Kolektívna zmluva a jej vplyv na pracovné podmienky v spoločnostiach na Slovensku

Úvod

Kolektívna zmluva je dôležitý nástroj, ktorý upravuje pracovné podmienky a vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách Európskej únie, zohráva významnú úlohu pri zabezpečovaní spravodlivých a vyvážených pracovných podmienok. Tento článok sa zameriava na analýzu kolektívnych zmlúv, ich vplyv na zamestnancov, trh práce a ekonomiku Slovenska.

Trhová sila zamestnávateľov a jej vplyv na mzdy

Konkurencia a trhová sila zamestnávateľov sú dôležité faktory, ktoré ovplyvňujú výšku miezd. Riaditeľ útvaru hlavného ekonóma PMÚ Vladimír Peciar priblížil, že hypotetický nárast trhovej sily zamestnávateľov o 10 % vedie k poklesu priemernej ročnej mzdy o 0,35 %. Slovenský trh práce sa v súčasnosti nachádza v pozícii rekordne nízkej nezamestnanosti a vysokého dopytu po práci. Avšak, pri medzinárodnom porovnaní je zrejmé, že mzdová úroveň v SR patrí k najnižším v Európe.

Podľa Peciara priemerné mzdy na Slovensku kopírujú vývoj priemernej produktivity práce. Potvrdzuje sa tak ekonomická teória, podľa ktorej je hlavným determinantom miezd práve produktivita zamestnancov. Podiel miezd na hrubom domácom produkte (HDP) na Slovensku pred energetickou a inflačnou krízou stabilne stúpal až na 44 % HDP.

PMÚ sa vo svojej analýze okrem iného pozrel na trhovú silu zamestnávateľov a jej vplyv na mzdy. Trhová sila zamestnávateľov za posledných 10 rokov klesala, no počas krízy sa to otočilo v prospech zamestnávateľov. Od roku 2022 sa trend poklesu trhovej sily vracia. Mzdy rástli mierne rýchlejšie ako produktivita práce. Analýza ukázala, že trhová sila a miera súťaže medzi zamestnávateľmi je dôležitým faktorom úrovne miezd.

Kolektívne žaloby a ich postavenie na Slovensku v porovnaní s Európou

Európania sa môžu vďaka Smernici o žalobách v zastúpení (RAD) už dva roky jednoduchšie súdiť o hromadné odškodnenie od nekalých obchodníkov. Realita z praxe však ukazuje, že cesta k spravodlivosti nie je vo všetkých členských štátoch rovnaká. Slovensko doteraz nemalo ani jednu kolektívnu žalobu.

Prečítajte si tiež: Viac o kolektívnej zmluve

Veľké kauzy ako Dieselgate, ale aj prípady Mastercard, Apple a Spotify či Enel ukázali, že keď sa do konfliktu dostanú silné, často nadnárodné firmy a jednotlivci, spotrebitelia, ktorí boli oklamaní či poškodení, sami často nemajú reálnu šancu v spore uspieť. Spôsobená škoda býva z individuálneho pohľadu násobne nižšia, než prípadné poplatky za právne zastúpenie, alebo byrokracia spojená s konaním. Európske inštitúcie preto prišli so Smernicou o žalobách v zastúpení, ktorá postavenie spotrebiteľov posilnila.

Od roku 2023 už žaloby proti obchodníkom nemusia podávať iba jednotlivci. Môžu sa spojiť do skupiny, ktorú pred súdom zastúpi spotrebiteľská organizácia. Takto výrazne zvýšia svoje šance. EURACTIV Slovensko sa pýtal takýchto združení pôsobiacich naprieč Úniou, čo priniesla zmena po dvoch rokoch praxe. Ukázalo sa, že jeden zo systémov žalôb, takzvaný opt-out, je vo veľkých spotrebiteľských kauzách účinnejší.

