
Slovenská spoločnosť už dlhodobo pozorne sleduje vývoj dôchodkového systému, ktorý sa neustále mení a upravuje. Tieto zmeny vyvolávajú neistotu a otázky ohľadom budúcnosti a zaslúženého odpočinku. Zavádzanie dôchodkového stropu predstavuje snahu o určenie maximálneho veku, do ktorého bude človek musieť pracovať, aby získal nárok na dôchodok. Avšak, tento strop nebude platiť pre každého rovnako.
Dôchodkový strop je horná hranica dôchodkového veku, ktorá sa už nebude môcť zvyšovať. V praxi to znamená, že ak dnes platí automatické zvyšovanie dôchodkového veku v závislosti od očakávanej dĺžky života, strop túto automatiku zastaví na vopred určenom limite. Na Slovensku už bol dôchodkový strop zavedený v roku 2019, kedy mali ženy s deťmi nižší dôchodkový strop ako muži. Táto úprava bola neskôr zrušená.
Ministerstvo práce uvažuje o zavedení dôchodkového stropu vo výške 64 rokov pre ľudí, ktorí odpracovali 40 rokov. Cieľom je dosiahnuť väčšiu spravodlivosť v systéme. Argumentom je, že nie je spravodlivé, aby človek, ktorý začal pracovať v mladom veku a odpracoval celý život, čakal na dôchodok rovnako dlho ako niekto, kto začal pracovať až po tridsiatke.
Zavedenie stropu sa nebude týkať automaticky všetkých. Výhodu pocítia najmä tí, ktorí začali pracovať skoro a majú za sebou dlhé roky odvádzania odvodov. Konkrétne pôjde o ľudí, ktorí budú mať odpracovaných aspoň 40 rokov. Ak sa niekto dostane na trh práce až v neskoršom veku alebo má prerušované pracovné obdobia (napríklad kvôli podnikaniu, starostlivosti o deti alebo štúdiu), pravdepodobne dôchodkový strop nevyužije.
Ministerstvo zároveň potvrdilo, že zohľadní aj náročnosť povolania. Hoci návrh znie nádejne, strop nebude univerzálnym riešením. Automatické zvyšovanie dôchodkového veku naviazané na priemernú dĺžku života zostane zachované pre väčšinu ľudí. Strop sa má preto týkať len vybraných skupín, pričom bude fungovať ako výnimka, nie pravidlo.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca žiadosťou o príspevok
Súčasne sa bude diskutovať aj o možnom zachovaní flexibilného odchodu do dôchodku. Ten už dnes umožňuje odchod o pár rokov skôr - avšak s trvalo kráteným dôchodkom. Nový systém so stropom by tak mohol umožniť odchod v plnej výške dôchodku, ak človek splní stanovené kritériá.
Ak si začal pracovať skoro, máš za sebou stabilné zamestnanie a odpracuješ 40 rokov, budeš mať nárok odísť na dôchodok najneskôr v 64 rokoch - a bez znižovania dôchodku. Pre mnohých to znamená reálnu šancu nepracovať „do nemoty“.
Všetko však závisí od finálnej podoby zákona, ktorú rezort plánuje predstaviť v najbližších mesiacoch. Ministerstvo sa rozhodlo riešiť veľké skoky pri dôchodku medzi jednotlivými ročníkmi žien a aj to, že pri niektorých ročníkoch žien sa nezohľadňuje výchova detí.
Len 1. júla začal platiť dôchodkový strop zakotvený do ústavného zákona a už ho treba opravovať. Prvým problémom sú rozdiely pri odchode do dôchodku jednotlivých ročníkov žien, na ktoré sa od roku 2004 vzťahovalo postupné vyrovnávanie dôchodkového veku. Poslednou úpravou od 1. januára 2019, ktorú presadila strana Most-Híd, sa zmenil spôsob určovania dôchodkového veku.
Druhým problémom dôchodkového stropu je to, že sa dostal do kolízie s automatom postupne predlžujúcim dôchodkový vek.
Prečítajte si tiež: Sťažnosť na sociálneho pracovníka: Všetko, čo potrebujete vedieť
Minister práce Ľudovít Kaník od 1. U mužov tento jednotný dôchodkový vek začal platiť už od 1. V roku 2012 však vláda Roberta Fica prijala zákon, ktorým sa zaviedla automatická úprava dôchodkového veku v závislosti od priemernej strednej dĺžky života v dôchodkovom veku. Bola to dôležitá reforma pre trvalú udržateľnosť dôchodkového systému. Jednotný dôchodkový vek 62 rokov sa tým začal predlžovať. V roku 2017 o 76 dní, takže do penzie išiel človek, keď dosiahol 62 rokov a 76 dní. V roku 2018 bol dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní. V januári 2019 prišla ďalšia zmena. Keďže výpočet dôchodkového veku na roky a dni bol nepraktický a človek nevedel, kedy vlastne ide do penzie, začal sa dôchodkový vek určovať v rokoch a mesiacoch. Dnes je už známy päť rokov vopred.
Do Ústavy SR sa dostala formulácia, že vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe nesmie presiahnuť 64 rokov. 18 mesiacov, ak vychovali najmenej tri deti. V parlamente je už v súčasnosti novela zákona o sociálnom poistení, ktorá definuje podmienky výchovy dieťaťa.
Mužov ani žien, ktorí odchádzajú do dôchodku teraz, sa strop ešte netýka. Majú totiž nárok odobrať sa na penziu skôr, než stanovuje strop. Dôchodkový vek na rok 2019 (62 rokov a 6 mesiacov) sa netýka niektorých žien, ktoré sa narodili po 1. januári 1957. Tým sa totiž dôchodkový vek znižuje podľa počtu vychovaných detí. Podobne sa podľa platného zákona o sociálnom poistení znižuje dôchodkový vek aj tým poistencom, ktorí pracovali v I. pracovnej kategórii alebo v I. a II.
Keďže zároveň platí automat prijatý za vlády R. Fica v roku 2012, pri ďalších ročníkoch, 1958 a 1959, sa vek odchodu do dôchodku postupne zvyšuje až do dosiahnutia samotného stropu 64 rokov. Matky týchto ročníkov (napríklad s dvomi deťmi) sú však oproti mladším, ktorých sa už týka dôchodkový strop, ale aj oproti starším ročníkom (tzv. Kaníkove ženy) znevýhodnené.
„Strop sa prvýkrát dotkne až tých žien, ktoré sú narodené v roku 1960 a vychovali dve, tri alebo viac detí. Dôchodkový strop teda narazil na Kaníkovu dôchodkovú reformu.
Prečítajte si tiež: Súdne určenie opatrovníka po úmrtí
„Práve v druhom čítaní máme s poslancami NR SR ambíciu vyriešiť aj skoky pri dôchodkovom veku matiek s dvomi deťmi, ktoré sa narodili v rokoch 1958, 1959 a 1960, a zohľadňovanie výchovy detí pri dotknutých ročníkoch,“ informoval Denník N Michal Stuška z ministerstva práce. O podrobnostiach návrhu ministerstvo neinformovalo.
tags: #dochodkový #strop #koho #sa #týka