Kedy má zamestnanec nárok na náhradu príjmu?

Počas trvania pracovného vzťahu môže nastať mnoho situácií, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu. V niektorých prípadoch má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ktorú mu poskytuje zamestnávateľ. Tento článok podrobne rozoberá, kedy a za akých podmienok má zamestnanec na túto náhradu nárok.

Pracovné voľno s náhradou mzdy

Zákonník práce definuje situácie, kedy má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Ide o prípady, kedy je zamestnanec prekážkou v práci a nemôže tak plniť svoje pracovné povinnosti.

Vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení

Zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku, ak potrebuje absolvovať vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení. Podmienkou je, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia

Na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie má zamestnanec nárok na platené pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, opäť najviac na 7 dní v kalendárnom roku.

Úmrtie v rodine

V prípade úmrtia rodiča, súrodenca zamestnanca, prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, prípadne inej osoby, ktorá v čase úmrtia žila so zamestnancom v domácnosti, sa poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň, na účasť na pohrebe. Ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb, má nárok na ďalší deň pracovného voľna s náhradou mzdy.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Skončenie pracovného pomeru

Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne zamestnancovi len pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce.

Náhrada príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN)

Zamestnanec má počas PN, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Nárok na náhradu príjmu alebo nemocenskú dávku vzniká obvykle od 11. dňa dočasnej PN. Samostatné zákony, konkrétne zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca v znení neskorších predpisov a zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, upravujú túto oblasť.

Výška náhrady príjmu počas PN

Počas dočasnej PN poberá zamestnanec náhradu príjmu nasledovne:

• 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
• 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Výška náhrady príjmu môže byť upravená aj kolektívnou zmluvou. Napríklad, niektoré kolektívne zmluvy môžu zamestnancom garantovať nárok na 75 % náhrady príjmu už od prvého dňa trvania PN.

Nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne

Od 11. dňa dočasnej PN vypláca zamestnancovi Sociálna poisťovňa nemocenské. V tomto prípade sa nemocenské dávky vyplácajú v rovnakej výške ako náhrada príjmu, t. j. 55 % denného vymeriavacieho základu.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenských dávok, je kľúčový denný vymeriavací základ (DVZ). DVZ sa vypočíta z hrubej mzdy zamestnanca dosiahnutej v rozhodujúcom období. Rozhodujúce obdobie je spravidla obdobie jedného roka predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN. Ak zamestnanec nepracoval celý rok, napr. z dôvodu nástupu do zamestnania, rozhodujúce obdobie sa určí od vzniku nemocenského poistenia (t. j. odo dňa nástupu do zamestnania).

Príklad: Ak zamestnancovi vznikla dočasná PN 2. marca 2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2. februára 2025 do 1. marca 2025.

Do DVZ sa započítavajú všetky vymeriavacie základy (napr. hrubá mzda) dosiahnuté zamestnancom v rozhodujúcom období. Existuje však maximálny DVZ, ktorý je pre rok 2025 stanovený. Výška náhrady príjmu počas dočasnej PN, resp. nemocenských dávok, sa vypočíta z DVZ, resp. vypočítaného maximálneho DVZ pre rok 2025.

Ochranná lehota

Po skončení pracovného pomeru zamestnancovi plynie ochranná lehota. Ochranná lehota je doba, kedy sa zamestnanec po skončení pracovného pomeru stane dočasne práceneschopným a má nárok na nemocenské dávky. Dĺžka ochrannej lehoty trvá sedem dní po skončení nemocenského poistenia (t.j. 7 dní po ukončení prac. pomeru), alebo osem mesiacov, ak je zamestnankyňa tehotná a nemocenské poistenie jej zaniklo v období tehotenstva (napr. ukončenie pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú). Zároveň platí, že ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. Ak zamestnancovi vznikne dočasná PN počas trvania ochrannej lehoty, nemocenské dávky mu vyplatí Sociálna poisťovňa.

Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské dávky?

Od 1. januára 2024 platí povinnosť elektronického zasielania PN (ePN) už pre všetkých lekárov:

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

• všeobecní lekári
• dorastoví lekári
• ambulantní lekári - špecialisti
• nemocniční lekári - špecialisti

To znamená, že zamestnanec nemusí ísť za lekárom len z dôvodu vystavenia ePN.

Čo je to ePN a ako funguje?

ePN je elektronický záznam v Elektronickej zdravotnej knižke občana, ktorá je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Lekár už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne papierové tlačivá. Všetky potrebné informácie si vymieňajú elektronicky. Lekár vystaví ePN, ktorá je automaticky odoslaná Sociálnou poisťovňou, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa. ePN nahrádza tak potvrdenie o dočasnej PN, ako aj žiadosť o nemocenskú dávku.

Povinnosti zamestnanca pri ePN

Hoci lekár zasiela ePN elektronicky, zamestnanec má niekoľko povinností:

• kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN
• dodržiavanie liečebného režimu

Zamestnanec má tiež možnosť prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“:

• oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti
• poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN

Povinnosti zamestnávateľa pri ePN

Zamestnávateľ nahlasuje Sociálnej poisťovni obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania). Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní. Zamestnávatelia môžu sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.

Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Výška náhrady príjmu a nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého sa zisťuje DVZ. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ.

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.

Premlčanie nároku na dávku

Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.

Zánik nároku na dávku

Nárok na nemocenské zaniká:

• uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti
• ak si poistenec nesplnil povinnosť uloženú zákonom (napr. neoznámil zmenu adresy)
• ak prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo mal z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila)

Ak nastala skutočnosť, ktorá je rozhodujúca na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.

PN v zahraničí

Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.

