
Rakúsko je obľúbenou destináciou pre Slovákov hľadajúcich prácu. Preto je dôležité poznať systém nemocenského poistenia a s ním spojené nároky. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o práceneschopnosti v Rakúsku, kto platí nemocenské dávky, ako postupovať pri práceneschopnosti a ďalšie dôležité informácie.
Po príchode do Rakúska sa musia všetci cudzinci do troch dní zaregistrovať na príslušnom obecnom úrade - Gemeindeamt. Tu musí nahlásiť svoju adresu na prihlasovacom lístku - Meldezettel, dostane osobné číslo, uvedené v registračnom formulári - Meldebestätigung. Občania Slovenskej republiky síce nepotrebujú povolenie na pobyt, avšak ak sa predpokladá pobyt dlhší ako tri mesiace, je potreba požiadať na regionálnom správnom úrade o povolenie na pobyt pre občanov Európskej únie - Lichtbildausweis für EWR-Bürger. Právne predpisy v Rakúsku umožňujú uzatvárať pracovné zmluvy aj ústne.
Európske právne predpisy stanovujú, že občania SR podliehajú predpisom o zdravotnom poistení len v jednom štáte, a to v štáte, kde vykonávajú zárobkovú činnosť. Všeobecne platí, že osoba, cestujúci do akéhokoľvek štátu Európskej únie s cieľom hľadania zamestnania, je slovenským poistencom až do doby, keď získa v cudzine prácu. V okamihu, keď táto osoba začne vykonávať zárobkovú činnosť v inom členskom štáte Európskej únie a EHP, začne podliehať tamojším právnym predpisom. Zdravotné poisťovne v daných krajinách vydávajú vlastné preukazy zdravotného poistenia. Po ukončení pracovnej činnosti v inom členskom štáte je potreba sa opäť bezodkladne prihlásiť späť k slovenskej zdravotnej poisťovni. Zdravotná poisťovňa potom môže požadovať doklad o priebehu zdravotného poistenia v členskom štáte Európskej únie.
V súčasnosti majú v Rakúsku takmer všetci zamestnanci sociálne zabezpečenie. Výška príspevkov sociálneho zabezpečenia sa odvíja od výšky príjmov. Po podpise pracovnej zmluvy má zamestnávateľ povinnosť registrovať svojich zamestnancov u nemocenskej poisťovne (Krankenkasse).
Sociálne zabezpečenie je povinné poistenie pre všetky zamestnané osoby v Rakúsku a zahŕňa:
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Kompetentnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia je pre väčšinu zamestnaných "Gesundheitskasse". Registráciu do príslušnej sociálnej poisťovne vykonáva zamestnávateľ a zamestnancovi sa pridelí číslo sociálneho zabezpečenia (Sozialversicherungsnummer). Následne zamestnanec dostane elektronickú kartu, tzv. e-card, ktorá ho oprávňuje požadovať od poisťovne služby týkajúce sa sociálneho poistenia.
Osoby, ktoré pracujú na skrátený pracovný úväzok - čiastočný pracovný úväzok „geringfügeArbeit“ majú pokryté len úrazové poistenie.
E-card je lekárska karta vo formáte kreditnej karty pre pacienta. Je kľúčom k systému zdravotnej starostlivosti, slúži ako identifikačný preukaz a zabezpečuje prístup prístup k službám e-governmentu. V lekárňach sa platia poplatky za recepty („Rezeptgebühr“) a tiež za niektoré zdravotné pomôcky (napr.
Práceneschopnosť musíte nahlásiť do 7 dní od vzniku PN. Na začiatku PN vyplňte formulár a odošlite ho do 7 dní od začiatku PN. Pri PN trvajúcej dlhšie ako 14 dní je potrebné odoslať tlačivo každých 14 dní. Koniec PN je potrebné hlásiť čo najskôr po jej ukončení. Vždy odosielajte originál s pečiatkou a podpisom lekára.
