Kolektívna Zmluva a Jej Podmienky pre Počet Zamestnancov

Kolektívna zmluva je dôležitý nástroj v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorý upravuje práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov. Tento článok sa zameriava na podmienky kolektívnej zmluvy, s dôrazom na jej vplyv na počet zamestnancov a súvisiace aspekty.

Úvod do Kolektívneho Vyjednávania

Inštitút kolektívneho vyjednávania má dlhoročnú tradíciu vo všetkých vyspelých štátoch sveta. V súčasnom období, keď sa prejavujú liberalizačné tendencie v práve, kolektívne vyjednávanie nadobúda ešte väčší význam. Hlavnou úlohou kolektívneho vyjednávania je dojednať súbor pravidiel, ktoré upravujú podmienky zamestnávateľsko-zamestnaneckého vzťahu. Kolektívna zmluva je výsledkom kolektívneho vyjednávania a predstavuje kompromis medzi záujmami a strategickými zámermi zamestnávateľa a zamestnancov. Upravuje vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami alebo zamestnávateľom a odborovou organizáciou. Ak sú tieto pravidlá obsiahnuté v kolektívnej zmluve, majú právnu záväznosť pre zamestnávateľa i pre zamestnancov a musia sa dodržiavať pod hrozbou sankcie zo strany štátu.

Základné Princípy Kolektívnej Zmluvy

Sociálne výhody, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania vyjednané v kolektívnej zmluve platia pre všetkých zamestnancov zamestnávateľa, nielen pre členov odborov. To zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie a zabraňuje diskriminácii.

Základným pracovnoprávnym predpisom, ktorý upravuje obsah kolektívnych zmlúv, je Zákonník práce. V kolektívnych zmluvách možno upraviť mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. V kolektívnej zmluve môžu byť dojednané bližšie podmienky tých ustanovení Zákonníka práce, ktoré ukladajú zamestnávateľovi povinnosť prerokovať s príslušným odborovým orgánom.

Druhy Kolektívnych Zmlúv

Existujú dva základné druhy kolektívnych zmlúv:

Prečítajte si tiež: Viac o kolektívnej zmluve

• Podniková kolektívna zmluva: Uzatvára sa medzi jedným zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo viacerými odborovými organizáciami. Táto zmluva sa vzťahuje na zamestnancov daného zamestnávateľa.
• Kolektívna zmluva vyššieho stupňa: Uzatvára sa medzi organizáciami zamestnávateľov a odborovými zväzmi.

Podmienky pre Počet Zamestnancov v Kolektívnej Zmluve

Hoci zákon o kolektívnom vyjednávaní ani Zákonník práce priamo nestanovujú minimálny alebo maximálny počet zamestnancov potrebný na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, jej existencia a obsah môžu mať významný vplyv na zamestnanosť.

Vplyv na Zamestnávanie

Kolektívna zmluva môže obsahovať ustanovenia, ktoré ovplyvňujú zamestnávanie, napríklad:

• Opatrenia na vytváranie podmienok pre zamestnávanie: Zamestnávateľ prerokúva s odborovým orgánom opatrenia na vytváranie podmienok pre zamestnávanie zamestnancov so zameraním na matky, mládež, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, zamestnancov vo veku nad 50 rokov.
• Prerokúvanie organizačných zmien: V prípade pripravovaných organizačných alebo iných zmien, v dôsledku ktorých dôjde k uvoľňovaniu zamestnancov, prerokuje zamestnávateľ dôvody a dôsledky týchto zmien s odborovým orgánom najneskôr do 30 dní pred ich uplatnením.
• Odstupné: Kolektívna zmluva môže upraviť výšku odstupného pre zamestnancov, ktorí sú prepustení z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a c) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), napríklad pri organizačných zmenách. Odstupné môže byť zvýšené maximálne o trojnásobok priemerného zárobku.

Miera Pokrytia Kolektívnym Vyjednávaním

Definovanie miery pokrytia je v zákone o kolektívnom vyjednávaní veľmi stručné, vo svojej podstate ide o percentuálne vyjadrenie počtu zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje kolektívna zmluva z počtu zamestnancov, ktorých pracovné podmienky môžu byť upravené kolektívnou zmluvou. V zákone sa na základe Smernice ustanovuje, že ak je miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním nižšia ako 80 % (čo je aj prípad SR) ministerstvo v spolupráci so sociálnymi partnermi vypracuje akčný plán na podporu kolektívneho vyjednávania na obdobie piatich rokov. Tento akčný plán zverejní na webovom sídle. Prvý akčný plán by mal byť vypracovaný do 31.

Práva a Povinnosti Zamestnávateľa a Odborov

Zamestnávateľ má povinnosť umožniť pôsobenie odborových organizácií priamo na pracovisku. Pre pôsobenie odborových subjektov na pracovisku je významné ustanovenie, podľa ktorého zamestnávateľ nemá právo žiadnym spôsobom zasahovať do činnosti odborovej organizácie, zrušiť ju alebo rozpustiť. Kolektívnu zmluvu možno dojednať aj v prípade, ak u zamestnávateľa v podniku nepôsobí samostatná odborová organizácia.

Zamestnávateľ má podľa svojich možností poskytnúť odborovej organizácii pre jej nevyhnutnú prevádzkovú činnosť bezplatne a v primeranom rozsahu miestnosť s nevyhnutným vybavením a uhrádzať náklady spojené s ich údržbou a technickou prevádzkou. Konkretizácia zabezpečenia týchto materiálnych podmienok pre činnosť odborovej organizácie sa dohodne pri kolektívnom vyjednávaní. S odborovou organizáciou sa dohodne rozsah, frekvencia a spôsob vykonávania kontroly dodržiavania pracovnoprávnych predpisov a záväzkov kolektívnych zmlúv, z ktorých vznikajú nároky jednotlivým zamestnancom.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov ÚPSVaR

Kolektívne Vyjednávanie a jeho Priebeh

Proces kolektívneho vyjednávania sa začína predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Zmluvná strana je povinná na návrh kolektívnej zmluvy písomne odpovedať najneskôr do 30 dní. V odpovedi na návrh sa zmluvná strana má vyjadriť k tým častiam, ktoré nemieni akceptovať tak, ako boli predložené.

Riešenie Sporov

Ak sa zmluvné strany nevedia dohodnúť na obsahu kolektívnej zmluvy, kolektívne vyjednávanie je zablokované a vzniká kolektívny spor. Tento spor možno riešiť v súčinnosti s inými osobami, prípadne za pomoci štátu. Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje dva právne inštitúty, ktoré možno využiť v prípade vzniku kolektívneho sporu, a to konanie pred sprostredkovateľom a konanie pred rozhodcom.

Zmeny v Zákonoch

Od 15. novembra 2024, resp. od januára 2025 sa novelizuje zákon o kolektívnom vyjednávaní. Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní ukladá povinnosť kolektívne vyjednávať aj zamestnávateľom, ktorí sú zaregistrovaní ako záujmové združenia právnických osôb alebo ako občianske združenia podľa zákona o združovaní občanov za predpokladu, že sú členmi organizácie zamestnávateľov. V roku 2025 bude obnovená právna úprava tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá bola účinná do 31.3.2021, a to v rovnakom znení ako predtým.

Príklad z Praxe

Základná organizácia Odborového zväzu v spoločnosti ABC, a. uzavrela kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje vzájomné vzťahy medzi zmluvnými stranami, ich práva a povinnosti v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi a určuje zvýšené a rozšírené pracovnoprávne nároky zamestnancov. Táto zmluva je záväzná pre obidve zmluvné strany a pre všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere k zamestnávateľovi, a to bez ohľadu na ich príslušnosť k odborom.

Ustanovenia Kolektívnej Zmluvy

Kolektívna zmluva spoločnosti ABC, a. obsahuje napríklad tieto ustanovenia:

Prečítajte si tiež: Definícia a súvislosti kolektívneho vyjednávania

• Zamestnávateľ poskytne na činnosť odborovej organizácie miestnosť na prízemí č. 25, ktorá je vybavená kopírovacím strojom a kancelárskym nábytkom.
• Zamestnávateľ poskytne odborovej organizácii raz ročne informácie o dosiahnutých hospodárskych výsledkoch a rozdelení zisku, o zásadných otázkach rozvoja a perspektíve podniku, o plánovanom mzdovom vývoji a o personálnej a sociálnej politike.
• Zamestnávateľ prerokuje s odborovým orgánom raz za štvrťrok opatrenia na vytváranie podmienok pre zamestnávanie zamestnancov so zameraním na matky, mládež, osoby so zmenenou pracovnou schopnosťou, zamestnancov vo veku nad 50 rokov.
• Zmluvné strany vytvoria stálu paritnú štvorčlennú zmierovaciu komisiu na riešenie sporov vzniknutých medzi zamestnancami a zamestnávateľom.
• Zamestnancom pracujúcim v prostredí, v ktorom dochádza pri výkone práce k silnému znečisteniu, sa čas potrebný na osobnú očistu započítava do pracovného času bez zníženia mzdy.
• Nárok na dovolenku sa predlžuje o jeden týždeň nad výmeru štyroch, resp. piatich týždňov.
• Zamestnávateľ zabezpečí preventívne lekárske prehliadky všetkých zamestnancov raz za dva roky, a to onkologické, kardiologické a gynekologické.

Novela Zákona o Kolektívnom Vyjednávaní

V roku 2025 bude obnovená právna úprava tzv. reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá bola účinná do 31.3.2021, a to v rovnakom znení ako predtým. Znamená to, že ak sú naplnené určité kritériá reprezentatívnosti a ak zmluvná strana alebo zmluvné strany oznámia ministerstvu, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa v odvetví alebo v časti odvetvia (pre ich označenie sa používa SK NACE klasifikácia), tripartitná komisia overí splnenie podmienok reprezentatívnosti. Ak sú splnené, ministerstvo zverejní oznam v zbierke zákonov SR o jej uzatvorení.

V tejto súvislosti zákon vyžaduje, aby zmluvné strany oznámili ministerstvu, že uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, pričom musia splniť formálne náležitosti tohto oznámenia. V prípade, že požadované formálne náležitosti nebudú splnené, ministerstvo vyzve na ich doplnenie, a to v 15-dňovej lehote. Následne ministerstvo samo overuje splnenie podmienok reprezentatívnosti kolektívnej zmluvy tým, že požiada o údaje Štatistický úrad SR ohľadne počtu zamestnancov zamestnávateľov, ktorí uzatvorili reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.

tags: #kolektivna #zmluva #podmienky #pre #pocet #zamestnancov