Kedy Môžete Využiť Rozhodcovský Súd?

Uzavreli ste zmluvu, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka, alebo ste uzavreli samostatnú rozhodcovskú zmluvu? Pri uzatváraní Vašej zmluvy sa síce spočiatku javilo, že žiadne komplikácie nastať nemôžu, ale dnes už existujú a sú predmetom rozhodcovského konania vedeného voči Vám? V dnešnom svete podnikania sa stretávame s dvoma možnosťami riešenia sporov - klasické, štátne súdy a rozhodcovské súdy. Čo presne rozhodcovský súd je a kedy je možné ho využiť? Tento článok sa zameriava na objasnenie tejto problematiky.

Rozhodcovský Súd - Alternatíva k Všeobecným Súdom

Rozhodcovský súd nie je všeobecným súdom, akými sú okresné alebo krajské súdy. Rozhodcovské súdy existujú popri všeobecných súdoch. Stále rozhodcovské súdy rozhodujú spory vzniknuté z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike. V Slovenskej republike existuje približne 110 rozhodcovských súdov. Ich zoznam môžete nájsť na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

Kto Môže Zriadiť Rozhodcovský Súd?

Zriadiť takýto rozhodcovský súd môže:

• Športový zväz
• Obchodná alebo priemyselná komora (napr. Slovenská advokátska komora alebo Slovenská hospodárska komora)
• Právnické osoby, ktorým to ukladá zákon (napr. banky)

Od 1. januára 2020 môže byť zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu so sídlom na území Slovenskej republiky len Slovenský olympijský a športový výbor, národný športový zväz alebo komora zriadená zákonom. Právnická osoba je povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovujú osobitné predpisy.

Kto Koná za Rozhodcovský Súd?

Za rozhodcovský súd koná jedna osoba alebo viac osôb, závisí to od dohody zúčastnených strán, počet rozhodcov však musí byť vždy nepárny. Zástupcovia rozhodcovských súdov sa nazývajú rozhodcovia. Rozhodcom sa môže stať každá fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú. Rozhodca musí splniť len tri podmienky - plnoletosť, bezúhonnosť a spôsobilosť na právne úkony.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Čo Môže Byť Predmetom Rozhodcovského Konania?

V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať všetky spory týkajúce sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. V rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Čo Nemožno Rozhodovať v Rozhodcovskom Konaní?

V rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory:

• O vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam.
• O osobnom stave.
• Súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a reštrukturalizačného konania.
• Spory medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré možno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská Zmluva - Základný Predpoklad Konania

Za rozhodcovskú doložku sa považuje jednoduché zmluvné ustanovenie nachádzajúce sa v hlavnej zmluve upravujúcej Váš zmluvný vzťah. Toto zmluvné ustanovenie obsahuje určenie rozhodcovského súdu alebo rozhodcu, ktorý bude oprávnený rozhodovať Vaše prípadné spory. Jednotlivé procesné podmienky rozhodcovského konania sa však v tomto zmluvnom ustanovení nenachádzajú (vo väčšine prípadov) a určujú sa podľa štatútu vybraného rozhodcovského súdu a, samozrejme, podľa zákona č. 244/2002 Z. z. Naproti tomu rozhodcovská zmluva sa uzatvára ako samostatná zmluva, obsahom ktorej môže byť okrem určenia rozhodcovského súdu alebo rozhodcu oprávneného rozhodovať Vaše spory aj osobitná úprava viacerých procesných podmienok rozhodcovského konania, ktorá je odlišná od zákonnej úpravy uvedenej v ZRK. V článku budeme ďalej používať iba pojem „rozhodcovská zmluva" pre označenie zmluvy ako aj doložky.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. To platí aj v prípadoch postúpenia práv alebo povinností alebo inej zmeny v osobe veriteľa alebo dlžníka vo vzťahu, na ktorý sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.

Formy Rozhodcovskej Zmluvy

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Priebeh Rozhodcovského Konania

Celý priebeh je riadený rokovacím poriadkom, záväzným pre konkrétny rozhodcovský súd. Proces začína žalobou, ktorá je doručená na rozhodcovský súd. Ak si účastníci sporu vybrali jedného rozhodcu, žaloba je doručená aj jemu. Na súde sa nevyžaduje prítomnosť advokátov, ba dokonca celé súdne konanie sa môže uskutočniť v písomnej forme. Podaná žaloba je doručená druhej strane, ktorá má priestor na vyjadrenie. Žalobu je možné kedykoľvek meniť a dopĺňať, až do momentu vynesenia rozsudku. Hneď ako sa druhá strana vyjadrí k žalobe, nariadi rozhodcovský súd ústne pojednávanie alebo vynesie rozsudok bez toho, aby k pojednávaniu vôbec došlo. Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

Arbitrabilita sporu

1. Arbitrabilita sporu môže byť vymedzená napríklad samotnou rozhodcovskou zmluvou, v ktorej si zmluvné strany osobitne zadefinujú konkrétny spor (jeho charakter, predmet), ktorý môže byť rozhodnutý rozhodcovským súdom. Druhou možnosťou je uzavretie rozhodcovskej zmluvy na riešenie všetkých sporov z určeného hlavného zmluvného vzťahu. Takto je upravená veľká väčšina rozhodcovských zmlúv. Dôležitou je tu preto zákonná úprava arbitrability sporu použiteľná vo všetkých rozhodcovských konaniach. Radi by sme ešte doplnili, že pojem zmluvná arbitrabilita sporu je pojmom užším k pojmu zákonná arbitrabilita sporu. Ak by ste totiž postupovali podľa prvého príkladu uvedeného vyššie a uzavreli rozhodcovskú zmluvu pre konkrétny spor, tento by musel byť aj tak vždy v súlade so zákonnou úpravou arbitrability sporu. Právne odôvodnenie toho, čo môže byť predmetom rozhodcovského konania, je pomerne zdĺhavé. Preto pre účely tohto článku len stručne uvedieme, aké znaky musí spĺňať spor, aby „netrpel" nedostatkom zákonnej arbitrability (pozitívne vymedzenie zákonnej arbitrability sporu), resp.a) musí ísť o majetkový spor (napr. Kto má záujem sa otázke zákonnej arbitrability sporu venovať podrobnejšie, odkazujeme najmä na nasledovné zákonné ustanovenia - § 1 ods. 1 až ods. 3 ZRK, § 2 ods. 1 ZRK, § 4 ods. 2 ZRK, § 67 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP"), § 80 písm. Ak zistíte, že Váš spor nespĺňa vyššie uvedené znaky, môžete namietať nedostatok arbitrability daného sporu kedykoľvek v priebehu rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd je povinný po vznesení opodstatnenej námietky nedostatku arbitrability sporu konanie pre nedostatok právomoci ihneď uznesením zastaviť (§ 21 ods. 1 ZRK) a postúpiť vec orgánu príslušnému na rozhodnutie, pričom právne účinky spojené s podaním žaloby (spočívanie premlčacej lehoty, prekážka litispendencie a i.) zostanú zachované (§ 104 ods. 1 OSP s prihliadnutím na znenie § 51 ods. Vzhľadom k tomu, že rozhodcami sú v súčasnosti často aj „neprávnici", nedostatok arbitrability sporu môže zostať nepovšimnutý a celý spor môže prebehnúť a skončiť rozhodcovským rozsudkom. Ak ste si preto všimli nedostatok arbitrability sporu až po vydaní rozhodcovského rozsudku, nič nie je stratené. Môžete podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku návrh na všeobecný súd a žiadať o zrušenie takto vydaného rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. Na záver je potrebné dodať, že rozhodcovský súd rovnako ako aj všeobecný súd (najmä pri vydávaní poverenia na výkon exekúcie) musia prihliadať na splnenie podmienky dostatku arbitrability sporu z úradnej povinnosti (ex offo), a to aj v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá podľa právneho poriadku iného štátu alebo ak sa má cudzí rozhodcovský rozsudok vykonať v Slovenskej republike.

Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy

2. Len na základe platnej rozhodcovskej zmluvy môže prebiehať rozhodcovské konanie. V opačnom prípade musí byť takéto konanie zastavené. Ak k zastaveniu konania nedošlo a bol vydaný rozhodcovský rozsudok, je možné ho z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zrušiť návrhom podaným na všeobecnom súde (ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) ZRK). Zákon vyžaduje pre rozhodcovskú zmluvu písomnú formu (§ 4 ods. 2 ZRK). Keďže rozhodcovská zmluva má súkromnoprávny charakter, tak vzhľadom na znenie § 40 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ") sa bude vyžadovať písomná forma aj pre akúkoľvek jej zmenu alebo doplnenie, inak bude táto zmena alebo doplnenie zmluvy neplatné. Vôľa oboch strán uzavrieť rozhodcovskú zmluvu nemusí byť vyjadrená na jednej listine. Ak je rozhodcovská zmluva uzavretá prostredníctvom prejavu vôle zachytenom na viacerých listinách, musí ísť o listiny vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami a v rámci ich zmluvného vzťahu. Listiny môžu byť vzájomne vymenené medzi zmluvnými stranami dokonca aj v rámci už vzniknutého sporu, na ktorý sa má rozhodcovská zmluva vzťahovať. Tejto úprave neodporuje ani ustanovenie § 40 ods. 3 OZ, ktoré stanovuje, že ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak (ZRK inak neustanovuje). Nemusí ísť pri tom o listinu zmluvného charakteru, ale môže ísť napríklad aj o skladiskové alebo tovarovo náložné listiny. Rozhodcovská zmluva sa dá uzavrieť tiež prostredníctvom vzájomnej korešpondencie. Môže nastať aj taká situácia, že jedna strana doručí list s rozhodcovskou zmluvou druhej strane s lehotou na vyjadrenie sa, pričom ak v stanovenej lehote táto druhá strana nevyjadrí svoj záujem/nezáujem rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, má sa za to, že s ňou súhlasí. NS SR v konaní vedenom pod sp. zn. „Mlčanie môže byť prejavom vôle len vtedy, keď z neho možno vyvodiť záver, že ide o prejav vôle určitého obsahu. Tým je mlčky urobený právny úkon podobný konkludentnému právnemu úkonu. Nemôže, ani mlčky, prejaviť nič ten, ktorý o návrhu na voľbu práva sa ani nedozvedel. List z 28. apríla 2009 obsahujúci návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky nebol povinnému doručený. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že ak je zmluvnou stranou spotrebiteľ, tento musí rozhodcovskú zmluvu uzavrieť s výslovným súhlasom (nie konkludentne), pričom poskytovanie tovaru alebo služieb spotrebiteľovi nemôže byť podmienené uzavretím takej rozhodcovskej zmluvy, podľa ktorej sa všetky prípadné spory budú rozhodovať len v rozhodcovskom konaní. Inak by bola rozhodcovská zmluva neplatná (§ 53 ods. 4 písm. r) OZ v spojení s § 53 ods. Ďalšou podstatnou náležitosťou rozhodcovskej zmluvy okrem štandardných požiadaviek kladených pre všetky právne úkony a zmluvy (podľa § 34 a nasl. a ďalej podľa § 43 a nasl. OZ) je vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré sa majú v rozhodcovskom konaní rozhodnúť (§ 3 ods. 1 ZRK). V tejto súvislosti je dôležité spomenúť, že v prípade, ak je rozhodcovská zmluva uzavretá len pre konkrétny spor, a tento má nedostatok zákonnej arbitrability (viď bod 1 článku), predmetná zmluva je neplatná (nedostatok zákonnej arbitrability zapríčiňujúci neplatnosť rozhodcovskej zmluvy analogicky vyplýva z § 5 ods. Neplatnosť alebo aj neexistenciu rozhodcovskej zmluvy môžete ešte počas rozhodcovského konania namietať najneskôr pri Vašom prvom úkone vo veci samej, inak Vám uvedené právo zaniká (§ 21 ods. 2 ZRK). Rozhodcovský súd však má oprávnenie posúdiť príčinu, pre ktorú ste sa omeškali s podaním námietky a môže Vám omeškanie odpustiť a o námietke rozhodnúť (§ 21 ods. 3 ZRK). V prípade, že už disponujete rozhodcovským rozsudkom, je možné podať voči nemu z dôvodu neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalobu o zrušenie na všeobecný súd. Zákonným podkladom pre podanie takejto žaloby budú ustanovenia § 40 ods. 1 písm. Avšak pri písmene d) uvedeného ustanovenia (jeho znenie: „sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal") si treba dať pozor na to, či ste ešte počas rozhodcovského konania podali námietku neexistencie rozhodcovskej zmluvy podľa § 21 ods. 2 ZRK ako je uvedené v odseku vyššie, ak ste reálne mali túto možnosť. Pokiaľ ste takúto námietku nepodali, sami (hoci aj nevedome) ste sa zbavili možnosti na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak ste sa v rozhodcovskom konaní vyjadrili k žalobe a nenamietali ste zároveň neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, došlo týmto Vaším úkonom k jej dodatočnému uzavretiu ad hoc. V prípade podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v takejto situácii (len podľa § 40 ods. 1 písm.

