Súdny poplatok za podané odvolanie ako daňový náklad

Súdny poplatok je platba štátu za úkony súdu a orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry. Jeho výška je určená zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Tento článok sa zameriava na problematiku súdnych poplatkov, najmä v kontexte podaného odvolania, a ich možného zahrnutia do daňových nákladov.

Základné princípy daňového konania

V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom sa chránia záujmy štátu a obcí a dbá sa na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje. Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.

Miestna príslušnosť správcu dane

Miestna príslušnosť správcu dane sa riadi u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa týchto kritérií, riadi sa miestom, kde má daňový subjekt stálu prevádzkareň, alebo miestom, v ktorom daňový subjekt vykonáva hlavnú časť svojej činnosti, ktorej výsledky sú predmetom zdanenia, prípadne miestom, v ktorom sa nachádza na území Slovenskej republiky prevažná časť jeho nehnuteľného majetku.

Subjekty daňového konania

Daňovým subjektom je daňovník, platiteľ dane, daňový dlžník, poplatník a právny nástupca fyzickej, či právnickej osoby, ktorý je ako daňový subjekt vymedzený osobitnými predpismi. Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani. Platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybranú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkovi a majetkovo za ňu zodpovedá.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Účastníci daňového konania a tretie osoby

Účastníkmi daňového konania sú daňové subjekty. Na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich správca dane na daňové konanie prizve; tieto osoby majú postavenie účastníka konania. Tretími osobami sú svedkovia, osoby, ktoré majú listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní, znalci, audítori a tlmočníci, ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci zabezpečovacieho a vymáhacieho konania, správcovia konkurznej podstaty, osobitní správcovia, zástupcovia správcu alebo vyrovnávací správcovia, štátne orgány a obce a ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom.

Povinnosť platiť súdny poplatok

Vo všeobecnosti platí, že pokiaľ nedošlo k zaplateniu súdneho poplatku, súd vo veci nezačne konať a konanie zastaví. Je to preventívna funkcia súdneho poplatku, ktorá sleduje predchádzanie, resp. chráni pred šikanóznymi žalobami a vedením akademických sporov. Jej účelom je pôsobiť preventívne pred zbytočným alebo svojvoľným uplatňovaním práva. V prípade, že je predmetom súdneho konania spor, tak súdneho poplatku je priradená i sankčná funkcia. Tá sa prejavuje v povinnosti nahradiť trovy konania (a teda aj súdny poplatok), ktorú súd uloží tomu účastníkovi v konaní, ktorý mal vo veci neúspech.

Kedy vzniká poplatková povinnosť?

Poplatková povinnosť vzniká:

• podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ,
• spísaním podania do zápisnice pred súdom,
• vydaním rozhodnutia o dedičstve,
• speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, ak ide o poplatok za konkurzné konanie podľa osobitného predpisu,
• podaním námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu; pokiaľ sa vec nepredložila nadriadenému súdu, poplatok nie je možné voči poplatníkovi vymáhať,
• podaním námietky zaujatosti podľa osobitného predpisu,
• v ostatných prípadoch nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa povinnosť zaplatiť poplatok uložila v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej.

Spôsoby zaplatenia súdneho poplatku

Poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku v konaní pred obchodným registrom, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur.

Oslobodenie od súdneho poplatku

Existujú dva spôsoby oslobodenia od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Prvý spôsob je zákonný, teda zákon priamo ustanovuje okruh tých subjektov alebo konaní, ktoré sú od platenia súdneho poplatku oslobodené. Druhý spôsob je oslobodenie na základe rozhodnutia súdu.Tomuto spôsobu oslobodenia od súdneho poplatku musí predchádzať žiadosť (návrh) subjektu, ktorý o oslobodenie žiada.

Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD

Konania, v ktorých sa neplatí súdny poplatok

Od poplatku je oslobodené súdne konanie:

• o ustanovení opatrovníka, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, vo veciach osvojenia a o povolenie uzavrieť manželstvo,
• o spôsobilosti na právne úkony,
• vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti,
• vo veciach výkonu rozhodnutí a exekúcie na vymáhanie pohľadávok zo súdnych a notárskych poplatkov, z peňažných trestov, pokút a trov konania vymáhaných štátom,
• vo veciach plnenia záväzkov z kolektívnych zmlúv,
• vo volebných veciach,
• vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí,
• o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení,
• o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
• o kompetenčnej žalobe,
• o vydaní súhlasu s inšpekciou.

Subjekty oslobodené od platenia súdneho poplatku zo zákona

Od poplatku sú oslobodení:

• Slovenská republika, štátne rozpočtové organizácie, štátne účelové fondy, Slovenský pozemkový fond pri úkonoch a konaniach, ktoré vykonáva v mene Slovenskej republiky, a Sociálna poisťovňa,
• obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu,
• nadácie a charitatívne organizácie, humanitárne organizácie, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov,
• žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
• navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšenie, ako aj v konaní o uplatnenie práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom,
• nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,
• prokurátor v konaní začatom na základe jeho žaloby alebo na jeho návrh a v konaní, do ktorého vstúpil,
• maloleté dieťa v konaniach vo veciach určenia rodičovstva,
• žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví,
• žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom,
• žalobca v konaní o poddlžníckej žalobe,
• profesionálni vojaci, príslušníci Policajného zboru, príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, príslušníci Národného bezpečnostného úradu a príslušníci Slovenskej informačnej služby a colníci v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu služobných orgánov týkajúcich sa skončenia služobného pomeru a s tým súvisiacich nárokov podľa osobitných predpisov,
• žalobca v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
• navrhovateľ pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, návrhu na povolenie reštrukturalizácie a návrhu na povolenie oddlženia,
• správca podľa osobitného predpisu, ak nejde o uplatňovanie nárokov z pohľadávok postúpených na úpadcu po vyhlásení konkurzu,
• žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu majetku podstát podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o vylúčení majetku zo súpisu podstaty podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o vylúčení veci z exekúcie podľa osobitného predpisu,
• žalobca v konaní o určení popretej pohľadávky podľa osobitného predpisu,
• diplomatickí zástupcovia poverení v Slovenskej republike, konzuli z povolania a ďalšie osoby, ktoré podľa medzinárodného práva požívajú výsady a imunity, a to za predpokladu, že nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a že je zaručená vzájomnosť; toto oslobodenie sa nevzťahuje na poplatky vyberané za poplatkové úkony týkajúce sa nehnuteľností a žalôb alebo návrhov na začatie konania, ak je predmetom sporu nehnuteľnosť,
• spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu.

Od poplatku je oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Oslobodenie sa vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, žalobe na obnovu konania, kasačnej sťažnosti a výkone rozhodnutia alebo exekúcii.

Žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku

Žiadosť alebo tiež návrh na oslobodenie od súdneho poplatku môže podať každý subjekt s postavením strany v súdnom konaní, ktorému zároveň vznikla poplatková povinnosť. Návrh na oslobodenie od súdneho poplatku teda môže podať fyzická ale aj právnická osoba. Takýto návrh je potrebné riadne odôvodniť. O podanom návrhu rozhoduje súd príslušný na konanie vo veci. Súd rozhodne kladne vtedy, ak zistí že oslobodenie od súdneho poplatku odôvodňujú pomery strany. Podľa súdnej praxe sa pomery najčastejšie preukazujú písomnými dokladmi o majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných osobných pomeroch (potvrdenie o príjme, potvrdenie o výške dôchodku, majetkové priznanie, potvrdenie o zdravotnom stave, atď). Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Platenie súdneho poplatku na splátky

Súdny poplatok nie je možné zaplatiť v splátkach alebo v dlhšej ako súdom stanovenej lehote. Hoci podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 63/2006 súdy sú povinné o žiadostiach o povolenie úhrady súdneho poplatku v splátkach, prípadne o predĺžení lehoty na jeho úhradu rozhodnúť, nález zároveň nestanovuje spôsob tohto rozhodnutia. V praxi teda súdy platenie súdneho poplatku na splátky alebo v dlhšej lehote nepovoľujú.

Prečítajte si tiež: Podmienky nároku na súdny poplatok

Ak už vznikla pohľadávka štátu z titulu povinnosti zaplatiť súdny poplatok a poplatník tento súdny poplatok v určenej lehote nezaplatil (napr. súdny poplatok za odpor alebo odvolanie) súd bude tento súdny poplatok vymáhať. To platí v prípade takých súdnych poplatkov, pri ktorých sa neuplatňuje sankcia zastavenia konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Najčastejším prípadom, kedy sa uplatní sankcia zastavenia konania pre nezaplatenie je súdny poplatok splatný podaním žaloby. Nezaplatené súdne poplatky vymáha Justičná pokladnica. Funkciu justičnej pokladnice vykonáva Krajský súd v Bratislave. Justičná pokladnica má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.

Vrátenie súdneho poplatku

Poplatok sa vráti, ak ho zaplatil ten, kto nebol povinný platiť alebo kto ho zaplatil na základe nesprávneho rozhodnutia súdu. Poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci. Poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene; ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. O vrátení poplatku rozhodne i bez návrhu súd, ktorý bezdôvodne zaplatený poplatok prevzal.

Ak sa zaplatil vyšší poplatok, ako sa mal zaplatiť, preplatok sa vráti, ak prevyšuje sumu 1,70 eura. Poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Ak sa návrh na začatie konania o rozvod manželstva vzal späť po prvom pojednávaní na príslušnej inštancii súdov, vráti sa polovica všetkých zaplatených poplatkov. V konaní pred správnym súdom sa poplatok vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa správna žaloba, kasačná sťažnosť alebo žaloba na obnovu konania odmietla alebo vzala späť pred prejednaním veci.

Okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje. Poplatok sa vráti v plnej výške, ak žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa osobitných predpisov bola vybavená kladne.

Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru do začiatku prvého pojednávania, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončia strany alebo účastníci schválením zmieru po začatí prvého pojednávania, vráti sa im 50 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak správny súd zastaví konanie o správnej žalobe z dôvodu uspokojenia žalobcu, vráti sa žalobcovi 75 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Pri nezaplatených poplatkoch v rovnakom rozsahu súd poplatok nevyberie a uznesenie o uloženej povinnosti zaplatiť poplatok v uvedenom rozsahu zruší.

Ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.

V rozhodnutí o vrátení poplatku alebo preplatku sa uvedie aj označenie poplatníka a v akej výške má byť poplatok alebo preplatok vrátený. Ak je súdu známe, v tomto rozhodnutí sa uvedie aj číslo účtu, na ktorý má byť poplatok alebo preplatok vrátený.

Súdny poplatok ako daňový náklad

Otázka, či je možné súdny poplatok za podané odvolanie považovať za daňový náklad, závisí od konkrétnych okolností prípadu a od toho, či sú splnené podmienky pre zahrnutie výdavku do daňových nákladov podľa zákona o dani z príjmov.

Všeobecné podmienky pre zahrnutie výdavku do daňových nákladov

Podľa zákona o dani z príjmov je možné do daňových nákladov zahrnúť výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Musí ísť o preukázateľné výdavky, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou daňovníka a sú riadne zaúčtované v jeho účtovníctve.

Súdny poplatok a jeho súvis s podnikateľskou činnosťou

Ak súdny poplatok za podané odvolanie súvisí s podnikateľskou činnosťou daňovníka a bol vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho príjmov, je možné ho za určitých okolností považovať za daňový náklad. Napríklad, ak sa daňovník odvoláva proti rozhodnutiu daňového úradu, ktoré by malo negatívny dopad na jeho podnikateľskú činnosť a príjmy, súdny poplatok za podané odvolanie by mohol byť považovaný za daňový náklad.

Daňová uznateľnosť súdnych poplatkov

Zákon o dani z príjmov neobsahuje osobitné ustanovenia, ktoré by sa týkali daňovej uznateľnosti súdnych poplatkov. Preto je potrebné posudzovať daňovú uznateľnosť súdnych poplatkov podľa všeobecných ustanovení zákona o dani z príjmov, ktoré sa týkajú daňových nákladov.

Doklady potrebné na preukázanie daňovej uznateľnosti

Na preukázanie daňovej uznateľnosti súdneho poplatku je potrebné mať k dispozícii doklady, ktoré preukazujú súvislosť súdneho konania s podnikateľskou činnosťou daňovníka a vynaloženie súdneho poplatku. Medzi takéto doklady patrí napríklad:

• rozhodnutie daňového úradu, proti ktorému sa daňovník odvoláva,
• podané odvolanie,
• doklad o zaplatení súdneho poplatku,
• účtovný doklad o zaúčtovaní súdneho poplatku.

Príklad z praxe

Spoločnosť Alfa, s.r.o., podala odvolanie proti rozhodnutiu daňového úradu, ktorým jej bola uložená pokuta za porušenie daňových predpisov. Spoločnosť zaplatila súdny poplatok za podané odvolanie. Vzhľadom na to, že uložená pokuta by mala negatívny dopad na finančnú situáciu spoločnosti a jej schopnosť dosahovať príjmy, spoločnosť považovala súdny poplatok za podané odvolanie za daňový náklad. Na preukázanie daňovej uznateľnosti súdneho poplatku mala spoločnosť k dispozícii rozhodnutie daňového úradu, podané odvolanie, doklad o zaplatení súdneho poplatku a účtovný doklad o zaúčtovaní súdneho poplatku.

Účtovanie dodatočnej dane z príjmov

V prípade dodatočnej dane z príjmov po daňovej kontrole, ak daňovník podal odvolanie voči rozhodnutiu daňového úradu, alebo bola podaná žaloba v tejto veci na súd, alebo bol súdom vydaný odklad výkonu rozhodnutia dorubenej dane z príjmov, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane v súlade so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kedy vzniká záväzok voči daňovému úradu z titulu dorubenej dane, o ktorom je účtovná jednotka povinná účtovať vo svojom účtovníctve. Ak daňovník k tomuto záväzku vedie súdne konanie, potom o takejto skutočnosti informuje účtovná jednotka v poznámkach k účtovnej závierke.

Zmeny v Občianskom súdnom poriadku a zákone o súdnych poplatkoch

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Tieto zmeny sú spojené hlavne s navrhovaným „prerozdelením" úkonov pri „narábaní" s odvolaním medzi súd prvého stupňa a odvolací súd. V záujme odstránenia výkladových otáznikov sa štylisticky upresňujú vybrané dikcie a odstraňuje sa výkladový problém opätovného spoplatňovania odvolania v obchodných veciach.

Správna žaloba v daňových veciach

Ak daňový subjekt dostal nepriaznivé rozhodnutie od Finančného riaditeľstva SR a má pocit, že je nespravodlivé, môže podať správnu žalobu. Správna žaloba znamená súdnu kontrolu zákonnosti rozhodnutia štátneho orgánu. Správnu žalobu v daňových veciach môžete podať do 2 mesiacov od doručenia právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR cez advokáta na príslušný správny súd.

tags: #súdny #poplatok #za #podané #odvolanie #daňový