Kým základné zásady ochrany sú sformulované jednotne pre celú Úniu, dokument ponecháva niekoľko dôležitých rozhodnutí aj samotným členským štátom. Taktiež všeobecne platí povinná možnosť cezhraničných konaní a právo žiadať odškodnenie a nápravné opatrenia. Členské krajiny si však samy rozhodujú, ako zapájajú poškodených do žaloby, teda či zavedú opt-in alebo opt-out, kto môže byť takzvaným kvalifikovaným subjektom a ako nastavia financovanie a procesné detaily konaní.

Dáta Európskej komisie z Portugalska, Belgicka, Holandska, či Slovinska ukazujú, že krajiny, ktoré sú lídrami v úspešných kolektívnych akciách v prospech spotrebiteľov, majú jedno spoločné. Pri transpozícii zvolili ich ministerstvá spravodlivosti režim opt-out, teda že sú spotrebitelia zapojení do žaloby automaticky. Ak sa nájdu záujemcovia o samostatný postup, tí sa môžu slobodne odhlásiť.

Manažérka kolektívnych žalôb holandskej spotrebiteľskej organizácie Consumentenbond Frauke Tamsma uviedla, že aktuálne im beží približne 14 prípadov kolektívnych žalôb. Napríklad v decembri 2023 podala Consumentenbond žalobu proti Samsungu a LG ohľadom televízorov, ktoré boli podľa obvinení predražené až o 29 percent. Zároveň majú aj viacero úspešne uzavretých prípadov: „V rokoch 2023 a 2024 dosiahli Consumentenbond a ďalší zástupcovia spotrebiteľov významné dohody s veľkými holandskými poisťovňami, ktoré desaťročia predávali nevýhodné poistné produkty. V roku 2025 navyše tri nadácie, s podporou Consumentenbond, dosiahli dohodu s Volkswagenom ohľadom Dieselgate vo viacerých konaniach proti výrobcovi,“ opísala.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov ÚPSVaR

V krajinách so zavedeným systémom opt-in je situácia zložitejšia. Andrejs Vanags z Lotyšskej asociácie na ochranu záujmov spotrebiteľov (LPIAA) opísal skúsenosti: „Každý spotrebiteľ sa musí identifikovať ako poškodený, registrovať sa u notára, zaplatiť 20 eur a prejaviť záujem byť súčasťou kolektívneho konania.” Takýto postup vyžaduje od spotrebiteľských združení značné personálne a administratívne kapacity - musia ľudí informovať, zbierať podklady a koordinovať ich. Vanags dodal: „Už len poplatok notárovi je európsky a svetový unikát - nikde inde do toho nevstupujú.”

Spoločnosť ochrany spotrebiteľov uviedla: „Chodíme na súd s jednotlivými prípadmi, aby sme vytvorili právne precedensy, a potom rokujeme s obchodníkmi s cieľom dosiahnuť zmierlivé dohody v mene spotrebiteľov. Týmto spôsobom sme však doteraz dokázali pomôcť len malému počtu spotrebiteľov, menej ako desiatim.” Situáciu ako na domácej pôde, tak aj v iných krajinách s opt-in systémom zlepšujú sociálne siete a digitálne nástroje. „Poškodení sa už často vedia zmobilizovať aj sami. Vytvoria si online skupinu, spoja sa a následne oslovujú nás,” opísala projektová manažérka Spoločnosti ochrany spotrebiteľov. Množstvo krokov potrebných na strane poškodených sa odráža aj na nízkej motivácii dotiahnuť sťažnosť do konca.

Konkurzy a ich vývoj na Slovensku

V marci vzrástol počet vyhlásených konkurzov o takmer 24 % v porovnaní s februárom. Zbankrotovalo 26 právnických subjektov, z toho bolo 22 eseročiek, tri akciové spoločnosti a jedna nezisková organizácia. V medziročnom porovnaní je však podľa spoločnosti zjavný pozitívnejší výsledok. V marci minulého roka zbankrotovalo totiž až 39 subjektov, čiže o 33 % viac ako tento rok. V medzikvartálnom porovnaní ide taktiež o zlepšenie. Kým za prvý kvartál 2024 skončilo v konkurze spolu až 79 subjektov, tento rok ich bolo len 69.