Každý, kto ochorie, musí od zamestnávateľa naďalej dostávať náhradu mzdy. Náhrada mzdy nie je iba o mzdách alebo platoch. Od začiatku práceneschopnosti začína plynúť trojdňová čakacia lehota. Nemocenské dávky sa zvyčajne začínajú vyplácať od 4. dňa. Ak svoju práceneschopnosť (ďalej len PN) do týždňa nenahlásite, nemocenské dávky sa budú vyplácať až odo dňa oznámenia. Denná výška nemocenských dávok sa vypočíta na základe poslednej mzdy.
Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958
Od 43. dňa je výška PN 50 % - 60 % zo mzdy. Ak to stanovy fondu zdravotného poistenia umožňujú, tieto sadzby sa môžu zvýšiť o určité percento za manžela/manželku a/alebo ostatných nezaopatrených rodinných príslušníkov. Zvýšená dávka nesmie presiahnuť 75 % zo mzdy. Zamestnávateľ musí zaplatiť celú sumu, neskôr polovicu.
Nemocenské dávky sú vyplácané maximálne 1 rok. Trvanie a výška základného nároku na dávku a ďalšieho - následného nároku závisia od počtu odpracovaných rokov.
Počas pracovnej neschopnosti nesmú byť zamestnanci na tom finančne horšie. Vo všeobecnosti platí, že peňažné nemocenské dávky (t. j. Pri získaní nároku na nemocenské dávky pri presťahovaní do inej krajiny (Európskej únie, na Island, do Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska), musí príslušná inštitúcia (t. j. inštitúcia v krajine, v ktorej ste poistení) zohľadniť obdobia poistenia, pobyt alebo zamestnanie podľa právnych predpisov každej zo spomínaných krajín.
| Dĺžka zamestnania | Plná dávka | Polovičná dávka |
|---|---|---|
| 1. odpracovaný rok | 6 týždňov | 4 týždne |
| od 2. do 15. odpracovaného roku | 8 týždňov | 4 týždne |
| od 16. do 25. odpracovaného roku | 10 týždňov | 4 týždne |
| od 26. odpracovaného roku | 12 týždňov | 4 týždne |
Pracovný rok sa vždy začína dátumom prihlásenia do poisťovne.
Od 1.1.2013 pre samostatne zárobkovo činné osoby (ako aj pre podnikateľov s max. 25 zamestnancami) vzniká pri dlhodobo pretrvávajúcej chorobe nárok na podporu, ak pracovná neschopnosť pretrváva dlhšie ako 42 dní. Podpora sa vzťahuje iba na pracovnú neschopnosť zapríčinenú jednou a tou istou chorobou počas celej doby prac. neschopnosti. Podpora nemá vplyv na riadne nemocenské dávky vyplývajúce z nemocenského pripoistenia. Podpora sa vypláva spätne od 4. dňa pracovnej neschopnosti až do 20. Žiadosť je potrebné podať najneskôr do 4 týždňov od vzniku prac. neschopnosti. Podáva sa na tlačive KRANKENMELDUNG, ktorý potvrdí ošetrujúci lekár. Musí sa doručiť do SVA najneskôr do 2 týždňov od jeho vystavenia lekárom. Pokračovanie choroby sa musí oznámiť poisťovni každých 14 dní na tlačive Krankenmeldung. Ak poistenec už poberá nemocenské dávky, je mu podpora automaticky vyplácaná k nemocenským dávkam.
Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule
Pri bežnom zdravotnom poistení, ktoré si platí živnostník v Rakúsku, má nárok na výplatu dávky v chorobe po uplynutí 42 dní. Doplnkové zdravotné poistenie zabezpečuje vyplácanie dávky od 43. dňa choroby. Pri doplnkovom pripoistení je dávka v chorobe vyplácaná od 3. dňa choroby.
Doplnkové zdravotné pripoistenie je možné uzavrieť do 60. roku života. Ak si niekto uzavrie pripoistenie pred 60. rokom života, platí mu doživotne. Pripoistenie začína od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po podpísaní zmluvy. Pripoistenie sa platí spolu s mesačným poistením. Minimálna výška pre rok 2020 je 30,77 € mesačne.
Výplata dávky - ak si opatrovateľka nepodáva daňové priznanie, dávka je vypočítaná z minimálneho vymeriavacieho základu v sume 9,21 € na deň. Po uplynutí 43. dňa sa vypláca dávka. Výplata dávky je maximálne 26 týždňov. Po uplynutí tohto obdobia sa výplata dávky ukončí.
Práceneschopnosť sa oznamuje tlačivom Krankenmeldung - odosiela sa do 7 dní od začiatku práceneschopnosti na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v Rakúsku (SVS). Ak oznámite ukončenie ku koncu príslušného mesiaca napr. 30.06., dávka bude vyplatená do tohto dňa.
Aká je výška odvodov za dobrovoľné nemocenské pripoistenie (Zusatzversicherung)? 2,5% z vymeriavacieho základu, mesačne minimálne 30,77 Euro. Aká je výška nemocenskej dávky? 60% z vášho vymeriavacieho základu.
Zdravotne poistený môžete byť v jednom čase len v jednej krajine, spravidla tam, kde žijete a pracujete. Pre rôzne prípady platia rôzne pravidlá.
Ak pracujete alebo podnikáte v inej krajine EÚ (ste cezhraničným zamestnancom alebo SZČO a bydlisko máte na Slovensku) a chcete navštevovať svojich lekárov na Slovensku, stačí si požiadať o nárokový doklad S1/E106. Žiadosť o nárokový doklad podávate prioritne vo svojej zahraničnej poisťovni. Zdravotnú starostlivosť na Slovensku vám bude na základe nárokového dokladu uhrádzať vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí. Nárokový doklad po doručení do Dôvery zaregistrujeme a vydáme vám preukaz poistenca s označením EÚ na plnú zdravotnú starostlivosť na Slovensku.
Pracujete v EÚ a vaši nezaopatrení rodinní príslušníci zostali na Slovensku? Vaša zdravotná poisťovňa v zahraničí kryje aj náklady na zdravotnú starostlivosť o vašich rodinných príslušníkov, ktorí sú považovaní za nezaopatrené osoby. Týka sa to napríklad detí navštevujúcich školu (max. do 30 rokov), manželky na rodičovskej dovolenke, manželky, ktorá je dobrovoľne nezamestnaná alebo evidovaná na úrade práce (ak už nepoberá podporu v nezamestnanosti).
O presnom rozsahu zdravotnej starostlivosti pre rodinných príslušníkov sa informujte v príslušnej zdravotnej poisťovni. Podmienky pre rodinných príslušníkov môžu byť v jednotlivých krajinách EÚ rôzne.
Certifikát A1 je potrebný nielen pri vyslaniach či služobných cestách v členských štátoch EÚ, ale aj pri práci zo svojho bydliska v inej krajine, ako je krajina vášho zamestnávateľa. V prípade, že pracujete z krajiny bydliska viac ako 25% vášho pracovného času (napr. 2 dni do týždňa), podľa pravidiel EÚ by ste mali prispievať do sociálneho a zdravotného poistenia v krajine bydliska. V júli 2023 podpísalo 18 krajín EÚ Rámcovú dohodu, v ktorej zvýšilo hranicu z 25% na menej ako 50%. Slovensko, Česko, Poľsko aj Rakúsko k Rámcovej dohode pristúpili, Maďarsko zatiaľ dohodu neuplatňuje.
V prípade, že pracujete viac ako 25% a menej ako 50% z krajiny bydliska napr. z Rakúska alebo Česka a prajete si ostať poistený v SR, kde máte zamestnávateľa, je potrebné podať žiadosť o výnimku. Ak ste žiadosť ešte nepodali a pracujete tak už dlhšie obdobie, obdobie od júla 2023 je možné pokryť iba žiadosťou, ktorú podáte do 30. júna 2024. Týmto dátumom sa končí prechodné obdobie a spätne nebudete vedieť pokryť viac ako 3-mesačné obdobie.
Od 01.01.2020 došlo v Rakúsku k zlúčeniu viacerých poisťovní. Pre živnostníkov bola vytvorená nová poisťovňa SVS - Sozialversicherung der Selbständigen a to zlúčením živnostenskej poisťovne SVA der gewerblichen Wirtschaft a poisťovne pre poľnohospodárov - Sozialversicherungsanstalt der Bauern. U zamestnancov došlo k zlúčeniu deviatich poisťovni a bola vytvorená jedna Österreichische Gesundheitskasse - ÖGK. Pobočky ale ostávajú v každej spolkovej republike a volajú sa podľa miesta svojho pôsobenia ako napr. Österreichische Gesundheitskasse Wien, Tirol, NÖ, OÖ….
Od 01.01.2019 pristúpilo Rakúsko k úprave rodinných prídavkov a daňových bonusov podľa životnej úrovne krajiny, v ktorej dieťa žije resp. zdržiava sa a na ktoré vznikol nárok na základe práce rodičov dieťaťa v Rakúsku. Dávky sa prispôsobili resp. znížili podľa indexu životnej úrovne danej krajiny.
Minimálna mzda v Rakúsku nie je pevne oficiálne stanovená. Jej výška býva zakotvená v kolektívnych zmluvách. Vo všeobecnosti je možné povedať, že minimálna mzda je celoplošne stanovená na aspoň 1.000 € brutto mesačne za plný úväzok. Pri nevyplácaní platu zodpovedajúceho minimálnej mzde musí zamestnávateľ počítať s pokutou až do výšky 50.000 €.
Podľa zákona je v Rakúsku štandardná pracovná doba v dĺžke 8 hodín, čiže 40 hodín týždenne. Zamestnanci majú nárok na dovolenku v rozsahu 25 - 30 pracovných dní počas kalendárneho roka.
Nový rok (1.1.), Svätých Troch kráľov (6.1.), Deň práce (1.5.), Nanebovzatia Panny Márie (15.8.), Štátny sviatok (26.10.), Sviatok Všetkých svätých (1.11.), Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8.12.), Sviatok vianočný (25.12. a 26.12.).
Áno, aj počas práceneschopnosti môžete dostať platnú výpoveď. V Rakúsku nemusí byť výpoveď zdôvodnená a nemusí mať ani písomnú formu (výnimku tvoria napríklad tehotné ženy). Počas práceneschopnosti Vám však neodporúčame ukončiť pracovný vzťah dohodou.
Ak chcete v Rakúsku vykonávať regulované povolanie, je potrebné požiadať zodpovednú inštitúciu o uznanie vašej odbornej kvalifikácie.
K dôležitým dokladom ohľadom pohybu pracovníkov v rámci Európskej únie, EHP a Švajčiarska patria tzv. Európske formuláre, prostredníctvom ktorých inštitúcie v jednotlivých krajinách vzájomne komunikujú. Formulár E 106 - slúži na zaistenie nároku na plnú zdravotnú starostlivosť v Slovenskej republike pre občanov, ktorí pracujú v inom členskom štáte Európskej únie, ale bývajúci naďalej v SR. O tento formulár zažiada pracovník zahraničnej inštitúcii, u ktorej je poistený. Vystavený formulár E 106 potom odovzdá slovenskej zdravotnej poisťovni, u ktorej bol pred odchodom poistený.
V posledných rokoch došlo v Rakúsku k rozsiahlym zmenám v daňových zákonoch a zákonoch sociálneho zabezpečenia. Zmeny sa týkali rodinných prídavkov, štruktúry finančného úradu a výšky dane.
V marci 2020 bol v Rakúsku založený fond pre núdzové situácie v rodine (Familienhärtefonds) v reakcii na ťažkosti, ktoré rodiny zažívali počas pandémie COVID-19. Všetkým poberateľom rodinných prídavkov boli prídavky automaticky schválené a vyplatené až do marca 2021 bez nutnosti predloženia akýchkoľvek dokladov. Toto platilo aj pre tých, ktorí ukončili živnosť alebo zamestnanie v Rakúsku po 1. marci 2020. Aj keď niekto oznámil finančnému úradu, že mu zanikol nárok na prídavky, tie boli napriek tomu vyplatené. Vyplatenie prídavkov bolo v súlade so zákonom a nebudú sa vracať ani predkladať žiadne podklady.
