Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času a PN zamestnanca

Tento článok sa zaoberá problematikou nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času a jeho vplyvom na nároky zamestnanca v prípade práceneschopnosti (PN). Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto tému, s ohľadom na platnú legislatívu a praktické príklady.

Pracovný čas a jeho rozvrhnutie

Pracovný čas je definovaný ako čas, počas ktorého je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Do pracovného času sa započítava aj neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku, prestávky poskytované z dôvodu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a odpočinok na jedlo, ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť. Naopak, do pracovného času sa nezapočítava doba cesty na pracovisko a prípravy na prácu, ani prestávky na odpočinok a jedlo, ktoré nie sú nevyhnutné z hľadiska bezpečnosti práce.

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas predovšetkým rovnomerne. To znamená, že dĺžka pracovného času pripadajúca na jednotlivé týždne je rovnaká. Ak však povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú rovnomerné rozvrhnutie, zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne, po dohode so zástupcami zamestnancov alebo so samotným zamestnancom.

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času znamená, že na jednotlivé kalendárne týždne pripadá rôzny počet pracovných dní a dĺžka určeného týždenného pracovného času sa nerovná dĺžke ustanoveného pracovného času. Pri uplatňovaní nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času je nevyhnutné určiť rozvrhové, resp. vyrovnávacie obdobie, počas ktorého sa má dosiahnuť priemerný týždenný pracovný čas. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas. V prípade činností, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce a u zamestnávateľa pôsobí odborová organizácia, po dohode s ňou môže zamestnávateľ rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca nerovnomerne aj na dlhšie obdobie ako štyri mesiace, najviac však na obdobie 12 mesiacov.

Podmienky na zavedenie nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času upravuje § 87 ZP. Rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne presiahne tri hodiny (napríklad striedanie tzv. pri nepretržitých prevádzkach v priemysle - striedanie zmien sa deje v určitom cykle - cieľom je zabezpečiť dodržanie pracovného času 37,5 hodiny týždenne v priemere podľa § 85 ods. 5 (cykly 4, resp. pri prácach, kde sa kumuluje výkon práce v najdlhší možných zmenách - 12 h, prípadne 10 h a následne sa kumuluje odpočinok (pozri aj maximá podľa § 93 ZP). Príkladom sú napr. pri sezónnych prácach, dobe zvýšenej potreby práce - výkyvy väčšej potreby práce (napr. 9 - 10 h) a menšej potreby práce (6 - 7 h), napr. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je teda typické najmä v oblastiach ako nepretržité prevádzky spojené s obsluhou a dozorom (napr. elektrárne, vodárne, kotolne), nepretržité prevádzky v zdravotníctve a sociálnych službách (napr. aj s možnosťou odpočinku zamestnanca na lôžku), službách cestovného ruchu (napr. recepcia), nepretržité stráženie objektov - SBS, záchranné zbory (napr. hasiči), sezónna výroba, odlúčené pracoviská vzdialené od sídla zamestnávateľa, bydliska zamestnanca, od obývaných oblastí, poľnohospodárstvo, stavebníctvo, časť spracovateľského priemyslu (napr. cukrovarníctvo, liehovary - ak je závislosť od spracovania sezónnych plodín), závislosť od dodávateľsko-odberateľských vzťahov (napr. väzba na sezónneho výrobcu, resp. Vo väzbe na charakter práce v prevádzke, napr.

Prečítajte si tiež: Zákonník práce a nerovnomerné rozvrhnutie

Praktické aspekty nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času

Pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času je dôležité správne nastavenie dochádzkového systému. Je potrebné nastaviť pracovnú skupinu pre nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas s dlhodobým plánom. Dochádzka vypočíta predpis hodín, ktoré má zamestnanec odpracovať na každý mesiac. Napríklad, pri priemernom týždennom čase zamestnanca 37,5 hod. tvorí predpis na október 166,07 hod. Vyrovnávacie obdobie môže byť rôzne dlhé (1-12 mesiacov) a slúži na vyrovnanie rozdielov medzi plánovaným a skutočne odpracovaným časom.

V dochádzkovom systéme je možné využívať mesačný plán, do ktorého sa kopíruje dlhodobý plán a operatívne sa mení podľa aktuálnych potrieb. V mesačnom pláne je možné zamestnancovi pridať zmenu navyše ako záskok za chorého kolegu. Pri zadávaní výnimiek (dovolenka, choroba) je dôležité, aby bol dlhodobý plán plnohodnotne využívaný.

Príklad

Pani Nerovnomerná pracuje ako predavačka na 12 hod. zmeny, dlhý a krátky týždeň od 9 hod. do 21 hod.. Z tohto času má 0,75 hod. obedňajšiu prestávku. Vyrovnávajúce obdobie je od 1. 10. 2023 do 31. 12. 2023. V Dlhodobom pláne jej naplánujete zmeny na prvých štrnásť dní v mesiaci, v ktorých chcete, aby chodila do práce. Teraz využijete funkciu Preniesť plán. Označíte zamestnankyňu, stlačíte funkciu Preniesť plán a zadáte z obdobia 1. 10. 2023 - 14. 10. 2023 na obdobie 15. 10. 2023 - 31. 12. 2023. Výsledkom tejto akcie je naplnenie dlhodobého plánu od 1. 10. 2023 až do 31. 12. 2023. Aktuálne má zamestnankyňa navyše + 3 hod. a 4 min.. Vzhľadom na to, že pracuje 11 hod. aj 15 min. denne + 45 min. má prestávku, ktorá sa do odpracovaného času nezapočítava, je potrebné jej v dlhodobom pláne skrátiť plánované zmeny o 3 hod. Docielite to tak, že napr. 1 plánovanú zmenu (3. septembra) skrátite na pracovný čas od 9 hod. do 17 hod. a 56 min.. Keď máte dlhodobý plán hotový, môžete ho zamknúť (zamknúť a odomknúť ho môže iba užívateľ s týmto právom) a tým zostáva nemenný. V prípade zadávania výnimky, napr. V mesačnom pláne môžete urobiť operatívnu zmenu zmien (napr. zmenu 3.

PN zamestnanca a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

V prípade, že zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom ochorie a je práceneschopný (PN), je potrebné zohľadniť niekoľko faktorov pri výpočte náhrady mzdy a posudzovaní nároku na ňu.

Vplyv PN na odpracovaný čas a nadčasy

PN sa ráta na kalendárne dni, bez ohľadu na to, či mal zamestnanec v daný deň pracovať alebo nie. "Akože" odrobených sa rátajú len tie smeny, ktoré mal v čase, keď bol PN naplánované, resp. ktoré mu vychádzali po 11 hod. PN sa vypláca za kalendárne dni, bez ohľadu na to, či zamestnanec mal alebo nemal v ten deň pracovať. Prvé 3 dni 25 % DVZ a ďalšie dni 55 % DVZ, prvých 10 dní náhradu mzdy platí ZĽ a ďalšie soc. poisťovňa.

Prečítajte si tiež: Dovolenka pri nerovnomernom pracovnom čase

Príklad zníženého úväzku a PN

Ak zamestnanec je zamestnaný na znížený pracovný úväzok 0,125, t.j. 5 hodín za 5 dní a mesiac má 20 pracovný dní a má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas so súhlasom zamestnávateľa napr. že celý pracovný úväzok si odpracuje za prvé 4 dni v mesiaci a potom ako by sa mu počítala PN napr. od 20. dňa v mesiaci, keď už vlastne nemal pracovať a celý fond pracovnej doby má odpracovaný. Aj v tom prípade, že napr. iba každý pondelok pracujem a od utorka do nedele som PN, nárok na náhradu mzdy pri doč.

Dovolenka a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Podľa § 104 ZP zamestnancovi s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka patrí toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. T. z., že zamestnávateľ musí prepočítať nárok na dovolenku za kalendárny rok.

Je dôležité zistiť priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v kalendárnom roku (podľa rozvrhu pracovných zmien) na jeden týždeň. Tento počet sa vynásobí počtom týždňov nároku zamestnanca na dovolenku a výsledkom je celkový počet pracovných dní, na ktorý má zamestnanec nárok.

Na výpočet je možno využiť vzorce:

X:Y = Z; Z x V = N

Prečítajte si tiež: Nároky a nerovnomerný pracovný čas

• X = počet pracovných zmien za rok podľa rozvrhu pracovných zmien
• Y = počet týždňov v kalendárnom roku (52,1786 týždňov)
• Z = priemerný počet pracovných dní v jednom týždni
• V = výmera dovolenky (4 alebo 5 týždňov)
• N = nárok zamestnanca určený počtom dní v kalendárnom roku

Príklad výpočtu dovolenky

Výpočet: 170,2174 zmien/rok : 52,1786 týždňov = 3,2622 dňa x 4 týždne alebo 5 týždňov dovolenky = 13,0489 dňa = 13 dní dovolenky (po zaokrúhlení) alebo 16,311 dňa = 16,5 dňa

Zamestnanec má nárok na náhradu mzdy za dovolenku za taký počet hodín, v akom určí zamestnávateľ trvanie pracovnej zmeny. Zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu v rámci pracovnej zmeny v rozsahu 11,5 hod., patrí náhrada za deň dovolenky v sume zodpovedajúcej násobku počtu hodín a priemerného hodinového zárobku zamestnanca.

Odmeňovanie pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času

Zamestnanec má v období uplatňovania nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času na jednotlivé týždne nárok na mzdu za prácu vykonávanú v rámci rozvrhnutého pracovného času bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ je teda povinný vyplatiť zamestnancovi:

• Zložky mzdy, ktoré zodpovedajú skutočne odpracovanému času bez ohľadu na to, či zamestnanec odpracoval menej alebo viac hodín, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, t. j. základnú zložku mzdy, prémie, odmeny, príplatky, mzdové zvýhodnenia viažuce sa na skutočne odpracovaný čas.
• Ostatné plnenia súvisiace s výkonom činnosti, najmä náhrady mzdy viažuce sa na neodpracovaný, ale rozvrhnutý pracovný čas.
• Mzdové zvýhodnenia viažuce sa na odpracovaný čas nad rámec rozvrhnutého pracovného času.
• Ostatné plnenia súvisiace so zamestnaním.

Pre nerovnomerné rozvrhnutie je typické, že zamestnanec neodpracuje každý týždeň rovnaký počet hodín, čo sa odzrkadlí aj na výške mzdy zamestnanca, pri jeho odmeňovaní hodinovou alebo mesačnou mzdou, a to takto:

• Pri odmeňovaní hodinovou mzdou - mzdou za odpracovaný čas je suma násobku sadzby hodinovej mzdy a odpracovaného času.
• Pri odmeňovaní mesačnou mzdou - je táto nemenná, a to i napriek tomu, že každý mesiac sa zamestnancovi rozvrhne rôzny počet pracovných hodín.

tags: #nerovnomerné #rozvrhnutie #pracovného #času #a #PN