Kolektívna zmluva vyššieho stupňa: Definícia, význam a dopad na pracovnoprávne vzťahy

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa predstavuje dôležitý nástroj v pracovnom práve, ktorý upravuje vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na odvetvovej alebo sektorovej úrovni. Tento typ zmluvy má za cieľ zabezpečiť spravodlivé a vyvážené pracovné podmienky pre široký okruh zamestnancov, a to prostredníctvom kolektívneho vyjednávania a dohody medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov.

Úvod do kolektívneho vyjednávania a smernice EÚ

V kontexte európskeho práva zohráva významnú úlohu Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (ďalej len „Smernica č. 2022/2041“). Táto smernica uložila členským štátom povinnosť prijímať opatrenia na zvýšenie miery pokrytia stanovovania miezd zamestnancov kolektívnym vyjednávaním. Cieľom je posilniť postavenie zamestnancov pri vyjednávaní o mzdách a pracovných podmienkach, čím sa má zabezpečiť ich spravodlivejšie odmeňovanie.

Slovenská republika transponovala Smernicu č. 2022/2041 zákonom č. 289/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v platnom znení (ďalej len „zákon č. 289/2024 Z.z.“). Jedným z kľúčových opatrení na zvýšenie miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním bolo znovuzavedenie reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa do právneho poriadku SR - zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v platnom znení (ďalej len „zákon č. 2/1991 Zb.“).

Definícia a charakteristika kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

Po obsahovej stránke neexistuje legálna definícia kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je kolektívnou zmluvou. Kolektívnou zmluvou sa upravujú individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. Kolektívne zmluvy môžu uzatvárať príslušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie. Kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sú uzatvárané pre väčší počet zamestnávateľov. Uzatvárajú sa medzi príslušným vyšším odborovým orgánom alebo príslušnými vyššími odborovými orgánmi a organizáciou alebo organizáciami zamestnávateľov.

Kolektívna zmluva je typ súkromnoprávnej zmluvy, ktorá upravuje individuálne a kolektívne vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami a práva a povinnosti zmluvných strán. Zo zákona č. 2/1991 Zb. Zákon o kolektívnom vyjednávaní ani zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) neobsahujú právnu definíciu pojmu kolektívnej zmluvy. Ust. § 2 ods. kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa osobitného predpisu (ktorým sa myslí zákon č. 553/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: Viac o kolektívnej zmluve

Pod kolektívnou zmluvou rozumieme dvojstranný právny úkon, prameň práva, ktorý zakotvuje práva a povinnosti zmluvných strán, a z ktorého vznikajú práva a povinnosti nielen subjektom, ktoré uzavreli kolektívnu zmluvu, ale aj subjektom, ktoré nie sú individuálne určené. Nároky, ktoré tak pre zamestnanca vzniknú z pracovnoprávneho vzťahu v súlade s uzavretou kolektívnou zmluvou, je možné vymáhať aj súdnou cestou.

Podniková kolektívna zmluva upravuje špecifickú problematiku, ktorá vychádza z konkrétnych pomerov podniku v porovnaní s kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa.

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je výsledkom sociálneho dialógu na odvetvovej (sektorovej) úrovni, t. j. medzi zástupcami zamestnávateľov a zamestnancov v danom odvetví. Každý zamestnávateľ, na ktorého sa vzťahuje daná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, musí zaručiť svojim zamestnancom tento štandard dohodnutý v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa. To nevylučuje, aby na podnikovej úrovni (t. j. medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou pôsobiacou u zamestnávateľa) boli dohodnuté ešte výhodnejšie podmienky pre zamestnancov.

Príklad kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa môže uzatvoriť zväz zamestnávateľov z odvetvia stavebného priemyslu a vyšší odborový orgán pôsobiaci v odvetví stavebného priemyslu. V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno upraviť napríklad:

• výhodnejšie mzdové podmienky,
• zvýhodnenia za prácu nadčas,
• zvýhodnenia za nočnú prácu,
• zvýhodnenia za prácu vo sviatok,
• výhodnejšie odstupné,
• zabezpečenie zdravotnej starostlivosti zamestnancov,
• zabezpečenie stravovania zamestnancov,
• benefity zo sociálneho fondu,
• výhodnejší a prednostný nákup nepotrebného majetku - prvá ponuka je pre zamestnancov,
• prísnejšie zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (v prospech zamestnanca).