Od 1. januára 2021 sa zmenila štruktúra finančného úradu v Rakúsku. Do 31. decembra 2020 boli finančné úrady rozdelené podľa územných celkov a fungovali samostatne. Od 1. januára 2021 existuje už len jeden finančný úrad pre celé Rakúsko, pričom jednotlivé pobočky zostali zachované ako predtým.
V júli 2020 bola v Rakúsku schválená zmena výšky dane pri príjme medzi 11 000 eur a 18 000 eur. Daň sa znížila z 25 % na 20 %. Zamestnancom bol rozdiel v dani poukázaný na účet prostredníctvom mzdy najneskôr do septembra 2020.
Sachbezug je vecný príjem zamestnanca, napríklad bezplatné ubytovanie a strava poskytnutá zamestnávateľom. Hodnota týchto výhod sa pripočítava k príjmu zamestnanca ako peňažný príjem. Väčšina opatrovateľov v Rakúsku vykonáva opatrovateľskú činnosť na živnosť. Živnostník si odmenu za svoje služby dohaduje so svojím klientom a nie je povinný automaticky priznávať do príjmu niečo, čo sa naň nevzťahuje, keďže zákon o vecných príjmoch sa týka zamestnaneckého pomeru a nie živnostenskej činnosti. Finančný úrad potvrdil, že uplatňovanie vecných príjmov je u živnostníkov s cieľom pokryť náklady spojené so spoločným využívaním životného priestoru a potrebného stravovania. Sachbezug teda nie je príjmom opatrovateľa, pracujúceho v Rakúsku na živnosť, pokiaľ to sám takto nechce, resp. si to nedohodne so zmluvným partnerom.
Od 1. januára 2019 pristúpilo Rakúsko k úprave rodinných prídavkov a daňových bonusov podľa životnej úrovne krajiny, v ktorej dieťa žije resp. zdržiava sa a na ktoré vznikol nárok na základe práce rodičov dieťaťa v Rakúsku. Dávky sa prispôsobili resp. znížili na základe indexu životnej úrovne, ktorý je pre jednotlivé krajiny pravidelne určovaný štatistickým úradom Európskej únie.
Štatistický úrad Európskej únie vydal 1. júna 2020 nové indexy ohľadom výšky životnej úrovne krajín EÚ. Podľa toho sa mení opätovne od 1. januára 2020 aj výška daňových bonusov v Rakúsku a tiež výška rodinných prídavkov, ktoré sa upravujú podľa zákona - Anpassungsverordnung z roku 2019, podľa životnej úrovne krajiny, kde dieťa žije. Na rok 2021 sa upravuje koeficient na 0,711 pre Slovensko, čo znamená, že pre Slovákov sa budú vyplácať dávky a bonusy vo výške 71,10 % z celkovej výšky dávok.
Povinná elektronická komunikácia sa vzťahuje na fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. alebo sú osobami registrovanými pre daň z príjmov podľa § 49a zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Ak aspoň jedna z týchto dvoch podmienok nie je splnená, tak od 1. júla 2018 sa na takúto osobu elektronická komunikácia nevzťahuje.
Pre živnostníkov v dôchodcovskom veku, ktorí napriek nároku na dôchodcovské dávky o tieto nepožiadali, platí od januára 2017 úľava na penzijnom poistení vo výške 50 % ich mesačných platieb.
Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Tento konflikt je potrebné rozriešiť uplatnením rozhraničovacích kritérií.
Pri riešení konfliktu dvojitej rezidencie sa berú do úvahy nasledujúce kritériá: stály byt (trvalo dostupné bývanie), stredisko životných záujmov, obvyklé zdržiavanie sa, štátna príslušnosť a vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.
Ak rezident SR v zdaňovacom období poberal príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, je potrebné riadiť sa príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá určí, ktorý štát má právo na zdanenie týchto príjmov. Uvedené pravidlo v zmluvách určuje, že príjmy zo zamestnania sa zdania v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja).
Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.
Ak rezident SR v zdaňovacom období dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí.
Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, zdaňovanie sa riadi príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov.
Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia rezident SR dosiahne úrokové príjmy zo zdrojov v zahraničí, ich zdanenie je závislé najmä od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom.
V prípade, že rezident SR v zdaňovacom období obdržal dividendy zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov.