- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Kedy má zamestnanec nárok na odstupné: Podmienky a výška
Strata zamestnania je nepríjemná situácia, ktorá môže postihnúť každého zamestnanca. Zákonník práce pamätá na túto situáciu a v určitých prípadoch priznáva zamestnancovi nárok na odstupné. Odstupné predstavuje finančnú kompenzáciu, ktorá má zamestnancovi pomôcť preklenúť obdobie, kým si nenájde nové zamestnanie. Tento článok, pripravený v spolupráci s právničkou JUDr., komplexne rozoberá podmienky nároku na odstupné, jeho výšku a ďalšie súvisiace aspekty.
Ukončenie pracovného pomeru a odstupné
Pracovný pomer môže byť ukončený rôznymi spôsobmi, ktoré definuje Zákonník práce. Medzi najčastejšie spôsoby patrí výpoveď zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca, dohoda o skončení pracovného pomeru a skončenie v skúšobnej dobe. Nárok na odstupné vzniká zamestnancovi pri ukončení pracovného pomeru za určitých okolností, ktoré si podrobne rozoberieme.
Dôvody pre ukončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodov, ktoré sú taxatívne vymenované v § 63 Zákonníka práce. Tieto dôvody možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:
- Organizačné dôvody: Zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti, zníženie stavu zamestnancov z dôvodu organizačných zmien. Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo sa premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, má nárok na odstupné. Zamestnávateľ sa stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
- Zdravotné dôvody: Zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Zamestnancovi patrí odstupné v prípade, že podľa lekárskeho posudku nesmie alebo nemôže vykonávať prácu z dôvodu zdravotného postihnutia, choroby z povolania alebo pracovného úrazu.
- Nespokojnosť s prácou zamestnanca: Neuspokojivé plnenie pracovných úloh alebo porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca. Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak zamestnávateľ počas predchádzajúcich šiestich mesiacov zamestnanca upozornil na možnosť výpovede.
Dôležité je zdôrazniť, že výpoveď musí byť písomná a doručená zamestnancovi, inak je neplatná.
Ochranná doba
Zákonník práce chráni zamestnancov v tzv. ochrannej dobe, počas ktorej im zamestnávateľ nemôže dať výpoveď. Ide o prípady:
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
- Práceneschopnosti
- Tehotenstva (zamestnankyňa však musí zamestnávateľovi tehotenstvo písomne oznámiť a doložiť lekárskym potvrdením)
- Materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenky
- Osamelých zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky
- Zamestnancov dlhodobo uvoľnených na výkon verejnej funkcie
- Krízové situácie (napr. hrozí vojna, vojnový stav, núdzový stav), ak zamestnanec bol povolaný vykonávať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu
Ak je zamestnancovi daná výpoveď ešte pred začatím ochrannej doby a výpovedná doba by sa mala skončiť počas ochrannej doby, pracovný pomer trvá a skončí sa až uplynutím posledného dňa ochrannej doby.
Výpoveď dohodou
Dohoda o skončení pracovného pomeru z dôvodu, ktorý je uvedený medzi dôvodmi skončenia pracovného pomeru výpoveďou (§ 63 ods. 1 písm. a) až c) a f) Zákonníka práce, t.j. organizačné dôvody a zdravotné dôvody na strane zamestnanca) sa často nazýva aj „výpoveď dohodou“. V takejto Dohode o skončení pracovného pomeru musí byť daný dôvod skončenia pracovného pomeru uvedený.
Podmienky nároku na odstupné
Nárok na odstupné má zamestnanec pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ak je splnená jedna z nasledujúcich podmienok:
- Výpoveď zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov: Ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce (napr. zrušenie pracovného miesta, premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca), má zamestnanec nárok na odstupné.
- Dohoda o skončení pracovného pomeru z organizačných alebo zdravotných dôvodov: Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo f) Zákonníka práce, má zamestnanec nárok na odstupné.
- Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov: Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu, má nárok na odstupné. Od januára 2025 nastáva zmena, kedy odstupné bude vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený.
Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak podal výpoveď sám alebo bol prepustený z dôvodov, ktoré vyplývajú z porušenia pracovných povinností.
Výška odstupného
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa a od dôvodu skončenia pracovného pomeru. Ustanovenie § 76 zákona č. 311/2001 Z. z. upravuje nasledovné:
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958
- Pri výpovedi alebo dohode z organizačných dôvodov:
- Ak pracovný pomer trval menej ako dva roky, zamestnanec má nárok na odstupné vo výške najmenej jedného priemerného mesačného zárobku.
- Ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, zamestnanec má nárok na odstupné vo výške najmenej dvojnásobku priemerného mesačného zárobku.
- Ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, zamestnanec má nárok na odstupné vo výške najmenej trojnásobku priemerného mesačného zárobku.
- Ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, zamestnanec má nárok na odstupné vo výške najmenej štvornásobku priemerného mesačného zárobku.
- Ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov, zamestnanec má nárok na odstupné vo výške najmenej päťnásobku priemerného mesačného zárobku.
- Pri výpovedi alebo dohode z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania: Zamestnancovi patrí odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Od januára 2025 bude výška odstupného predstavovať 12-násobok mesačného zárobku.
Je dôležité zdôrazniť, že uvedené sumy sú len minimálne, a zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššie odstupné.
Odstupné a podpora v nezamestnanosti
Zamestnanci sa často pýtajú, či majú nárok na podporu v nezamestnanosti, ak dostali odstupné. Odpoveď je áno, aj keď zamestnanec dostane odstupné, môže mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Ak má zamestnanec dostatočné odstupné, môže to ovplyvniť okamžité vyplácanie podpory. Po skončení pracovného pomeru a vyplatení odstupného je potrebné sa zaregistrovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
Odchodné
Okrem odstupného existuje aj inštitút odchodného, ktorý predstavuje odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:
- Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
- Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.
Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76 a § 76a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú.
Odchodné a odstupné súčasne
Zamestnanec má nárok na odchodné aj odstupné súčasne, ak splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP: a) ide o jeho prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok a 2) o poskytnutie starobného dôchodku požiadal pred skončením pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule
Zdanenie odstupného a odchodného
Z pohľadu zdanenia a platby odvodov na poistné patrí odstupné a odchodné medzi zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti a podliehajú odvodu preddavkov na poistné na zdravotné poistenie a odvodu poistného na sociálne poistenie. Vymeriavací základ na zdravotné poistenie je príjem zamestnanca zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za zdaniteľný príjem zo závislej činnosti okrem zákonných výnimiek; k výnimkám patrí aj príjem z odchodného, výsluhového príspevku alebo príjmov z rekreačnej starostlivosti podľa zákona č. 328/2002 Z.
Postup pri žiadosti o odstupné
- Skontrolujte si dôvod skončenia pracovného pomeru: Uistite sa, že dôvod skončenia pracovného pomeru spĺňa podmienky pre nárok na odstupné podľa Zákonníka práce.
- Písomná žiadosť o odstupné: Žiadosť o odstupné by mala byť podaná písomne.
- Výzva na nápravu: Ak zamestnávateľ ani po dohode odstupné nevyplatí, skúste ho najprv písomne vyzvať na nápravu.
- Pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní: Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list, ktorý obsahuje dôležité informácie pre úrad práce alebo sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ je povinný vám vydať pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania.