Vydedenie potomka: Podmienky a právne aspekty

Vydedenie je právny inštitút, ktorý umožňuje poručiteľovi za určitých, zákonom stanovených podmienok vylúčiť svojho potomka z dedičstva. Ide o závažný právny úkon, ktorý má významné dôsledky pre dedičské práva dotknutej osoby. Tento článok sa zameriava na podmienky vydedenia v slovenskom právnom poriadku, ako aj na súvisiace právne aspekty.

Vydedenie a jeho právny základ

Inštitút vydedenia je upravený v Občianskom zákonníku (§ 469a a nasl.). Vydedenie (lat. exheredatio) je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Pritom úkon vydedenia môže urobiť výlučne poručiteľ (nie jeho manželka ani žiadna iná osoba). Vydedenie sa vo svojej podstate približuje dispozíciám poručiteľa v prípade závetu. V oboch prípadoch totiž ide o právny úkon pre prípad smrti (lat. mortis causa).

Dedičská nespôsobilosť verzus vydedenie

Je nutné odlíšiť inštitút vydedenia od inštitútu dedičskej nespôsobilosti. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa.

Dedičská nespôsobilosť nastáva priamo zo zákona, bez nutnosti úkonu poručiteľa. Naopak, vydedenie vyžaduje aktívny prejav vôle poručiteľa a splnenie prísnych podmienok. Dedičskú nespôsobilosť možno zvrátiť, ak poručiteľ odpustil čin, ktorý ju spôsobil. Najistejšie je, ak sa tak stane výslovne, zákon ale nepodmieňuje platnosť odpustenia nijakou formou. Teoreticky je teda možné, aby poručiteľ prejavil odpustenie aj mlčky, ale z jeho konania musí byť spoľahlivo zistiteľné, že k nemu naozaj došlo.

Neopomenuteľní dedičia a ich ochrana

Potomkovia poručiteľa sú považovaní za neopomenuteľných dedičov. To znamená, že majú zo zákona nárok na určitý podiel z dedičstva. Maloletí potomkovia musia dostať z dedičstva aspoň toľko, koľko by dedili zo zákona. Plnoletí potomkovia si musia prísť aspoň na polovicu svojho zákonného dedičského podielu. Ak sa potomkom po zohľadnení poslednej vôle poručiteľa vyjadrenej v závete nedostane z dedičstva požadovaný podiel, je závet v tejto časti neplatný. Vydedenie je jedinou možnosťou, ako potomka zbaviť jeho nároku na dedičstvo.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca žiadosťou o príspevok

Podmienky vydedenia

Na to, aby bolo vydedenie platné, musia byť splnené prísne materiálne a formálne podmienky stanovené zákonom.

Materiálne podmienky vydedenia

Ako vyplýva z uvedenej definície a tiež z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, na vydedenie musí existovať zákonný dôvod. Vo vzťahu k zákonným dôvodom vydedenia je potrebné uviesť, že tieto zákon upravuje taxatívne, čo znamená, že nie je možné rozširovať alebo dopĺňať iné (domnelé) dôvody na vydedenie. Pritom dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení. Vydedenie prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, ak sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka a ak mu táto situácia vadí. Neprichádza do úvahy v situácii, keď mu je tento stav ľahostajný, prípadne k nemu sám a podstatne prispel.

Podľa zákona môže poručiteľ potomka vydediť, ak:

1. Potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.Odborná verejnosť sa zhoduje v tom, že tento dôvod pre vydedenie je splnený vtedy, ak si poručiteľ nie je schopný sám obstarať svoje základné životné potreby alebo o ne nie je postarané inak; potomok musí mať reálnu možnosť mu pomôcť a poručiteľ jeho pomoc neodmietne. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom.
2. Potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje naozajstný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.Ide asi o najspornejší dôvod pre vydedenie. Záujem potomka sa podľa judikatúry vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Inými slovami, od potomka vychovávaného v úplnej rodine, o ktorého sa otec od detstva riadne staral, bude vyžadovaná iná miera intenzity záujmu o otca, ako od potomka, ktorý sa so svojím otcom od detstva prakticky nestretával. Záujem, ktorý by potomok mal o poručiteľa prejavovať, je potrebné posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu; ak je skutočnosť, že potomok trvalo neprejavuje o poručiteľa skutočný záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. Skutočnosti odôvodňujú záver, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v pasivite (nezáujmu) potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj v správaní, ktorým potomok síce o poručiteľa záujem prejavuje, pravda, spôsobom nezodpovedajúcim riadnemu správaniu potomka k rodičom (prarodičom atď.), t. j. napr. spôsobom trvalo prekračujúcim zásady spoločenskej slušnosti.
3. Potomok bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka.Výklad uvedeného dôvodu v praxi nespôsobuje nijaké ťažkosti. Pre zdôraznenie doplňme, že trestný čin nemusí smerovať voči poručiteľovi, poškodená môže byť akákoľvek osoba, ktorá nemá s poručiteľom nijaké osobné väzby.
4. Potomok trvalo vedie neusporiadaný život.Judikatúra zatiaľ zhodne považuje za trvalo neusporiadaný život ľudí patologicky závislých na alkohole či na drogách; dôvod sa ale uplatní aj v prípade tzv. gamblerstva a pod. Usporiadaným životom sa má na mysli zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený.

Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov. Prvý dôvod vydedenia - v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch - je presne takýmto subjektívnym dôvodom, so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.

Formálne podmienky vydedenia

Vydedenie musí poručiteľ urobiť písomne. Listina o vydedení musí, samozrejme, obsahovať dôvod vydedenia a deň, mesiac a rok, v ktorom bola podpísaná. Ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná. Z formálneho hľadiska možno listinu o vydedení vyhotoviť troma spôsobmi. Buď ju vlastnoručne spíše a zároveň podpíše poručiteľ, alebo môže byť napísaná inak (napr. na počítači) a podpísaná aspoň dvoma svedkami a poručiteľom. Vraví sa, že pokým ste nededili, nemôžete hovoriť o dobrých vzťahoch v rodine. Niekedy dobré vzťahy v rodine jednoducho nie sú a môže dôjsť k rozhodnutiu o uplatnení inštitútu vydedenia. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Poručiteľom v dedičskom práve je fyzická osoba, po ktorej sa dedí. Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov, upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia sa môžu vzťahovať i na deti potomkov (vnuci, pravnuci). Práve vyššie uvedené, zákonom taxatívne stanovené, dôvody vydedenia predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia. Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania.

Prečítajte si tiež: Sťažnosť na sociálneho pracovníka: Všetko, čo potrebujete vedieť

• Vlastnoručne spísaná a podpísaná listina (tzv. holografná listina). Listina musí byť i vlastnoručne podpísaná poručiteľom.
• Listina spísaná inak ako vlastnou rukou (tzv. alografná listina), podpísaná poručiteľom a dvoma svedkami. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. V prípade, že poručiteľ sa nemôže ani len vlastnoručne podpísať, musí pred troma svedkami poručiteľ prejaviť svoju vôľu vydediť potomka a táto vôľa sa zachytí v listine. Uvedie sa v nej, že poručiteľ nemôže písať ani čítať. Svedkovia túto listinu vlastnoručne podpíšu a potvrdia, že listina obsahuje vôľu poručiteľa o vydedení potomka. V listine sa musí uviesť kto ju napísal za poručiteľa, kto ju nahlas svedkom prečítal a akým spôsobom dal poručiteľ najavo svoju vôľu, resp. potvrdil, že obsahuje jeho vôľu (napr. kývnutím). Pre nepočujúcich zákon vyžaduje, aby svedkovia ovládali znakovú (posunkovú) reč a aby bola listina pretlmočená do tejto reči. Svedkami môžu byť iba osoby, spôsobilé na právne úkony.
• Listina vo forme notárskej zápisnice. Spisuje ju notár a z toho dôvodu sa predpokladá, že bude obsahovať všetky náležitosti, či už formálne alebo materiálne, ktoré ukladá zákon pre jej platnosť. Ak notár spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, zabezpečí bez zbytočného odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri závetov. V informácii pre Notársky centrálny register závetov uvedie, o akú listinu ide, dátum jej spísania, meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a údaj o trvalom pobyte účastníka.

Svedkami nemôžu byť osoby, ktoré sú nespôsobilé na právne úkony, osoby, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa listina vyhotovuje, zákonní dedičia, ani im blízke osoby. Za blízke osoby sa považujú príbuzní v priamom rade, súrodenci a manželia. Iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Dôsledky vydedenia

Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti. Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2. Vydedenie sa môže vzťahovať nielen na potomka (deti poručiteľa), ale aj na deti tohto potomka (vnuci a vnučky poručiteľa) alebo ich deti. V takom prípade to však v listine o vydedení musí poručiteľ vyslovene uviesť, v súlade s § 469 ods.

Zrušenie vydedenia

Poručiteľ, počas života, môže zmeniť názor na potomka, v otázke jeho vydedenia a môže svoje rozhodnutie o vydedení potomka zrušiť. Môže zničiť listinu o vydedení alebo môže napísať listinu o zrušení vydedenia. Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ. Ak sa situácia zmení a vzťahy sa napravia, poručiteľ môže počas svojho života rozhodnutie o vydedení zmeniť.

Súdne konanie o neplatnosť vydedenia

V prípade, že sa potomok domnieva, že vydedenie je neplatné, môže sa obrátiť na súd so žalobou o neplatnosť vydedenia. Súd preskúma, či boli splnené všetky materiálne a formálne podmienky vydedenia. Ak súd zistí, že vydedenie bolo neplatné, potomok sa stáva dedičom a má nárok na svoj zákonný podiel z dedičstva.

Prečítajte si tiež: Súdne určenie opatrovníka po úmrtí

tags: #koho #nemožno #vydediť #podmienky