Sociálny klinický pracovník na Slovensku: Požiadavky a význam

Úvod

Starnutie populácie a s tým spojený nárast chronických ochorení, ako je Alzheimerova choroba, prinášajú nové výzvy pre systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti na Slovensku. V tomto kontexte zohráva klinická sociálna práca čoraz dôležitejšiu úlohu, nakoľko sa zameriava na zlepšovanie bio-psycho-sociálno-spirituálneho fungovania jednotlivcov, rodín a skupín v ich sociálnom prostredí. Hoci na Slovensku zatiaľ neexistuje legislatíva, ktorá by priamo definovala činnosť klinického sociálneho pracovníka, jeho prítomnosť v zdravotníckych zariadeniach je nepopierateľná a potrebná.

Starnutie populácie a jeho dôsledky

Starnutie a staroba sú prirodzenou súčasťou životného cyklu a zároveň významnou etapou ontogenetického vývinu jednotlivca. Sú javom individuálnym, ale aj spoločenským. Fyziologické faktory, zdravotné problémy, genetické predispozície, ale aj to, ako človek psychicky prijme a prežíva vyšší vek, mu môžu priniesť čas nerušenej, harmonickej staroby, ale aj psychický a fyzický úpadok, ktorý je bolestný ako pre neho, tak aj pre jeho okolie. Starnutie a staroba je skutočnosť, ktorá sa dotýka nielen samotného človeka, ale zároveň ovplyvňuje aj jeho okolie, predovšetkým však rodinu.

V súčasnej postmodernej dobe sa stretávame so situáciami, kedy sa menia tradičné hodnoty a postoje rodiny najmä vo vzťahu k starým rodičom a starostlivosti o nich. V minulosti bolo bežné a prirodzené, že sa o starých rodičov starali ich deti. Posledné chvíle svojho života mali teda možnosť prežiť v kruhu svojich najbližších. V súčasnosti sa však mení poslanie a funkcie rodiny a zároveň sa aj mení možnosť odkázaného seniora prežiť svoj život v rodinnom kruhu. Z dôvodu pracovnej vyťaženosti, finančnej situácie, ale mnohokrát aj neochoty a nezáujmu detí, prestávajú preberať zodpovednosť za svojho odkázaného rodiča a umiestňujú ho do zariadenia sociálnych služieb.

Práve praktická sociálna práca sústredí svoju pozornosť na skupinu starších ľudí, čo má svoj význam hlavne v súčasnosti, keď sa priemerný vek obyvateľov zvyšuje a stále viac starších ľudí je odkázaných na podporu a pomoc iných spoluobčanov. Ide predovšetkým o podporu a rozvoj takých aktivít, ktoré umožňujú seniorom prežiť ich starobu dôstojne, nakoľko staroba pre nich prináša veľa zmien. Mnohokrát sa zdá, akoby odchodom do dôchodku, ako aj postupnou stratou ich duševných schopností a fyzických síl, strácali seniori zo strany iných ľudí a inštitúcií rešpekt, úctu a stávali sa akousi príťažou. Tento postoj je však priveľmi diskriminujúci a nie je vôbec voči starším osobám spravodlivý.

S pribúdajúcim vekom sa objavuje a zvyšuje riziko alikvotne širokého spektra rozličných duševných porúch. Organickými duševnými poruchami, a z nich zväčša rôznymi druhmi demencie, trpí viac ako 10% populácie a s pribúdajúcim vekom nastáva aj prudký nárast incidencie. Zároveň rastie aj výskyt demencie, pričom vo veku nad 65 rokov ňou trpí 3-7% populácie, 15% populácie po 75 roku, po 80 roku života sa vyskytuje u 20-40% jedincov a tzv. Pri demencii ide o chronické progredujúce ochorenie centrálnej nervovej sústavy s vysokým invalidizujúcim potenciálom, ale aj celospoločenským dopadom. V pokročilých štádiách je nevyhnutná nepretržitá pomoc druhej osoby, jako aj ústavná starostlivosť. Demencia je syndróm, nie samostatná nozologická jednotka.

Prečítajte si tiež: Všetko o 7. platovej triede pre sociálnych pracovníkov

V posledných rokoch sa práve syndróm demencie stal v priemyselne vyspelých krajinách, vrátane Slovenska, významným zdravotno-sociálnym fenoménom, ktorý postihuje hlavne seniorov a závažným spôsobom, tým zasahuje ich rodinných príslušníkov, profesionálnych opatrovateľov, ako aj celú spoločnosť. Demencia je jednou zo štyroch najčastejšie sa vyskytujúcich duševných chorôb v starobe. Demencia znamená komplexný úbytok psychických funkcií, ktorý spôsobuje atrofia centrálneho nervového systému. Termín demencia predstavuje určitý súbor príznakov, ktoré môžu spôsobiť početné poruchy mozgu. Medzi charakteristické poruchy intelektuálnych funkcií môžeme zaradiť hlavne porušenie pamäte, schopnosti učiť sa novým veciam, porušenie abstrakcie, orientácie, priestorového vnímania, a taktiež aj schopnosti vykonávať niektoré praktické činnosti, ktoré sú dôležité pre normálnu aktivitu človeka.

Alzheimerova choroba ako výzva pre klinickú sociálnu prácu

Jednou z najrozšírenejších foriem demencií, ktorá mení život ako postihnutého, tak celej jeho rodiny je Alzheimerová choroba. V posledných pätnástich rokoch má jej výskyt rastúcu tendenciu, pričom hlavnou príčinou tohto stavu je starnutie populácie a v súčasnosti postihuje v Európe minimálne päť miliónov ľudí. Alzheimerova choroba je spojená s výrazným psychologickým, sociálnym a telesným postihnutím klientov-pacientov a je závažným ekonomickým problémom. Táto choroba predstavuje 50-60% všetkých demencií, ktoré sú na celom svete diagnostikované u tisícok jedincov.

Alzheimerova choroba sa delí na:

• Forma so skorým začiatkom (do 65 rokov) - jej výskyt je menej častý, avšak je pre ňu charakteristický relatívne rýchly začiatok ako aj progresia ochorenia.
• Forma s neskorým začiatkom (nad 65 rokov) - jej začiatok a progresia je pomalá a postupná.

Pri demencii Alzheimerového typu ide o vývoj mnohopočetných kognitívnych porúch, ktoré sa prejavujú ako poruchy výkonu činností (napr. organizovanie, plánovanie), poruchy pamäte (ide tu o stratu schopnosti učiť sa novým veciam resp. informáciám alebo vybavovať si informácie a veci už naučené), porucha reči (afázia), porucha hybnosti resp. strata naučených alebo vžitých pohybov (apraxia) a porucha poznávania (agnózia). Všetky tieto poruchy spôsobujú problémy v pracovnom a spoločenskom živote, avšak aj napriek tomu, že osoba stratí schopnosti, ktoré jej pomáhali pri jej dospelom fungovaní, jej vedomie seba samej sa nemení.

Vývoj Alzheimerovej choroby môže prebiehať 8-20 rokov a závisí ako od sociálnych podmienok, tak aj zdravotného stavu jedinca. Keďže sa však toto ochorenie objavuje predovšetkým vo vyššom veku často sa stáva, že uniká pozornosti a jeho príznaky sa posudzujú ako znak prirodzeného starnutia človeka. Klinický obraz ako aj symptomatológia zdravotného stavu je u každého klienta-pacienta individuálna, nakoľko progresia choroby má svoje vlastné tempo a zhoršenie sa u ľudí neobjavuje v rovnakej forme a zároveň nemá ani rovnaké príznaky. Každý kto sa stretol s týmto druhom demencie, či už je to samotný klient-pacient, ošetrovateľ, lekár alebo príbuzný, prechádza spočiatku fázou popierania. Ak je u osoby podozrenie, že trpí Alzheimerovou chorobou, musí podstúpiť viacero vyšetrení, aby sa zistilo prečo u osoby nastávajú zmeny správania.

Prečítajte si tiež: Práca sociálneho terapeuta v DSS

Alzheimerovu demenciu od začiatku charakterizuje hlavne rozrastajúca sa demencia s poklesom pamäte, rozumových funkcií, porúch reči a je možné ju rozdeliť do troch štádií:

• Ranné štádium (doba trvania je 3-5 rokov) - prvou oblasťou mozgu, v ktorej dochádza v tomto štádiu v dôsledku choroby k odumieraniu mozgových buniek, je pamäť. Ak sú však sociálne zručnosti, logické myslenie a úsudok v poriadku je možné, že sa chorý človek vyrovná so stratou pamäte tým, že si vytvorí náhradné spôsoby. V tomto štádiu môže väčšina jedincov ešte stále robiť viaceré denné aktivity, avšak pri ich organizácií môžu potrebovať pomoc.
• Mierne štádium (doba trvania 2-10 rokov) - do celého mozgu sa šíri odumieranie mozgových buniek a v tomto štádiu má jedinec problémy s obliekaním, orientáciou a nedokáže si často krát spomenúť, ako sa používajú predmety bežnej dennej potreby.
• Pokročilé alebo neskoré štádium (doba trvania 1-3 roky) - klienti-pacienti sú v tomto štádiu odkázaní pri každodennej starostlivosti na pomoc inej osoby, častejšie spia, menej komunikujú a na osobu, ktorá sa o nich stará nijako nereagujú. U jedincov sa prejavujú bludy, halucinácie, sú viac emočne labilní, agresívni a z neurologických príznakov sa u nich objavuje inkontinencia stolice a moču, ataxia a apraxia.

