
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, kto má nárok na vrátenie DPH (dane z pridanej hodnoty) a aké podmienky musí splniť. Cieľom je zrozumiteľne vysvetliť legislatívu a postupy súvisiace s vrátením DPH pre rôzne subjekty, od podnikateľov až po zahraničné osoby.
Vrátenie DPH je mechanizmus, ktorý umožňuje zdaniteľným osobám získať späť DPH zaplatenú z tovarov a služieb, ktoré boli použité na účely ich podnikateľskej činnosti. Tento mechanizmus je dôležitý pre zabezpečenie neutrality DPH a pre zamedzenie dvojitého zdanenia.
Od 1. januára 2010 platia v Európskej únii nové pravidlá pre vrátenie DPH zahraničným podnikateľom z iných členských štátov. Cieľom týchto pravidiel je zjednodušiť proces vrátenia dane, harmonizovať pravidlá vo všetkých členských štátoch, skrátiť lehotu na vrátenie dane a znížiť administratívne bremeno. Nové pravidlá zároveň ukladajú povinnosť členskému štátu vrátenia dane zaplatiť úroky, ak daň vráti po stanovenej lehote.
Tieto pravidlá boli implementované do slovenskej legislatívy novelou č. 471/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o DPH. Jednou z hlavných zmien je, že žiadosť o vrátenie DPH medzi členskými štátmi EÚ je možné podať len elektronicky v štáte usadenia žiadateľa.
Nárok na vrátenie DPH si môže uplatniť:
Prečítajte si tiež: Nadácia Andreja Kisku a pomoc rodinám
Zahraničná osoba má nárok na vrátenie dane, ak spĺňa nasledujúce podmienky:
Žiadateľ nemá nárok na vrátenie dane v nasledujúcich prípadoch:
Podanie žiadosti: Žiadateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane podaním žiadosti o vrátenie dane v elektronickej forme. Žiadosť sa podáva prostredníctvom elektronického portálu v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo v ktorom sa obvykle zdržiava.
Lehota na podanie žiadosti: Žiadosť sa podáva najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa podáva žiadosť o vrátenie dane. Za dátum podania žiadosti sa považuje deň podania žiadosti v elektronickej forme na elektronickom portáli zriadenom v členskom štáte usadenia žiadateľa.
Náležitosti žiadosti: Žiadosť o vrátenie dane musí obsahovať:
Prečítajte si tiež: Viac o zmluve o neútočení
Minimálna suma dane: Žiadosť o vrátenie dane sa podáva za obdobie najviac jedného kalendárneho roka a suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, musí byť najmenej 50 eur. Žiadosť sa môže podať aj za obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok, ale nie kratšie ako tri kalendárne mesiace, ak suma dane, ktorej vrátenie sa žiada, je najmenej 400 eur.
Rozhodnutie správcu dane: Daňový úrad Bratislava I oznámi žiadateľovi rozhodnutie o žiadosti o vrátenie dane do štyroch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak vzniknú odôvodnené pochybnosti o správnosti uplatňovania nároku na vrátenie dane, môže si vyžiadať dodatočné informácie.
Odvolanie: Proti rozhodnutiu o zamietnutí vrátenia celej dane alebo časti dane sa môže žiadateľ odvolať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia.
Zastupovanie: Žiadosť o vrátenie dane môže podať za žiadateľa aj jeho zástupca na základe plnomocenstva.
Slovenský platiteľ dane registrovaný podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH si uplatňuje nárok na vrátenie dane v členskom štáte, v ktorom mu boli dodané tovary a služby alebo do ktorého doviezol tovar, tak, že vyplní a podá žiadosť o vrátenie dane na Slovensku elektronicky cez portál Daňového riaditeľstva SR, najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka, ktorý nasleduje po období, za ktoré sa uplatňuje nárok na vrátenie dane.
Prečítajte si tiež: Uplatnenie zadržovacieho práva prenajímateľa
Aby platiteľ mohol podať žiadosť o vrátenie dane elektronickými prostriedkami, musí byť autorizovaný na využívanie automatizovaných elektronických služieb. Po prihlásení sa cez overené prístupové práva na portál daňovej správy vyplní platiteľ, resp. jeho zástupca globálnu žiadosť o vrátenie dane.
Nadmerný odpočet DPH vzniká v prípade, ak suma DPH na vstupe (zaplatená dodávateľom) je vyššia ako suma DPH na výstupe (vybratá od odberateľov). V takomto prípade má platiteľ nárok na vrátenie rozdielu od štátu.
Niektorí platitelia majú nárok na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu, ak spĺňajú určité podmienky (napr. zdaňovacím obdobím je kalendárny mesiac, platiteľ bol platiteľom DPH najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a nemal daňové ani colné nedoplatky).
Refundácia DPH pri nákupe tovarov zahraničnými fyzickými osobami sa v Slovenskej republike uplatňuje od 1. januára 2002. Táto úprava má zabrániť dvojitému zdaneniu tovarov, ktoré zahraničné fyzické osoby kúpia v tuzemsku s daňou a následne sú tieto tovary zdanené pri dovoze. Po 1. máji 2004 sa možnosť uplatnenia vrátenia dane vzťahuje na fyzické osoby, ktoré nemajú trvalý alebo prechodný pobyt na území Európskych spoločenstiev.
O vrátenie dane z pridanej hodnoty viažucej sa na cenu vyvezeného tovaru kúpeného v tuzemsku u platiteľa dane, môže podľa § 59 ods. 1 zákona o DPH požiadať zahraničná fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskych spoločenstiev.
Ak zahraničná osoba dodáva tovar s montážou s miestom dodania v SR zákazníkom, ktorí sú nezdaniteľné osoby, a je registrovaná v SR podľa § 5 zákona o DPH, má právo na odpočítanie dane z faktúry za prenájom skladovacích priestorov, pretože prijaté plnenie sa vzťahuje na dodávku tovarov, z ktorých je zahraničná osoba povinná platiť DPH v SR (§ 69 ods. 1 zákona o DPH).
Ak zahraničná osoba premiestni tovar z ČR do SR, uskutoční nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 zákona o DPH a je povinná nadobudnutie tovaru zdaniť slovenskou DPH (§ 69 ods. 6 zákona o DPH). Zahraničná osoba si uplatní odpočítanie DPH z nadobudnutia tovaru prostredníctvom daňového priznania. Nemôže uplatniť vrátenie dane, pretože § 55a zákona o DPH sa nevzťahuje na vrátenie dane z nadobudnutia tovaru.