Nestrannosť rozhodcu

3. Rozhodcom má byť nestranná osoba. Ak zmluvné strany pochybujú o nepredpojatosti rozhodcu, ktorý má rozhodnúť ich spor, môžu voči nemu podať námietky. Postup pri podávaní námietky si môžu zmluvné strany celý osobitne dohodnúť, najneskôr však do začatia samotného rozhodcovského konania. Rovnako sa postupuje aj v prípade, ak sa strana dozvedela, že rozhodca nemá spôsobilosť na výkon svojej funkcie. Podľa § 6 ods. 1 ZRK musí byť rozhodcom plnoletá fyzická osoba plne spôsobilá na právne úkony, bezúhonná (neodsúdená za úmyselný trestný čin) a so skúsenosťami na výkon funkcie rozhodcu. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke predpojatosti rozhodcu pokračovať v rozhodcovskom konaní, ale zatiaľ nemôže vydať rozhodcovský rozsudok. Rozhodnutie o námietke voči rozhodcovi vydáva vybraná osoba (§ 6 ods. Ak sa o námietke predpojatosti rozhodcu rozhodlo vo Váš prospech a rozhodca napriek tomu vydal rozsudok, tento je možné zrušiť žalobou podanou na všeobecný súd (§ 40 ods. 1 písm. f) ZRK). Rozhodcovský rozsudok možno zrušiť aj v prípade, že ste námietku predpojatosti rozhodcu nie zo svojej viny nemohli uplatniť a existovali pre ňu objektívne dôvody (§ 40 ods. 1 písm.

Právna forma rozhodcovského súdu

4. Rozhodcovský súd sám o sebe nemá žiadnu právnu formu a právnu subjektivitu tak odvodzuje od svojho zriaďovateľa - právnickej osoby. Zriadenie súdu a jeho pobočiek, jeho zrušenie, predpisy tohto súdu (štatút a rokovací poriadok) a zoznam rozhodcov je zriaďovateľ povinný oznamovať v Obchodnom vestníku. Až do splnenia tejto oznamovacej povinnosti nie je rozhodcovský súd oprávnený vydávať rozhodcovské rozhodnutia (§ 12 ods. 5 ZRK). Tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bude v praxi pravdepodobne málokedy využitý. V § 40 ods. 1 ZRK, kde sú taxatívne vymedzené jednotlivé dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, sa dokonca vyššie spomenutý dôvod ani nenachádza, čo v praxi môže spôsobiť značné komplikácie. Sme toho názoru, že pri použití analógie a pri extenzívnom výklade jednotlivých pojmov by v prípade rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, ktorého zriaďovateľ si nesplnil svoje oznamovacie povinnosti voči Obchodnému vestníku, mohlo dôjsť k jeho zrušeniu na základe § 40 ods. 1 písm. písm. V opačnom prípade ostáva len dúfať, že exekučný súd nevydá oprávnenie na exekúciu na základe takéhoto rozhodcovského rozsudku, a to z dôvodu jeho rozporu s hmotným právom - ustanovením § 12 ods. 5 ZRK.

