam, kde mám nahlásený trvalý pobyt mám právo bývať. Čo hovoria súdy na túto situáciu? V judikatúre súdov nachádzame podobné prípady. Český Najvyšší súd (pri rovnakej právnej úprave ako je u nás) rozhodol, že manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu (porovnaj správu uverejnenú v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1978, pod por. č. 14), lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu (§ 18 ZR) a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov (§ 71 ZR). Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa § 126 ods. 1 OZ. Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom manželstva zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela, a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v Občianskom zákonníku výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania, musí byť posúdené analogicky (§ 853 OZ) podľa toho ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je § 713 ods. 1 OZ upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo 7. júna 2006, sp. zn. Druhá vec sú peniaze, ktoré Terézia investovala do Petrovej nehnuteľnosti. V modelovom príklade by sa síce mohla domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia Petra, avšak zrejme nikto nepochybuje, že by mala veľmi ťažké dôkazné postavenie, teda veľmi ťažko by preukazovala, koľko do ktorých vecí investovala, čo sa zhodnotilo v byte Petra z jej prostriedkov a čo z Petrových. Samotný rozchod na tieto majetkové práva a záväzky nemá priamy vplyv. Rozchod na toto vplýva nepriamo napríklad v prípade odlúčenia zo spoločného bytu, kedy jeden z páru zostáva využívať spoločné vlastníctvo, zatiaľ čo druhý nie. Najčastejšie rozídený pár žiada majetkové vyrovnanie, a teda vyporiadanie spoluvlastníctva. V prípade, ak k takejto dohode nedôjde, je možnosť podať návrh na súd na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Opäť platí, že tieto súdne konania bývajú časovo aj finančne náročné. Okrem potreby uhradiť trovy právneho zastúpenia a prípadné znalecké posudky, najmarkantnejším nákladom je súdny poplatok za vyporiadanie spoluvlastníctva. Aj pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je vhodná a možná mediácia. Mediátor zo svojej pozície má schopnosť doviesť spoluvlastníkov ku konštruktívne debate a k vhodnému riešeniu. V prípade, ak spor hrozí alebo už existuje, vo väčšine prípadov sa dá urovnať dohodou. V prípade, ak protistrana na návrh mediácie nereaguje alebo nie je možné jej takýto návrh priamo doručiť, je možné osloviť mediátora so žiadosťou o zaslanie výzvy na mediáciu protistrane. Mediátor v takom prípade priamo oslovuje protistranu a v prípade obojstranného súhlasu s mediáciou dojedná podmienky Dohody o začatí mediácie.

Majetkové práva druha a družky

Na rozdiel od manželov, druh a družka nemajú automaticky spoločný majetok. Všetko, čo nadobudnú počas spolužitia, patrí tomu, kto je uvedený ako vlastník v príslušných dokladoch (napr. kúpna zmluva, list vlastníctva). To znamená, že ak jeden z partnerov kúpi byt a je zapísaný ako jediný vlastník, byt patrí len jemu, aj keď na jeho kúpu prispel aj druhý partner.

Výnimky:

• Podielové spoluvlastníctvo: Ak obaja partneri spoločne kúpia nehnuteľnosť alebo hnuteľnú vec a sú obaja uvedení ako spoluvlastníci (napr. každý s podielom 1/2), stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi. V takom prípade majú obaja právo na svoj podiel na majetku.
• Bezdôvodné obohatenie: Ak jeden z partnerov investoval do majetku druhého partnera (napr. do jeho bytu) a tým sa majetok zhodnotil, môže sa domáhať vrátenia investovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia. Dôkazné bremeno je však v tomto prípade na strane investujúceho partnera.

Ako preukázať nárok na majetok?

Preukazovanie nároku na majetok po rozchode môže byť pre druha a družku komplikované. Dôležité je zhromaždiť všetky relevantné dôkazy, ktoré potvrdzujú, že ste sa podieľali na nadobudnutí alebo zveľadení majetku. Medzi takéto dôkazy patria:

• Kúpne zmluvy, faktúry a iné doklady o nadobudnutí majetku, na ktorých ste uvedení ako spoluvlastník
• Bankové výpisy, ktoré preukazujú vaše platby na kúpu alebo rekonštrukciu majetku
• Svedecké výpovede osôb, ktoré môžu potvrdiť vaše tvrdenia o finančných alebo osobných vkladoch do majetku

Možnosti riešenia majetkových sporov

Ak sa s partnerom neviete dohodnúť na majetkovom vyrovnaní po rozchode, máte niekoľko možností:

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

• Dohoda: Najlepším riešením je dosiahnuť dohodu s partnerom o rozdelení majetku. Dohoda by mala byť písomná a podpísaná oboma stranami.
• Mediácia: Ak sa neviete dohodnúť sami, môžete využiť služby mediátora, ktorý vám pomôže nájsť kompromisné riešenie.
• Súd: Ak dohoda ani mediácia nevedú k výsledku, môžete podať na súd žalobu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva alebo o vrátenie bezdôvodného obohatenia.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Pár žije spolu 10 rokov v byte, ktorý kúpil muž pred uzavretím vzťahu. Žena počas spolužitia prispievala na chod domácnosti a na rekonštrukciu bytu. Po rozchode nemá žena nárok na byt, pretože je vo výlučnom vlastníctve muža. Môže sa však domáhať vrátenia investovanej sumy na rekonštrukciu bytu, ak to vie preukázať.
• Príklad 2: Pár si spoločne kúpil auto a obaja sú uvedení ako spoluvlastníci s podielom 1/2. Po rozchode majú obaja právo na polovicu hodnoty auta. Môžu sa dohodnúť, že jeden z nich auto odkúpi a vyplatí druhého, alebo auto predajú a rozdelia si peniaze.
• Príklad 3: Pár si spoločne postavil dom, pričom obaja prispeli finančne aj prácou. Dom je však napísaný len na muža. Po rozchode má žena právo na vrátenie investovanej sumy, ktorú vie preukázať. Môže tiež žiadať náhradu za prácu, ktorú na dome vykonala, ak to vie preukázať.

Odpovede advokáta na otázky z praxe

Nižšie uvádzame odpovede advokáta na otázky týkajúce sa majetkových nárokov druha a družky po rozchode:

• Otázka: S partnerom žijem spolu viac ako 10 rokov. Byt je v jeho vlastníctve. V prípade jeho úmrtia by som chcela mať doživotné užívacie právo na tento byt. Je to možné?
  • Odpoveď: Ak nie ste manželia, nemáte zo zákona žiadne právo na doživotné užívanie bytu po smrti druha, ak nie ste vlastníkom bytu alebo ak vám za života nebolo vecné bremeno spočívajúce v práve užívania bytu partnerom zriadené. Ak by ste chceli mať istotu doživotného užívania bytu odporúčam zvážiť tieto možnosti: a) Zriadenie vecného bremena doživotného užívania bytu v prospech vás zmluvou, ktoré by partner mohol zapísať do katastra nehnuteľností. Toto vecné bremeno by bolo záväzné aj pre jeho dedičov. Ak by ste sa spoliehali len na ústnu dohodu alebo spoločné platenie nákladov, tieto skutočnosti vám nezakladajú žiadne právo na užívanie bytu po smrti vášho partnera. Odporúčam, aby ste sa s partnerom porozprávali o možnostiach a následne navštívili notára alebo advokáta, ktorý vám pomôže s prípravou zmluvy o zriadení vecného bremena alebo závetu.
• Otázka: S partnerom žijem v jeho dome už 20 rokov. Teraz chce dom predať svojmu synovi a nechať mu doživotné právo. Veci do domácnosti sme v prevažnej miere kupovali na polovicu, napríklad chladničku, práčku a podobne. Okrem toho som sa podieľala na všetkých nákladoch. Doklady o kúpe niektorých vecí máme, ale nie všetky.
  • Odpoveď: Z otázky vyplýva, že žijete ako druh a družka, pričom druh chce dom predať synovi a ponechať v prospech syna právo doživotného bývania v byte. Niektoré veci do domácnosti ste kupovali spoločne, ako aj vy ste sa finančne podieľali na nákladoch spojených s prípadnou rekonštrukciou byt.
• Otázka: S partnerom žijeme ako druh a družka a máme spolu syna. Bývame spolu, no byt je písaný na neho a ja v ňom mám trvalý pobyt. Môže ho predať bez toho, aby mne a synovi zabezpečil náhradné bývanie?
  • Odpoveď: V prípade, že byt je vo výlučnom vlastníctve Vášho partnera a Vy máte právo na trvalý pobyt, to však nevytvára užívacie právo k nehnuteľnosti.
• Otázka: S partnerom sme postavili domček spoločne z mojich aj jeho peňazí a on mi teraz chce dom predať za celú sumu 8000 €, pričom ja som do toho investovala pôrodné, materskú, šetrené peniaze a svoje zlato. Máme spolu syna a momentálne nemáme kde bývať - sme u mojej mamy v jednej miestnosti. Partner nechce dať dom synovi, ak ho nevykúpim za celých 8000 €. Dom nie je dokončený ani zvnútra, je len postavený so strechou. Za nedokončený dom chce 8000 €.
  • Odpoveď: Vo Vašej situácii máte niekoľko možností, ako riešiť problém s domom a investovanými peniazmi. Keďže nie ste manželia, nevzniká medzi Vami bezpodielové spoluvlastníctvo. Odporúčam uzavrieť formálnu zmluvu s partnerom, ktorá presne stanoví podmienky investícií a ich návratnosti. Jednou z možností je zmluva, kde partner uzná váš nárok na sumu, ktorú ste investovali. Táto pôžička by mohla byť zabezpečená záložným právom na dom. Alternatívne môžete spolu ako spoluvlastníci uzavrieť dohodu o spoluvlastníctve, kde bude jasne stanovené, aké podiely máte v dome, čo by Vám poskytlo väčšiu právnu istotu a lepšiu pozíciu pri potenciálnom riešení sporov v budúcnosti. Vzhľadom na nedokončený stav domu a rôzne druhy investícií by ste mali mať všetky investície zdokumentované, aby ste v prípade potreby mohli preukázať, akú hodnotu ste do domu vložili. Môžete tiež navrhnúť vypočutie svedkov, ktorí by vedeli potvrdiť vaše tvrdenia. Dá sa to všetko ošetriť zmluvou.
• Otázka: Môj známy žil s družkou v jednej domácnosti 23 rokov. Neboli manželia. Byt, chata a auto sú písané na ňu.
  • Odpoveď: Vo vašom prípade je dôležité uvedomiť si, že slovenský právny poriadok nepozná pojem "druh - družka" pre účely dedenia alebo majetkových nárokov v prípade rozchodu. Ak neboli manželmi, nemáte právny nárok na časť majetku len na základe dlhodobého spolužitia. Vlastnícke právo k majetku, ako sú byt, chata alebo auto, patrí výlučne tej osobe, ktorá je uvedená ako vlastníčka vo verejných registroch, v tomto prípade družke. Ak ste však prispievali na financovanie tejto nehnuteľnosti alebo vecí, máte možnosť v občianskom konaní žiadať o vrátenie prostriedkov, ktoré ste do týchto vecí investovali.

Dôležité upozornenia

• Závet: Ak chcete, aby váš partner dedil po vašej smrti, musíte spísať závet, v ktorom ho určíte ako dediča.
• Vecné bremeno: Ak chcete, aby váš partner mal právo doživotne užívať vašu nehnuteľnosť, môžete zriadiť vecné bremeno v jeho prospech.
• Dokumentácia: Dôkladne si uschovávajte všetky doklady o finančných alebo osobných vkladoch do majetku, aby ste ich mohli v prípade sporu preukázať.
• Právna pomoc: V prípade majetkových sporov po rozchode sa obráťte na advokáta, ktorý vám poskytne odbornú právnu pomoc a zastúpenie.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

tags: #kedy #má #družka #nárok #na #spoločný