Kolektívna zmluva vo FNsP Prešov: Podmienky, vyjednávania a perspektívy

Kolektívna zmluva je dôležitý nástroj sociálneho dialógu, ktorý umožňuje zamestnancom prostredníctvom odborovej organizácie vyjednávať so zamestnávateľom o mzdách, pracovných podmienkach a ďalších benefitoch. V kontexte Fakultnej nemocnice s poliklinikou Jána Adama Reimana v Prešove (FNsP Prešov) zohráva kolektívna zmluva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivých a uspokojivých podmienok pre jej zamestnancov.

Kolektívne vyjednávanie ako nástroj zlepšovania pracovných podmienok

Odbory na Slovensku, a aj inde v Európe a vo svete, majú exkluzívne právo na kolektívne vyjednávanie, na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, ale to nie je ich jediné právo. Majú celý rad ďalších kompetencií, kedy môžu vstupovať a ochraňovať práva zamestnancov na pracovisku a bojovať za ich zlepšenie, keď už nehovorím o dodržiavaní zákonov, čo by malo byť samozrejme automatické, ale bojovať za ich zlepšenie. Kolektívne vyjednávanie je považované za jeden z najdemokratickejších nástrojov na zvyšovanie miezd, lebo je to o sociálnom dialógu, je to o výmene argumentov, aj za zamestnancov, aj za zamestnávateľov a hľadanie nejakého kompromisu.

Situácia v prešovskej nemocnici a návrat sestier

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Jána Adama Reimana v Prešove došlo k zložitej situácii, keď medzi odborármi, ktorí zastupujú 302 zdravotných sestier po výpovedi, a vedením nemocnice nedošlo k dohode o ich návrate na pôvodné pracovné miesta. Odborári trvali na návrate všetkých sestier, pričom sa odvolávali na vyjadrenie predsedu vlády, aby sa vrátili všetky sestry do nemocníc.

Vedenie nemocnice im oznámilo, že môže prijať iba 187 sestier a pri uzatváraní pracovnej dohody platí kolektívna zmluva. Ostatné uvoľnené miesta už personálne obsadili novými zamestnancami. Hovorkyňa prešovskej nemocnice Renáta Cenková uviedla, že nemocnica ponúka 187 miest na pozícii sestra a deklaruje, že každému úspešnému záujemcovi vie ponúknuť štandardné podmienky odmeňovania podľa zákonníka práce a platnej kolektívnej zmluvy.

Jednota sestier a požiadavky odborov

Gabriela Nováková, ktorá v prešovskej nemocnici pracovala na kardiológii, tlmočila stanovisko sestier: „Ak sa majú podľa vyjadrenia Roberta Fica všetky sestry vrátiť do nemocníc na svoje pôvodné miesta, asi je nutné, aby to bolo sprocesované tak, aby sa skutočne všetky sestry vrátili späť. Sestry splnomocnili na takéto konanie odbory, aby nedochádzalo k chaosu. Je zvláštne, že sociálnodemokratický predseda vlády nerešpektuje odbory.“ Nováková vyhlásila, že sestry sú jednotné a do nemocnice sa vrátia buď všetky, alebo ani jedna.

Prečítajte si tiež: Viac o kolektívnej zmluve

Odborári sa odvolávali na vyjadrenie predsedu vlády Fica z piatka 5. februára, aby sa vrátili všetky sestry do nemocníc. Jeho následné výroky ich mätú. Preto ho vyzývajú, aby sa s nimi stretol, aby situáciu jasne doriešili, nie na úkor pacientov či nemocníc v Žiline a v Prešove, ale v prospech pacientov.

Štrajk ako prostriedok na dosiahnutie cieľov

Štrajk nie je cieľom odborárov. Je len prostriedkom na to, aby dosiahli vyššie mzdy a vybojovali si lepšie pracovné podmienky. Zamestnanci sami cítia, že majú ideálnu možnosť, ako si pýtať vyššie mzdy. A za posledný rok, či už výsledky odvetvového vyjednávania, ale hlavne výsledky v jednotlivých konkrétnych podnikoch svedčia o tom, že situácia praje zvyšovaniu miezd. Zamestnávatelia to musia jednoducho pochopiť a musia akceptovať, pretože ich k tomu tlačí trh.

Mzdová úroveň a pracovné podmienky na Slovensku

Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky žije na východe Slovenska najviac chudobných ľudí. Hlavným dôvodom sú nízke mzdy. Z nášho pohľadu mzdová úroveň na Slovensku stále nezodpovedá výkonnosti ekonomiky a makroekonomickým ukazovateľom, ktoré sa dlhodobo javia ako veľmi výborné a na vynikajúcej vysokej úrovni. Napriek tomu, ani subjektívne, ani objektívne nemôžeme ešte stále povedať, že by sa tieto makroekonomické ukazovatele pretavovali aj do mzdovej úrovne zamestnancov.

Je tiež pravdou, že slovenskí zamestnanci spolu s českými zamestnancami odpracujú v krajinách Európskej únie jeden z najvyšších počtov nočnej práce, nadčasovej práce, práce v sobotu a nedeľu. Práve dôsledkom toho bol aj tlak, ktorý sme vyvinuli a výsledkom je zmena zákonníka práce od prvého mája, kedy dochádza k zvýšeniu niektorých mzdových zvýhodnení práve za nočnú prácu a zavedenie nového príplatku za sobotu a nedeľu.

Slovenskí zamestnanci za rok odpracujú 1740 hodín v priemere. Keď to porovnáme s priemerným nemeckým zamestnancom, ktorý odpracuje 1367 hodín, rozdiel je takmer 400 hodín za rok. Keď sme to prepočítali na 40 rokov, čiže dĺžku pracovného života, tak 8,5 roka odpracuje slovenský zamestnanec viac, ako nemecký zamestnanec. A presne tu je skrytá odpoveď alebo argument na našu požiadavku, aby slovenskí zamestnanci odchádzali napríklad do dôchodku skôr.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov ÚPSVaR

Strach zamestnancov a regionálne rozdiely

Fenomén strachu vždy existoval a vždy existovať bude. Kedysi základný argument zamestnávateľov bol taký, že chcete lepšie podmienky, chcete vyššie mzdy, nech sa páči, za dverami čaká desať ďalších záujemcov o prácu. No, dnes si už zamestnávateľ veľmi dobre rozmyslí, či tento argument použije, pretože naozaj už za tými dverami nečaká nikto.

Západná časť Slovenska má možno objektívne väčšie investície, je tam ešte väčšia ponuka pracovných príležitostí. V niektorých okresoch je už nezamestnanosť pod dve či tri percentá, čiže tlak, ktorý môžu zamestnanci vyvinúť, je väčší.

Dĺžka vyjednávania a úloha sprostredkovateľa

Dĺžka vyjednávania je samozrejme veľmi individuálna, lebo je to vždy živý proces a závisí to od množstva vecí. Napríklad už len od komplexnosti podkladov, ktoré majú obidve strany k dispozícii k vyjednávaniu, aby mohli naozaj veľmi zodpovedne pristupovať k požiadavkám. Pokiaľ sa nedosiahne progres na treťom, maximálne štvrtom kole, tak vtedy je už potrebné identifikovať to ako spor a požiadať prípadne o sprostredkovateľa, ktorý ako taký mediátor vstupuje do konania a snaží sa nejakým zmierom navrhnúť nejaké riešenie.

Zlepšovanie kvality života a úloha odborov

Životná úroveň obyvateľov na Slovensku rastie. Môžeme si možno dovoliť väčší objem tovarov, na druhej strane sa ale nedá povedať, že zvyšovanie životnej úrovne automaticky znamená zlepšovanie kvality života.

Z nášho pohľadu je vždy jednoduchšie, ak zamestnanci majú jedného zástupcu a keď tým zástupcom je napríklad odborová organizácia.

Prečítajte si tiež: Definícia a súvislosti kolektívneho vyjednávania

Príklady vyjednávaní v iných podnikoch

V SAD Prešov bol dlhodobo problém s vyjednávaním. Dokonca práve kvôli SAD Prešov minulý rok nebola uzatvorená ani odvetvová kolektívna zmluva vyššieho stupňa v autobusovej doprave a zamestnanci si povedali, že tento rok pôjdu do vyjednávania s razantnejšími požiadavkami.

Ani to možno nezávisí od odvetvia, lebo aj v automobilovom priemysle, ktorý je ťahúnom ekonomiky, a firmy naozaj vykazujú obrovské zisky, k tomu ochota zamestnávateľov, respektíve ich neochota, zvyšovať mzdy tu stále je.

Steele Košice tento rok zaznamenával pozitívne, aj hospodárske výsledky. Takisto aj rok 2017 podľa informácií, ktoré máme k dispozícii, bol veľmi dobrým hospodárskym rokom. Napriek tomu, ani tam to vyjednávanie nebolo úplne jednoduché, že by sme si predložili nejaké požiadavky a zamestnávateľ by ich automaticky akceptoval. Boli to náročné, tvrdé rokovania, ale po niekoľkých mesiacoch a po niekoľkých kolách vyjednávaní dospeli do zdarného konca. Takže aj tam okrem rastu tarifných miezd budú rásť niektoré ďalšie nadtarifné zložky mzdy a myslím si, že ďalšie benefity, ktoré boli dohodnuté pre zamestnancov.

tags: #kolektivna #zmluva #fnsp #presov #podmienky