Prekážka litispendencie

5. Prekážka litispendencie sa uplatňuje aj v rozhodcovskom konaní. Pre účely využitia prekážky litispendecnie je vhodné si pripomenúť, že za „tú istú vec" sa považuje taký spor, v ktorom vystupujú rovnakí účastníci konania a ktorej premet konania je totožný (totožné skutkové a právne vymedzenie). V tejto súvislosti si ešte dovoľujeme pripomenúť judikované pravidlo, na základe ktorého žaloba o plnenie (§ 80 písm. b) OSP) znamená prekážku litispendencie pre žalobu o určenie (§ 80 písm. Na námietku prekážky litispendencie bude musieť rozhodcovský súd vždy prihliadať. ZRK síce neupravuje explicitne, ako konať po podaní takejto námietky, ale na tento postup sa budú aplikovať príslušné ustanovenia OSP ako subsidiárneho právneho predpisu (§ 51 ods. 3 ZRK). Prekážka litispendencie je taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a konanie začaté neskôr bude musieť príslušný rozhodcovský súd zastaviť (§ 104 ods.

Doručovanie

6. Doručovanie je v rozhodcovskom konaní upravené vcelku benevolentne, keď za doručenú listinu sa považuje aj taká listina, ktorá je zaslaná do posledného známeho sídla alebo miesta výkonu podnikania alebo miesta trvalého pobytu adresáta. Podmienkou je len to, aby rozhodcovský súd relevantne preukázal „snahu doručiť písomnosti" (§ 25 ods. Uvedené však neplatí pre rozhodcovský rozsudok, ktorý v zmysle kogentného ustanovenia § 25 ods. 4 ZRK musí byť vždy doručený účastníkom konania do vlastných rúk. Ak do vlastných rúk preukázateľné doručený nebol, takýto rozhodcovský rozsudok nemohol nadobudnúť ani právoplatnosť, ani vykonateľnosť (§ 159 ods. 1 a § 161 OSP).

Ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

7. Ďalšie dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sú zrejmé a nie je im potrebné venovať zvýšenú pozornosť. § 40 ods. 1 písm. Ako sme uvádzali v bode 5 vyššie, v rozhodcovskom konaní platí prekážka litispendencie. Rovnako tu platí aj prekážka res iudicata. § 40 ods. 1 písm. Každý z účastníkov rozhodcovského konania má svoju procesnoprávnu subjektivitu. Výkon svojich procesných práv a povinností účastník ale musí realizovať správne, a teda ak má byť zastúpený zákonným zástupcom, ale on takto zastúpený nebol, vzniká dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rovnaké pravidlo platí aj v prípade, ak bol účastník konania zastúpený osobou, ktorá nemala potrebné splnomocnenie (§ 24 a nasl. § 40 ods. 1 písm. V rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby. Zásada rovnosti môže byť porušená tiež vtedy, ak sa malo konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal vierohodne preukázané doručenie predvolania na toto pojednávanie. § 40 ods. 1 písm. Pri žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu, pre ktorý možno žiadať o obnovu konania, je potrebné vychádzať z ustanovení v OSP, a to konkrétne z § 228 ods. 1 OSP. Výnimočnosť tohto dôvodu pre zrušenie rozhodcovského rozsudku spočíva aj v tom, že si jeho aplikáciu na rozdiel od ostatných dôvodov môžu strany vopred dohodou vylúčiť (§ 42 ZRK). Ďalší znak, ktorý odlišuje spomínaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku od ostatných je lehota pre podanie žaloby. Na rozdiel od štandardnej 30-dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku možno podať žalobu v tomto prípade do 30 dní od momentu, kedy sa účastník o dôvode pre obnovu konania dozvedel alebo ho mohol uplatniť, najneskôr však do 3 rokov od doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. § 40 ods. 1 písm. § 40 ods. 1 písm. V uvedenom zákonom ustanovení možno nájsť zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Sme toho názoru, že tento dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku sa musí vykladať extenzívne, a teda ak boli pri akomkoľvek úkone v rozhodcovskom konaní porušené akékoľvek všeobecne záväzné pr…