Počet vyhlásených konkurzov sa zatiaľ vyvíja nerovnomerne - január 22, február 21, marec 26 bankrotov. Viac ako 38 % subjektov, ktoré v marci začali čeliť konkurzu, malo evidovaných menej ako 1 až 10 zamestnancov, u takmer 31 % bol ich počet nezistený. Dve firmy vykázali vysoké počty zamestnancov v rozmedzí od 250 do 499 zamestnancov.

Vo verejnom priestore najviac zarezonovali bankroty veľkej celulózky Bukocel a Bukózy Holding, u ktorej sa začalo konkurzné konanie už v januári. Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov vyhlásených v Bratislavskom a Košickom kraji, zhodne po šesť, hneď za nimi nasledoval Prešovský kraj s piatimi konkurzmi. Zhodne po dva konkurzy mali Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky a Žilinský kraj.

Prečítajte si tiež: Definícia a súvislosti kolektívneho vyjednávania

Ukončenie výroby spoločností na Slovensku

Spoločnosť Lowa, ktorá sa zaoberá výrobou športových topánok, ukončí k 31. augustu svoju výrobu v Handlovej. Svoje rozhodnutie odôvodnila optimalizáciou výrobných kapacít. Spoločnosť Ecco Slovakia ukončí v lete výrobu vo svojom závode v Martine. Ukončenie výroby sa dotkne 650 zamestnancov závodu. Vzhľadom na celosvetový obchodný a ekonomický vývoj sa globálny výrobca obuvi Ecco rozhodol zmeniť rozloženie svojich výrobných kapacít tak, aby zodpovedali potrebám trhu. Závod v Martine začal s produkciou v roku 1998. Továreň, ktorá sa špecializuje na formálne aj príležitostné kategórie produktov, dodala počas svojej existencie viac ako 50 miliónov párov obuvi na všetky svetové trhy. Súčasná situácia v závode v Martine nijako neovplyvní maloobchodnú sieť Ecco na Slovensku.

Americké clá a ich dopad na slovenský priemysel

Slovenská obchodná a priemyselná komora hovorí, že zavedenie nových amerických ciel vedie štáty do obchodnej vojny a rozporuje aj pravidlám Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá sa už zaoberá sťažnosťami Číny a Kanady. Európa v posledných rokoch vyvážala do USA čoraz viac ocele a hliníka. Čísla Eurostatu ukazujú rastúci trend od roku 2019. V minulom roku mali Spojené štáty 17-percentný podiel na exporte ocele, hliníka a výrobkov z EÚ, v absolútnom vyjadrení išlo o 13,4 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2019 sa zvýšil podiel aj celková hodnota.

Podiel zahraničného obchodu Slovenska s USA tvorí cca 4,5 percenta na celkovom obchode (ide asi o 5 miliárd amerických dolárov), pričom 65 percent z toho pripadá na automobily. Zvyšok tvoria stroje, plasty a pneumatiky. Zavedenie nových ciel na dovoz ocele a hliníka sa tak priamo slovenského exportu významne nedotkne, ale podľa priemyselníkov nepriamo pôjde o desiatky miliónov eur. Napríklad v minulom roku dosiahol vývoz 47 miliónov eur a dovoz 10 miliónov.

Krátko po tom, ako Trump ohlásil vyššie clá na oceľ a hliník z Európy, predstavila Komisia vlastný odvetný plán. Má dve časti: ako prvé zaťaží americké tovary od bourbonu po motorky, neskôr má prísť na rad priemysel, textil, aj potraviny. Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK) priblížila, že významnú časť produkcie do USA exportovala napríklad hlinikáreň v Žiari nad Hronom, tá je však aktuálne utlmená. Nové clá sa určite dotknú produkcie Železiarní Podbrezová, a to priamo či nepriamo.

Podpredseda SOPK Július Kostolný uviedol: „Zaujímavé bude sledovať postoj USA k výrobkom U. S. Steelu z Košíc, ktorý je významným hráčom vo výrobe automobilových plechov, pretože automobily budú clami najviac zasiahnuté.” Steel Košice Ján Bača pre EURACTIV Slovensko uviedol, že zatiaľ presné čísla o možných dopadoch nemajú. SOPK okrem toho tvrdí, že zavedenie prakticky plošných ciel zo strany USA v rozsahu 10 až 50 percent vracia svetovú ekonomiku pred rok 1948. Kostolný dodal: „Ide o akt, ktorý okamžite vyvolal reakciu dotknutých krajín, čo privedie svet ku globálnej obchodnej vojne a k faktickému skolabovaniu pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO).”

Kaumy Group a akvizícia spoločnosti Novofruct SK

Česká spoločnosť Kaumy Group nadobudla výlučnú kontrolu nad spoločnosťou Novofruct SK so sídlom v Nových Zámkoch. Protimonopolný úrad (PMÚ) SR koncentráciu schválil 6. februára a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v ten istý deň. PMÚ zistil, že značka Ovko bola pred uskutočnením koncentrácie lídrom na trhu detskej výživy v SR z hľadiska objemu predaja aj tržieb.

Zlepšenie gréckej ekonomiky a zníženie daní

Po rokoch zápasenia s finančnou krízou zaznamenala grécka ekonomika také zlepšenie, že premiér Kyriakos Mitsotakis mohol oznámiť zníženie daňového zaťaženia o takmer dve miliardy eur. Zároveň poukázal na fakt, že grécke dlhopisy sú na tom lepšie než francúzske. Nezamestnanosť v Grécku klesla v júli na 8 %, čo je najnižšia úroveň od novembra 2008. Je to výrazná zmena oproti obdobiu krízy, keď dosahovala 28 %. Situácia sa zlepšila aj v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí.

Grécko sa v roku 2010 dostalo na pokraj bankrotu a hrozilo, že bude musieť opustiť eurozónu. Krajina krízu prežila vďaka rozsiahlej medzinárodnej podpore a reformám, ktoré musela výmenou za finančnú pomoc plniť. Grécko ukončilo tretí a posledný program finančnej pomoci v auguste 2018, krajina má však dodnes najvyšší verejný dlh v Európskej únii.

Vláda zníži daňovú záťaž zhruba o 1,7 miliardy eur a zároveň zvýši sociálne výdavky. Rodiny s deťmi budú platiť výrazne nižšiu daň z príjmu a v mnohých prípadoch budú od dane oslobodené. Z nižších daní a cielených investičných stimulov budú ťažiť napríklad aj obyvatelia malých obcí či ostrovných regiónov.

Austrália zakáže poplatky za platby kartou

Austrálska rezervná banka navrhla zákaz všetkých príplatkov za platby debetnou a kreditnou kartou. Ak návrh prejde, obchodníci prestanú účtovať poplatky za platby EFTPOS, Mastercard a Visa. Podľa centrálnej banky platí každý dospelý Austrálčan v priemere 60 dolárov ročne len na poplatkoch za karty. Celkovo je to viac ako 1,2 miliardy dolárov ročne. Nové pravidlá by tiež prinútili kartové siete a banky zverejniť presne, koľko si účtujú.

Ruská lodná doprava v Arktíde dosiahla rekord

Rusko minulý rok zaznamenalo rekord v objeme prepraveného nákladu severnou trasou, ktorá skracuje čas cesty medzi Európou a Áziou. Topiaci sa arktický ľad pomáha Moskve presmerovať obchod, ktorý zasiahli sankcie po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Rusko sa dostalo aj do sporu so Západom pre jeho ambície pri rozvoji Arktídy.

Úspora energie v Európe

Komisár pre energetiku a bývanie Dan Jørgensen vyhlásil, že európske domácnosti aj priemysel už v tomto roku ušetria 45 miliárd eur za energie a suma narastie na 260 miliárd ročne do roku 2040.

tags: #kolektivna #zmluva #saargummi #podmienky