Pracujúci mentálne postihnutí: Podpora zamestnávania

Úvod

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, vrátane mentálneho postihnutia, je dôležitou súčasťou inkluzívnej spoločnosti. Táto oblasť si vyžaduje osobitnú pozornosť a podporu, aby sa zabezpečili rovnaké príležitosti pre všetkých občanov. V tomto článku sa zameriame na podporu zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím, legislatívne rámce, praktické aspekty a príklady dobrej praxe.

Definícia a kontext mentálneho postihnutia

Osoby s mentálnym postihnutím sú plnohodnotnými členmi spoločnosti a majú právo na rovnaké príležitosti v oblasti zamestnania ako ostatní občania. Mentálne postihnutie predstavuje obmedzenie intelektových funkcií a adaptívneho správania, ktoré sa prejavuje v rôznej miere. Dôležité je zamerať sa na schopnosti a potenciál týchto osôb, nie na obmedzenia.

Podľa zákona NR SR č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha znamená nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností, ktorý bude trvať dlhšie ako dvanásť mesiacov.

Prínosy zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím

Zamestnávanie osôb s mentálnym postihnutím prináša množstvo výhod pre jednotlivcov, zamestnávateľov aj celú spoločnosť.

Pre jednotlivcov

Zamestnanie zohráva dôležitú úlohu v živote každého človeka. Pre osoby s mentálnym postihnutím má zamestnanie okrem finančného zabezpečenia aj ďalšie dôležité funkcie. Zamestnanie plní prirodzenú funkciu ako existencia, nezávislosť a samostatnosť, funkciu sociálnu - ako je služba verejnosti, ktorá vedie k uznaniu a hodnoteniu jedinca, osobnostnú funkciu, ktorá vedie k vývinu osobnosti a zvýšeniu sebavedomia ľudí s mentálnym postihnutím. Práca im umožňuje rozvíjať svoje schopnosti, získavať nové zručnosti, budovať sociálne kontakty a cítiť sa užitočnými členmi spoločnosti. Získavajú tak pocit sebaúcty, nezávislosti a sebarealizácie.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Pre zamestnávateľov

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k rozmanitosti pracovného tímu. Mnoho osôb s invalidným dôchodkom je motivovaných k práci a môže byť veľmi lojálnymi zamestnancami. Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím môže tiež viesť k finančným a daňovým výhodám pre zamestnávateľov a to vďaka rôznym programom podpory a znížením daní. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím, často získavajú lojálnych a motivovaných zamestnancov. Títo zamestnanci sú často veľmi svedomití a zodpovední, pretože si vážia príležitosť, ktorú dostali.

Pre spoločnosť

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prispieva k inkluzívnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Znižuje závislosť týchto osôb na sociálnej pomoci a umožňuje im aktívne sa podieľať na ekonomickom živote krajiny.

Bariéry a výzvy

Aj napriek mnohým výhodám stále existujú prekážky, ktoré bránia zamestnávaniu osôb s mentálnym postihnutím. Medzi najčastejšie patria:

• Negatívne postoje a predsudky
• Nedostatočná podpora a prispôsobenie pracovného prostredia
• Nedostatočná kvalifikácia a vzdelanie
• Obmedzené možnosti zamestnania na otvorenom trhu práce

Formy zamestnávania osôb s mentálnym postihnutím

Zamestnanie na voľnom trhu práce

Pre jedincov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia je možnosť zaradenia na voľnom trhu práce. K tomuto cieľu je nasmerovaná výchova a vzdelávanie detí a dospievajúcich s MP. Ľudia s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia - a najmä tí, ktorí absolvovali odborné učilištia - môžu byť zamestnaní na plný úväzok, ako všetci ostatní. O to viac, že ak majú výučný list, stávajú sa častokrát žiadanými odborníkmi.

Chránené dielne a pracoviská

Chránené dielne a pracoviská sú pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Za chránenú dielňu sa považuje pracovisko, na ktorom právnická osoba alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Aké odvody platí dôchodca?

Podľa § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (SR) sú chránená dielňa a chránené pracovisko pracoviská zriadené právnickou osobou alebo fyzickou osobou, v ktorých sú zamestnaní občania so zdravotným postihnutím v pracovnom pomere, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce, alebo pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu, a na ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Podporované zamestnávanie

Ide o formu zamestnávania, ktorá poskytuje individuálnu podporu a poradenstvo zamestnancom so zdravotným postihnutím a ich zamestnávateľom.

Sociálne podniky

Tieto podniky sa zameriavajú na zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím a vytváranie pracovných miest, ktoré sú prispôsobené ich potrebám.

Podpora zamestnávania zo strany štátu

V Slovenskej republike existujú rôzne formy finančnej podpory pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím. Tieto podporné programy sú určené na kompenzáciu nákladov spojených s prispôsobením pracovného prostredia a podporou zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Podľa zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2% zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Nemocenské pre pracujúcich invalidných dôchodcov

Štát napomáha zamestnávaniu zdravotne postihnutých občanov rôznymi príspevkami, napr.:

• Príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska alebo na ich zachovanie.
• Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti.

Úrad práce môže poskytnúť príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku.

Príprava na budúce povolanie

Pri plánovaní vzdelávacieho programu detí s MP treba mať vždy na zreteli konečný cieľ celého snaženia - prípravu na budúce povolanie. Je len veľmi málo detí s mentálnym postihnutím, ktoré budú môcť pokračovať ďalším štúdiom na stredných alebo vysokých školách. Väčšina detí s ľahkým a mierne stredným stupňom mentálneho postihnutia však napriek absolvovaniu osobitných alebo pomocných škôl nebude môcť pre obmedzenie akademických zručností pokračovať ďalším štúdiom a bude sa orientovať na fyzickú prácu. Preto orientácia výuky v základných, osobitných a pomocných (neskôr špecializovaných) školách by mala mať vo svojom rozvrhu dostatočný priestor pre pracovnú výchovu (dielne, pozemky). Deti sa už od desiateho roku učia zručnostiam v dielniach: drevárskych, kovoobrábacích, stolárskych, murárskych, dielniach šitia, varenia, pomocných prác verejného stravovania a záhradníctve. Po ukončení elementárneho vzdelávacieho procesu môžu adolescenti pokračovať výchovou v zariadeniach sociálnej starostlivosti v chránených dielniach, v chránených pracoviskách alebo v špecifických odborných učilištiach.

Najdôležitejším faktorom pre adolescenta s MP pri zaraďovaní do pracovnej skupiny je jeho motivácia a životné zameranie. Nie menej dôležitými sú pocity uspokojenia prácou, či sa práca páči alebo nie. Nejde vždy len o motiváciu na základe vrodených túžob, ale častokrát aj o motiváciu vybudovanú postupne na základe opakovania určitých úkonov, ktoré môžu prinášať určité uspokojenie. U adolescentov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia pristupujú aj vyššie hodnotové orientácie (motivácie), ako je uspokojenie na základe vedomia zodpovednosti vo výrobnej činnosti, t. j. uvedomenia si, že práca nie je len nástrojom vedúcim k odplate (plat), ale že sa podieľa aj na výrobe hodnoty, ktorá je užitočná pre celú spoločnosť. Aj u adolescentov so stredne ťažkým stupňom mentálneho postihnutia možno však vhodnou výchovou a vedením k optimálnej motivácii dosiahnuť pocit uspokojenia prácou, pocit spolupatričnosti ku spolupracovníkom a spoločnosti.

Trénovaniu zručnosti predchádza stimulácia hrubej a jemnej motoriky už od raného detstva. Bežne používané pomôcky na podporu jemnej motoriky a vhodné metódy na trénovanie hrubej motoriky sú vhodným doplnkovým cvičením jedincov s MP. K obratnosti a zručnosti prispieva aj športová aktivita, najmä nácvik zručnosti (loptové hry, gymnastika), rýchlosti (behy, kolektívne hry), obratnosti (kolektívne hry).

Medzinárodné štandardy

Štandardné pravidlá na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré boli prijaté Valným zhromaždením OSN dňa 4. V pravidle č. "Štáty by sa mali pridržiavať zásady, že osobám so zdravotným postihnutím treba umožniť uplatňovať svoje ľudské práva, najmä v oblasti zamestnávania. 1. 2. Táto aktívna podpora by sa mohla uskutočniť pomocou rôznych opatrení, napr.

Príklady dobrej praxe

Inovatívny sociálny projekt Bivio, ktorý otvorilo v roku 2018 Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZMPM) v SR, ukazuje, že ak sa týmto ľuďom poskytne dostatočná podpora a dôvera, tak sú spoľahlivými a lojálnymi zamestnancami. Vďaka práci môžu ľudia s mentálnym postihnutím získať nielen finančnú nezávislosť. Zamestnanie im prináša množstvo sociálnych kontaktov, môžu žiť aktívnejší život a majú šancu posilniť svoju celkovú samostatnosť.

Už päť rokov sa ľudia s mentálnym postihnutím učia novým pracovným zručnostiam v Centre Bivio v bratislavskej mestskej časti Rača. Ide o unikát na Slovensku - hotel s reštauráciou a práčovňou, v ktorom sú títo ľudia zamestnaní a zároveň sa tu aj zaúčajú na rôzne pracovné pozície. Rodičia ľudí s mentálnym postihnutím ho vnímajú ako nádej pre lepšiu budúcnosť svojich detí.

Oblasti vhodné pre zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím

• Jednoduché manuálne práce
• Údržba a upratovanie
• Práca v kuchyni
• Práca v poľnohospodárstve
• Práca v službách

Podpora a prispôsobenie pracovného prostredia

Pre úspešné pracovné uplatnenie ľudí s mentálnym postihnutím je dôležité prispôsobenie pracovného prostredia a poskytnutie potrebnej podpory. Medzi dôležité faktory patrí:

• Jasná a zrozumiteľná komunikácia
• Školenia a inštruktáže
• Pracovný asistent
• Prispôsobenie pracovného tempa
• Pozitívna atmosféra

Povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom so zdravotným postihnutím

Základné úlohy zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím sú zakotvené v ustanovení § 158 ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Podľa ustanovenia § 158 ods. 2 Zákonníka práce pre zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorého nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitných predpisov.

Legislatíva a podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím

Podľa zákona NR SR č. 461/2003 Z.z. Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím štát podporuje uplatňovaním zákona NR SR o službách zamestnanosti (zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Podľa tohto zákona sú zamestnávatelia s viac ako 20 zamestnancami povinní zamestnávať 3,2% zamestnancov so zdravotným postihnutím.

V legislatíve SR zatiaľ neexistuje špeciálny zákon o integrácii občanov so zdravotným postihnutím, ktorý by komplexne riešil celú problematiku. Tá je čiastočne obsiahnutá v početných právnych predpisoch, ako napr. v Zákonníku práce, v Školskom zákone, v Zákone o službách zamestnanosti, Zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, Zákone o sociálnom poistení, Zákone o sociálnej pomoci a iných.

Základné ustanovenia platnej legislatívy vo vzťahu k zamestnávaniu zdravotne postihnutých zamestnancov a občanov sa nachádzajú najmä v:

• Zákone NR SR č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
• Zákone NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákone NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov
• Zákone NR SR č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Zákone NR SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
• Nariadení vlády SR č. 281/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri ručnej manipulácii s bremenami
• Nariadení vlády SR č. 286/2004 Z.z., ktorým sa ustanovuje zoznam prác a pracovísk ktoré sú zakázané mladistvým zamestnancom a ktorým sa ustanovujú niektoré povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní mladistvých zamestnancov v znení neskorších predpisov (č. 105/2010 Z.z.)
• Vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

BOZP a pracovné podmienky zdravotne postihnutých zamestnancov

BOZP a pracovné podmienky zdravotne postihnutých zamestnancov sú kľúčové pre ich úspešné pracovné uplatnenie. Je nevyhnutné zabezpečiť bezpečné pracovné podmienky a odstraňovať bariéry, a to nielen stavebné a funkčné, ale aj tie v myslení ľudí.

Bariéry v prístupe k zamestnaniu

• Stavebné bariéry: Nedostatočná prístupnosť budov, pracovísk a dopravných prostriedkov.
• Funkčné bariéry: Nedostatočné prispôsobenie pracovných pomôcok a zariadení potrebám zdravotne postihnutých zamestnancov.
• Komunikačné bariéry: Problémy s komunikáciou, napr. pre osoby so sluchovým alebo zrakovým postihnutím.
• Informačné bariéry: Nedostupnosť informácií v prístupnej forme, napr. v Braillovom písme alebo v elektronickej podobe.
• Postojové bariéry: Negatívne postoje a predsudky voči ľuďom so zdravotným postihnutím.

Odstraňovanie bariér

• Prístupnosť budov a pracovísk: Zabezpečenie bezbariérového prístupu, inštalácia výťahov, ramp a úprava toaliet.
• Úprava pracovných miest: Prispôsobenie pracovných pomôcok a zariadení individuálnym potrebám zamestnancov.
• Komunikačné technológie: Používanie komunikačných technológií, ktoré umožňujú efektívnu komunikáciu, napr. tlmočníci posunkovej reči, softvér na prevod textu na reč.
• Prístupnosť informácií: Poskytovanie informácií v prístupných formátoch, napr. v Braillovom písme, vo veľkom tlačenom písme alebo v elektronickej podobe.
• Vzdelávanie a osveta: Organizovanie vzdelávacích programov a osvetových kampaní na zmenu postojov a predsudkov voči ľuďom so zdravotným postihnutím.

Kompenzačné pomôcky

Zabezpečenie kompenzačných pomôcok je ďalším dôležitým faktorom pre úspešné pracovné uplatnenie. Medzi kompenzačné pomôcky patria napr.:

• Pomôcky pre zrakovo postihnutých
• Pomôcky pre sluchovo postihnutých
• Pomôcky pre osoby s pohybovým postihnutím
• Špeciálny softvér a hardvér

tags: #pracujuci #mentalne #postihnuti #podpora #zamestnania