Pozitíva Rozhodcovského Súdu

• Rýchlosť konania: Najväčším pozitívom je rýchlosť konania. Rozhodcovský súd rozhoduje spravidla v priebehu mesiaca, najneskôr v priebehu pár mesiacov, zatiaľ čo všeobecné súdy môžu byť zaťažené a konanie môže trvať dlhšie.
• Nižšie finančné náklady: Ďalším benefitom sú nižšie finančné náklady v porovnaní so všeobecnými súdmi. Poplatok v rozhodcovskom konaní býva často nižší ako súdny poplatok pri všeobecnom súde.
• Riešenie sporov so zahraničnými partnermi: Rozhodcovské súdy umožňujú riešiť spory aj so zahraničnými obchodnými partnermi.
• Flexibilita: Pri riešení sporu si možno vybrať ktorýkoľvek zo zoznamu rozhodcovských súdov, prihliadnuc na vzdialenosť, referencie, prípadne si vybrať konkrétneho rozhodcu.
• Platnosť rozsudku v zahraničí: Rozhodcovský rozsudok je platný aj v zahraničí bez potreby ďalších dokumentov či osvedčení.

Negatíva Rozhodcovského Súdu

• Nižšia miera nezávislosti a nestrannosti: K najvýraznejším negatívam patrí nižšia miera nezávislosti a nestrannosti, ktorá sa môže prejaviť aj pri rozhodovaní rozhodcov. Rozhodcovský súd môže nechať zriadiť aj jeden z účastníkov rozhodcovského konania.
• Konečnosť rozhodcovského rozsudku: Rozhodcovský rozsudok charakterizuje konečnosť. Nemôžete sa voči nemu odvolať a prijať ho budete musieť aj v prípade, že rozhodca sa nerozhodol správne a vynesený rozsudok je v istom ohľade nesprávny.
• Obmedzené oblasti rozhodovania: Rozhodcovský súd nemôže rozhodovať vo všetkých oblastiach. Predmetom konania nesmie byť napr. rozvod manželstva, vlastnícke právo k nehnuteľnosti či exekúcia.

Rozhodcovské Doložky v Spotrebiteľských Zmluvách

Všeobecné súdy zastávajú názor, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľnou podmienkou. Z toho dôvodu sú rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách neplatné. V prípade, ak rozhodcovský súd vydal rozsudok na základe takejto neplatnej rozhodcovskej doložky, je neplatný aj takýto rozsudok. Preto ak podnikateľ má aj záujem riešiť spory so spotrebiteľom prostredníctvom rozhodcovského súdu, odporúčame uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu (nie doložku v rámci inej zmluvy) na samostatnej listine. Takéto rozhodcovské zmluvy sú akceptovateľné. Zároveň je vhodné, ak sa spotrebiteľovi ponúkne právo odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do napr. 10 - 15 dní od uzavretia rozhodcovskej zmluvy a to aj bez uvedenia dôvodu. A výslovne poučiť spotrebiteľa o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy (aj uviesť do rozhodcovskej zmluvy, že bol poučený). Avšak vo všeobecnosti odporúčame riešiť spory so spotrebiteľmi prostredníctvom všeobecných súdov.

Rozhodnutie je na Vás

Je lepšie domáhať sa svojich práv na všeobecnom súde alebo je lepšie využiť rozhodcovský súd? Ako môžete vidieť, riešenie sporov pred rozhodcovským súdom má viacero výhod, ale aj nevýhod. Je už na zvážení každej zmluvnej strany, či uprednostní rýchlosť konania a menšie náklady a uzatvorí rozhodcovskú zmluvu/doložku alebo má väčšiu dôveru vo všeobecné súdnictvo a prednostní možnosť opätovného preskúmania rozhodnutia v prípade jeho nesprávnosti aj za úkor dĺžky konania. Ak teda uvažujete nad riešením sporov v rozhodcovskom konaní, porovnajte si viacero rozhodcovských súdov a zvážte všetky faktory, ako napr. Ich dôveryhodnosť, povesť, predchádzajúcu rozhodovaciu prax.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

tags: #kedy #možno #využiť #rozhodcovský #súd