Potrebné dokumenty pre uplatnenie nároku na nemocenské v zahraničí

• žiadosťou o nemocenské (ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne v dôsledku úrazu, povinnosť predložiť k potvrdeniu tlačivo Hlásenie úrazu vyplnené poistencom); Hlásenie úrazu je potrebné vyplniť aj v prípade, ak je vystavená ePN.
• predložením Preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho mesiaca
• predložením IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní
• iným dokladom, ktorý ovplyvňuje nárok na nemocenské a jeho sumu (napr. oznámiť príslušnej pobočke ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní (telefonicky, faxom, elektronickou poštou, písomne, zaslaním IV. dielu Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti)

Odvolanie voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne

Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu neznamená, že sa v odôvodnených prípadoch nemôžete vzdialiť z obydlia.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. lekárske vyšetrenie). Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Elektronický účet poistenca

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zmeny v sociálnom poistení od 1. januára 2026

Od 1. januára 2026 vstupujú do platnosti rozsiahle zmeny v sociálnom poistení, ktoré sa dotknú dôchodkov, nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti a tiež podmienok pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO).

Predĺženie vyplácania náhrady príjmu zamestnávateľom

Systém vyplácania PN sa mení: Zamestnávateľ bude zamestnancovi vyplácať náhradu príjmu počas prvých 14 dní trvania práceneschopnosti (namiesto doterajších 10 dní). Sociálna poisťovňa začne vyplácať dávku nemocenského až od 15. dňa trvania PN.

Rozšírenie právomocí posudkových lekárov

Posudkoví lekári SP získavajú väčšiu kontrolu nad tzv. „fiktívnymi“ PN. Ak posudkový lekár ukončí PN a ošetrujúci lekár vystaví novú PN do 7 pracovných dní, bude na to potrebovať súhlas posudkového lekára. Cieľom je zamedziť obchádzaniu rozhodnutia a vystavovaniu nových PN bez zjavnej zmeny zdravotného stavu.

Zmeny pre SZČO

Pre živnostníkov a iné SZČO nastávajú zásadné zmeny:

• Nová definícia SZČO: Postavenie SZČO už nebude viazané na dosiahnutie príjmov, ale na oprávnenie na podnikanie alebo na čestné vyhlásenie o vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti (platí pre SZČO bez oprávnenia, napr. umelci).
• Koniec „odvodových prázdnin“: Zásadne sa menia pravidlá vzniku povinného poistenia. Napríklad pre začínajúcich podnikateľov povinné poistenie vznikne už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, odkedy sú oprávnení na podnikanie.
• Vyššie minimálne odvody: Minimálny vymeriavací základ sa zvyšuje z 50 % na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov.

Zrušenie vylúčenia povinnosti platiť poistné pri príjme

Od 1. januára 2026 sa ruší inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné pre zamestnancov a zamestnávateľov v sociálnych situáciách (napríklad počas PN, poberania materského alebo ošetrovného), ak im zamestnávateľ zúčtuje príjem (odmenu). Ak zamestnanec príjem dosiahne, platí z neho odvody rovnako ako zamestnávateľ. Pre SZČO a dobrovoľne poistené osoby sa v tomto smere nič nemení, u nich povinnosť platiť poistné zostáva naďalej vylúčená.

Príklady výpočtu náhrady príjmu počas PN

Príklad č. 1: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 11400 / 365 dní = 31,2329 eur. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 31,2329 * 0,25 = 7,8082 eur a od 4. do 14. dňa PN: 31,2329 * 0,55 = 17,1781 eur.

Príklad č. 2: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. Minulý rok mal z dôvodu PN prerušené povinné nemocenské poistenie na 35 dní. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 11400 / (365-35) dní = 34,5454 eur. Zamestnanec dostane bude od 1. do 3. dňa PN: 34,5454 * 0,25 = 8,6363 eur a od 4. do 14. dňa PN: 34,5454 * 0,55 = 19 eur.

Príklad č. 3: Mzda zamestnanca je 2500 eur, zamestnanec pracoval celý minulý rok a jeho mzda sa mu za posledný rok sa nemenila. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. DVZ sa vypočíta: 2500 eur (výška mzdy) * 12 (mesiacov) = 30000 / 365 dní = 82,1917 eur (max suma DVZ za rok 2022 je však 74,4987, t.j. použije sa suma 74,4987 eur). Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 74,4987 * 0,25 = 18,6246 eur a od 4. do 14. dňa PN: 74,4987 * 0,55 = 40,9743 eur.

Príklad č. 4: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. PN začala od 1. marca 2023, dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. (Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je viac ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 28.2.2023, t.j. 151 dní). DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 5 (mesiacov) = 4750 / 151 dní = 31,4569 eur. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 31,4569 * 0,25 = 7,8642 eur a od 4. do 14. dňa PN: 31,4569 * 0,55 = 17,3013 eur.

Príklad č. 5: Mzda zamestnanca je 950 eur, zamestnanec začal pracovný pomer 1. októbra 2022. Pracovný pomer skončil 9. januára 2023. PN začala od 10 januára 2023 (v ochrannej lehote), dĺžka PN zamestnanca je 14 dní. ( Keďže sa poistné platilo od 1.10.2022, čo je menej ako 90 kalendárnych dní, rozhodujúcim obdobím je obdobie je od 1.10.2022 do 9.1.2023 , t.j. 101 dní). DVZ sa vypočíta: 950 eur (výška mzdy) * 3 (mesiacov) = 2850 / 101 dní = 28,2178 eur. Zamestnanec dostane od 1. do 3. dňa PN: 28,2178 * 0,25 = 7,0544 eur a od 4. do 14. dňa PN: 28,2178 * 0,55 = 15,5198 eur.

tags: #kedy #má #zamestnanec #nárok #na #náhradu