Klinická sociálna práca: Definícia a ciele

Od začiatku ľudskej histórie je sociálna práca považovaná za spoločensky akceptovanú formu pomoci jednotlivcovi, skupine aj celej spoločnosti. Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov schopností osôb, medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Profesionálnou aplikáciou sociálnej práce ako aj metód v diagnostike, liečbe a predchádzaní psychosociálnych disfunkcií, zdravotných postihnutí, vrátane emocionálnej a psychickej poruchy správania, je klinická sociálna práca.

Dnes je klinická sociálna práca neodmysliteľnou súčasťou sociálnej práce. V systéme všeobecnej sociálnej práce prešiel jej vývoj určitým procesom v rámci rozvoja ako teoretickej, tak aj praktickej a akademickej sociálnej práce. Teóriu a prax klinickej sociálnej práce významne rozvinulo v 90. rokoch anglosaské prostredie a mnohí autori poukazujú na spoločenskú požiadavku doby, ktorou je práve formovanie klinickej sociálnej práce. Ide o špecifickú profesiu v oblasti duševného zdravia a vykonávajú ju vzdelaní sociálni pracovníci, ktorí sa následne musia zúčastniť špeciálneho vzdelávania a praxe pod supervíziou. Základným cieľom klinickej sociálnej práce je nielen hodnotiť, ale predovšetkým pozitívne ovplyvňovať bio-psycho-sociálno-spirituálne fungovanie jednotlivcov, rodín, ale aj skupín v ich sociotope.

Klinická sociálna práca je oblasťou, kde sa sociálna starostlivosť prelína so zdravotnou a je dôležitou súčasťou ošetrovateľského a liečebného procesu. K danej komplexnosti liečby teda bezodkladne patrí aj pomoc pri riešení sociálnych problémov pacienta v takých prípadoch, kedy toho nie je schopný samostatne s pomocou vlastných zdrojov alebo jeho rodina nechce, prípadne nemôže túto starostlivosť poskytnúť sama, alebo pokiaľ pacient nemá rodinu. Klinická sociálna práca sa sústredí na individuálny prístup ku každému klientovi-pacientovi, nakoľko tak, ako je každý človek singulárny a nenapodobiteľný, tak jedinečná je aj práca s nim. Tým, že je človek holistická bytosť nemôžeme zabudnúť ani na jednu zložku bio-psycho-sociálno-spirituálnej dimenzie. Vo svojej práci teda klinický sociálny pracovník vychádza z holistického modelu, ktorý chápe človeka ako bio-psycho-sociálno-spirituálnu bytosť a tento model je založený na schopnosti človeka prispôsobiť sa novým (zmeneným) podmienkam.

Požiadavky na klinického sociálneho pracovníka na Slovensku

V súčasnej dobe neexistuje na Slovensku legislatíva, ktorá by vymedzila činnosť klinického sociálneho pracovníka. Naopak v Českej republike zákon upravuje činnosť sociálneho pracovníka v zdravotníctve, hlavne v rámci diagnostickej, preventívnej, rehabilitačnej a ošetrovateľskej starostlivosti, kde sa podieľa najmä v oblasti uspokojovania potrieb klienta-pacienta. V nemocnici pôsobí sociálny pracovník na oddelení sociálnych služieb a jeho pomoc má väčšinou povahu sociálno-právneho poradenstva, sociálnej agendy a sprostredkovania. Činnosť sociálneho pracovníka však nemusí mať, na základe jeho vzdelania a ďalšieho výcviku v nemocnici, len administratívny charakter.

Prečítajte si tiež: Čo by ste mali vedieť o sociálnom inžinierstve

Klinický sociálny pracovník v zdravotníckych zariadeniach, ako sú hospice, nemocnice, psychiatrické nemocnice je významným členom multidisciplinárneho tímu (psychológ, sestra, lekár) a jeho činnosť smeruje ako ku klientovi-pacientovi, tak aj k jeho sociálnemu prostrediu. Jeho profesionálna činnosť je orientovaná na svet človeka, ktorý sa v dôsledku choroby, prípadne úrazu, dostal do zdravotníckeho zariadenia, kde si vyžaduje odborný prístup zdravotníckych pracovníkov, ale taktiež aj klinického sociálneho pracovníka. Sociálny pracovník teda dostáva svoj priestor aj v zdravotníckych zariadeniach, nakoľko taktiež prispieva ku klientovmu-pacientovmu uzdraveniu, ale zároveň aj k jeho skorému návratu k rodine, tým že sa vyriešia jeho sociálne problémy.

Práve klinická sociálna práca si vyžaduje odlišný prístup k chorým starším jedincom. Je potrebné im preukázať predovšetkým porozumenie, slušnosť, empatiu, úctu a vyhýbať sa neprimeranej zvedavosti až násilnosti. Sociálna práca v zdravotníctve je špecifická činnosť, ktorej cieľom je zlepšiť celkový zdravotný stav jedincov, skupín, jako aj celej populácie. Poskytovať sa musí bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, pohlavie, vek, národnosť, zdravotný stav, kultúru, rasu, vierovyznanie a ďalšie socio-demografické odlišnosti jednotlivca, skupiny či komunity. Pri výkone sociálnej práce v zdravotníctve sa stanovuje sociálna diagnóza, a taktiež sa realizuje sociálna terapia, pričom jej súčasťou je celkové hodnotenie výsledkov starostlivosti, ktorá sa poskytuje. Zdravie, chápe ako stav úplnej fyzickej, psychickej a sociálnej pohody a jej hlavným cieľom je riešenie sociálneho problému či už pri chorobe, zdravotnom postihnutí alebo v starobe. Sociálna práca v zdravotníctve zároveň rieši sociálne dôsledky danej choroby a postihnutia na sociálnu situáciu ako jednotlivca, tak aj jeho rodiny.

Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytovať pre človeka, ktorý je v dôsledku svojej choroby nejakým spôsobom znevýhodňovaný, ako podporu, tak aj oporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní možností jeho života. Aj práca v zdravotníckych zariadeniach je multidisciplinárna, nakoľko klient-pacient sa tiež chápe ako bio-psycho-sociálna bytosť. V rámci vzájomného prepojenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti je veľmi významná a oprávnená pozícia sociálneho pracovníka v tíme zdravotníckych profesionálov.

Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie zdravotníckych zariadení

Novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti priniesla doplnenie novej prílohy č. 1b, ktorá upravuje minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení. Dôležité definície:

• Denná zmena: zmena, v ktorej sa vykonáva prevažný objem poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a to ranná zmena v pracovných dňoch pri dvojzmennej prevádzke, trojzmennej prevádzke a nepretržitej prevádzke a denná zmena pri jednozmennej prevádzke.
• Nočná zmena: ranná zmena v dňoch pracovného pokoja, odpoludňajšia zmena a nočná zmena vo všetkých dňoch a pohotovosť na pracovisku vo všetkých dňoch.
• Počet pacientov na lôžku pripadajúcich na jedného zdravotníckeho pracovníka v povolaní lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, praktická sestra - asistent alebo sanitár sa určuje osobitne pre dennú zmenu a osobitne pre nočnú zmenu.

Prítomnosť sociálneho pracovníka v ústavných zdravotníckych zariadeniach

Ak sa v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytuje zdravotná starostlivosť na oddelení pediatrickom, geriatrickom, doliečovacom, psychiatrickom, medicíny drogových závislostí, gynekológie a pôrodníctva alebo na oddelení dlhodobo chorých, v takomto zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti musí byť v pracovnoprávnom vzťahu sociálny pracovník na podporu zmierňovania alebo odstraňovania sociálnych dôsledkov zdravotnej situácie pacienta v súvislosti s hospitalizáciou a prepustením.

Ďalšie požiadavky:

• V zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti musí byť v pracovnoprávnom vzťahu epidemiológ na sledovanie, analýzu a prevenciu nozokomiálnych nákaz.
• Na urgentnom príjme 1. typu pre dospelých musí byť v dennej zmene najmenej jeden lekár a v nočnej zmene najmenej jeden lekár s príslušným profesijným titulom.
• Na urgentnom príjme 2. typu pre dospelých alebo na urgentnom príjme 2. typu pre deti a dorast musia byť v dennej zmene najmenej štyria lekári a v nočnej zmene najmenej traja lekári. Minimálne jeden lekár v každej zmene musí byť s príslušným profesijným titulom.
• Na ambulancii ústavnej pohotovostnej služby pre dospelých a ambulancii ústavnej pohotovostnej služby pre deti a dorast musí byť v každej zmene v rámci ústavného zdravotníckeho zariadenia dostupný najmenej jeden lekár s príslušným profesijným titulom.
• Ak sa v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti poskytuje zdravotná starostlivosť na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, jeden z lekárov oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti musí byť poverený koordináciou darcovského programu.
• Ak sa v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti vykonáva transplantácia, v takomto zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti musí byť regionálny transplantačný koordinátor, a to lekár poverený koordináciou darcovského programu regiónu príslušného transplantačného centra.
• Nočnú zmenu môže zabezpečovať aj lekár s profesijným titulom lekár, ak má najmenej šesťmesačnú odbornú prax a ak je v nočnej zmene zabezpečená zdravotná starostlivosť lekárom špecialistom s príslušným profesijným titulom.

tags: #sociálny #klinický #pracovník #Slovensko #požiadavky