Jednou kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa sa upravia pracovné, mzdové a iné podmienky aj pre niekoľko desiatok zamestnávateľov. Nakoľko ide o veľký počet zúčastnených subjektov, podmienky by nemali byť upravené príliš podrobne. Podrobnú úpravu pracovných, mzdových a iných podmienok môže zamestnávateľ dohodnúť s príslušným odborovým orgánom alebo príslušnými odborovými orgánmi v podnikovej kolektívnej zmluve. Aby boli podmienky platné, musia byť pre zamestnanca výhodnejšie než tie, ktoré sú dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov ÚPSVaR

Reprezentatívna kolektívna zmluva vyššieho stupňa

Reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno v zmysle ust. § 2 v spojení s ust. § 7 zákona č. 2/1991 Zb. - na rozdiel od podnikovej kolektívnej zmluvy [ust. § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. zastúpených organizáciou zamestnávateľov - v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. ide o združenia zamestnávateľov založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 83/1990 Zb.“) a s účinnosťou od 1.1.2025 aj o záujmové združenie právnických osôb podľa ust. § 20f a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj o občianske združenie nezaložené ako združenie zamestnávateľov (t.j. ide o občianske združenie, na ktoré sa neaplikuje ust. § 9a zákona č. ktorej druhou zmluvnou stranou je vyšší odborový orgán odborovej organizácie - t.j. pre určité odvetvie, resp. jeho časť - priamo v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je ako obligatórna náležitosť uvedený kód štatistickej klasifikácie ekonomických činností podľa Nariadenia NACE Rev. 2 na úrovni divízie, ak je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená pre celé odvetvie, resp. Organizácia zamestnávateľov sa môže v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb. Vyšší odborový orgán musí spĺňať podmienky vymedzené v ust. § 7 ods. 1 písm. b) zákona č. v danej odborovej organizácii (ktorej vyšší odborový orgán uzatvára kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa) sú združené odborové organizácie pôsobiace aspoň u 30 % zamestnávateľov združených v organizácii zamestnávateľov, ktorá je druhou zmluvnou stranou kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a ktorých zoznam je podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 2/1991 Zb. v kalendárnom roku predchádzajúcom roku oznámenia, že uzatvorená kolektívna zmluva vyššieho stupňa je reprezentatívna (ust. § 9a ods. 1 zákona č. Táto podmienka sa ex lege považuje za splnenú tou odborovou organizáciou, ktorá u zamestnávateľa pôsobí ku dňu doručenia oznámenia podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. menej ako 24 mesiacov. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 289/2024 Z.z. ide o výnimku pre novo-pôsobiace odborové organizácie u zamestnávateľa, ktoré vzhľadom na krátkosť času neboli spôsobilé plnohodnotne iniciovať kolektívne vyjednávanie alebo alternatívne ku kumulatívnym podmienkam podľa bodu I. III. dôjde k spoločnému oznámeniu o uzatvorení reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa Ministerstvu podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb.

Princíp zmluvnej slobody a kolektívne pracovné právo

Princíp zmluvnej slobody v pracovnom práve vychádza zo samotnej Ústavy SR. Tento princíp sa dotýka nielen štádia uzavretia pracovnej či inej zmluvy (napr. Ako kontrolný mechanizmus pri uplatňovaní zmluvnej slobody strán v pracovnoprávnych vzťahoch môže pôsobiť kolektívne pracovné právo. Pod kolektívnym pracovným právom rozumieme oblasť pracovného práva, ktorá upravuje vzťahy medzi kolektívom zamestnancov a zamestnávateľom (napr.

Rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa môže predstavovať pre zamestnávateľov aj riziko a to v podobe rozšírenia záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Od 1. januára 2014 opäť nie je potrebný súhlas zamestnávateľa s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Jedným z nástrojov, ktorým sa môže zamestnávateľ brániť pred nechceným rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, je ten, že už bude pre neho záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Podmienky pre rozšírenie záväznosti

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len “ministerstvo”) je orgánom, ktorý môže rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ak sú splnené zákonné podmienky. Podmienky možno rozdeliť na dve skupiny: vecné, resp. hmotné a formálne, resp. procesné.

Vecnou podmienkou je podmienka, aby už existujúca kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť, bola pre konkrétne odvetvie alebo konkrétnu časť odvetvia reprezentatívna. Podľa § 7 ods. 1 je reprezentatívnou kolektívna zmluva len vtedy, ak zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná, zamestnávajú v odvetví alebo v časti odvetvia (ak sa navrhuje rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na časť odvetvia) väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví alebo v tej istej časti odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.

Prečítajte si tiež: Definícia a súvislosti kolektívneho vyjednávania

K formálnym podmienkam paria požiadavky zákona o kolektívnom vyjednávaní na návrh na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorými sú:

• podpis zmluvných strán na tej istej listine,
• podpis zmluvnej strany (ak návrh podáva jedna zo zmluvných strán),
• názov kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorej záväznosť sa navrhuje rozšíriť,
• označenie odvetvia alebo časti odvetvia, na ktoré sa navrhuje rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa.

Nesplnenie formálnych podmienok má za následok odmietnutie návrhu ministerstvom, i keď by vecné podmienky boli naplnené. Primerane sa to vzťahuje aj na rozšírenie dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ktorej záväznosť bola rozšírená.

Ministerstvo rozširuje záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa alebo záväznosť dodatku ku kolektívnej zmluve vyššieho stupňa všeobecne záväzným právnym predpisom (výnosom), ktorý sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia v Zbierke zákonov SR.

Oslobodenie od rozšírenia záväznosti

Na zamestnávateľa, ktorému by mohli podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa spôsobiť problémy, sa rozšírenie jej záväznosti nebude vzťahovať. Zákon o kolektívnom vyjednávaní uvádza presne a vyčerpávajúco, že ide len o zamestnávateľa:

• pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa ku dňu účinnosti rozšírenia,
• ktorý je v úpadku ku dňu účinnosti rozšírenia,
• ktorý je v likvidácii ku dňu účinnosti rozšírenia,
• u ktorého bol zavedený ozdravný režim alebo bola zavedená nútená správa ku dňu účinnosti rozšírenia,
• ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov podľa priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom rozšírenie nadobudlo účinnosť,
• ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu zamestnancov vypočítaného za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom rozšírenie nadobudlo účinnosť,
• ktorého postihla mimoriadna udalosť, ktorej následky ku dňu účinnosti rozšírenia trvajú,
• ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov ku dňu účinnosti rozšírenia, ak nejde o zamestnávateľa, ktorý je právnym nástupcom iného zamestnávateľa a ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť v súčte s podnikateľskou činnosťou tohto iného zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov.

Poznámka: Počet zamestnancov sa má na účely zákona o kolektívnom vyjednávaní vypočítať ako priemerný evidenčný počet zamestnancov. Do evidenčného počtu zamestnancov sa nezahŕňajú napríklad zamestnanci zamestnaní na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zmeny v kolektívnom vyjednávaní od roku 2014

Od 1. januára 2014 nadobudla účinnosť nová úprava rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Novela zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len “zákon o kolektívnom vyjednávaní”) s účinnosťou od 1. januára 2014 upravila podmienky pre rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv.

Od 1. januára 2014 zamestnávateľ nemôže nesúhlasiť s rozšírením záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Rozšírenie sa nebude vzťahovať napríklad na zamestnávateľov s menej ako 20 zamestnancami. Taktiež zásadná bola zmena definície odvetvia a zadefinovanie časti odvetvia. Definícia odvetvia a časti odvetvia odkazuje na štatistickú klasifikáciu ekonomických činností NACE Rev. 2.

Na účely zákona o kolektívnom vyjednávaní a v súlade so štatistickou klasifikáciou ekonomických činností NACE Rev. 2 sa rozumie:

• časťou odvetvia ekonomická činnosť na úrovni kódu skupiny (do 31. decembra 2013 odvetvie),
• odvetvím ekonomická činnosť na úrovni kódu divízie.

V rámci sekcií (najvyšší stupeň členenia ekonomických činností) ekonomická činnosť na úrovni divízie zahŕňa ekonomické činnosti na úrovni skupín.

Od 1. januára 2014 sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa uzatvára pre odvetvie (divíziu) alebo časť odvetvia (skupinu). Keďže divízia zahŕňa niekoľko skupín, kolektívna zmluva uzatvorená na pre odvetvie môže upravovať pracovné a mzdové podmienky väčšieho počtu zamestnávateľov a zamestnancov. Taktiež záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa uzatvorenej pre odvetvie možno rozšíriť pre celé odvetvie alebo časť, resp. časti odvetvia.

Zamestnávateľ musí zaradiť svoju činnosť do určitého odvetvia (divízie) alebo časti odvetvia (činnosti). Legálne nie je upresnené aké ukazovatele má zamestnávateľ sledovať, aby vedel spoľahlivo zaradiť svoju činnosť do konkrétneho odvetvia (divízie) alebo časti odvetvia (skupiny). Reprezentatívne sú najmä tržby a podiel tržieb (príjmov) z rôznych činností na celkových tržbách (príjmoch).

tags: #kolektívna #zmluva #vyššieho #stupňa #definícia