Kolízny Opatrovník: Podmienky, Nariadenia a Jeho Úloha v Konaniach Týkajúcich sa Detí

Kolízny opatrovník je dôležitá osoba v právnych konaniach, najmä v prípadoch rozvodu alebo úpravy starostlivosti o maloleté deti. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečiť ochranu práv a záujmov dieťaťa v situáciách, keď môže dôjsť ku konfliktu záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi alebo inými zákonnými zástupcami. Tento článok sa zameriava na definíciu a funkciu kolízneho opatrovníka v slovenskom právnom systéme, podmienky jeho ustanovenia, nariadenia, ktorými sa riadi, a praktické aspekty jeho činnosti.

Úvod do problematiky

V situáciách, keď záujmy dieťaťa a jeho zákonných zástupcov (rodičov) sú v rozpore, je nevyhnutné zabezpečiť, aby boli práva a záujmy dieťaťa riadne chránené. Na tento účel slúži inštitút kolízneho opatrovníka, ktorý má za úlohu zastupovať dieťa a presadzovať jeho najlepší záujem.

Definícia a funkcia kolízneho opatrovníka

Kolízny opatrovník je osoba ustanovená súdom, aby zastupovala maloleté dieťa v konaní, v ktorom môže dôjsť ku kolízii záujmov medzi dieťaťom a jeho rodičmi. Kolízny opatrovník je ustanovený súdom iba na obdobie konania na súde o rozvod manželstva alebo úpravu práv a povinností k maloletým deťom. Neznamená to, že dieťa je mu zverené alebo že ho bude zastupovať v iných veciach.

Účelom kolízneho opatrovníka v rozvode je zastupovanie záujmov dieťaťa, aby sa rodičia nedohodli na niečom, čo nie je v záujme dieťaťa. Vzhľadom na to, že zákonné zastupovanie maloletých detí rodičmi v konaní o rozvod neprichádza do úvahy, lebo by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a deťmi, maloletým deťom musí byť ustanovený opatrovník.

Práva a povinnosti kolízneho opatrovníka

Kolízny opatrovník má v konaní pred súdom postavenie účastníka konania, ktoré ho oprávňuje k tomu, aby sa v priebehu konania zúčastňoval na pojednávaniach súdu. Taktiež má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré vyšli v konaní najavo, navrhovať vykonanie procesných dôkazov, prípadne navrhovať ďalšie dokazovanie, a taktiež navrhovať súdu, ako má vo veci rozhodnúť vzhľadom na záujem dieťaťa a názor dieťaťa k prejednávanej veci, ktorý súdu prezentuje.

Prečítajte si tiež: Ochrana záujmov detí kolíznym opatrovníkom

Kolízny opatrovník všetky skutočnosti, ktoré zistil na základe šetrení pomerov písomne oznámi súdu, resp. Vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní ústne do zápisnice, ako i písomná správa doručená súdu sú z procesného hľadiska dôležité dôkazy, ktoré významnou mierou prispievajú k objektívnemu posúdeniu veci, najmä ako má súd v záujme dieťaťa o úprave výchovných pomerov dieťaťa rozhodnúť. Preto ústne vyjadrenie a správa zo zisťovania pomerov musia byť podložené reálnymi úkonmi, ktoré orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo veci vykonal. Zároveň vyjadrenie kolízneho opatrovníka musí byť presvedčivé, keďže spolu s písomnou správou sú dôkazom, resp. dôkazným prostriedkom. Súčasťou písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania pomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie) súdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade so záujmom dieťaťa.

Funkciou kolízneho opatrovníka je povinnosť chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní. Kolízny opatrovník pri ochrane práv dieťaťa zohľadňuje aj názor dieťaťa k prejednávanej veci, ak je to v jeho záujme.

Ako prebieha konanie s kolíznym opatrovníkom

V praxi to vyzerá tak, že keď budete mať rozvod, tak kolízny opatrovník bude tiež zavolaný na Váš rozvod a bude sedieť v pojednávacej miestnosti (obyčajne tam kde sedí verejnosť). Súd sa ho bude pýtať na to, aký má názor na zverenie dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov resp. striedavej starostlivosti, ďalej na výšku výživného, úpravu styku, atď.

Zisťovanie pomerov dieťaťa

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa. Pri zisťovaní pomerov dieťaťa vo veciach úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvoma rodičmi a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvoma rodičmi s prihliadnutím na záujem dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.

Pri zisťovaní názoru dieťaťa musí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately poskytnúť dieťaťu pomoc na uľahčenie priebehu zisťovania jeho názoru na vec. Musí mať na zreteli, aby nedochádzalo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp., aby výkon kolízneho opatrovníctva nemal negatívny dopad na účastníkov konania, osobitne na dieťa. V záujme objektívneho posúdenia veci vo všetkých konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté dieťa, je dôležité zistiť názor dieťaťa, ktorému musí byť venovaná náležitá pozornosť, vychádzajúc z Dohovoru o právach dieťaťa, ako i zo zákona o rodine. Názor dieťaťa súd zisťuje spravidla prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, pričom je potrebné mať na zreteli vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť. Zisťovanie názoru dieťaťa priamo súdom je skôr výnimočné, a v prípade, že súd sám vypočúva dieťaťa, je dôležité, aby takéto vypočutie dieťaťa bolo neformálne. Vtedy väčšinou zisťuje názor dieťaťa mimo pojednávacej miestnosti, otázky kladie spôsobom, aby boli pre dieťa čo najprijateľnejšie, samozrejme s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť. Názor dieťaťa môže súd zistiť aj prostredníctvom zástupcu dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Ako predať nehnuteľnosť, ak je potrebný kolízny opatrovník?

Ak rodičia žijú oddelene a dieťa býva u jedného z rodičov, na účely zisťovania sociálnych a rodinných pomerov maloletého dieťaťa je potrebné, aby kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov v domácnosti otca aj v domácnosti matky, prípadne aj v domácnosti toho, kde sa dieťa zdržuje (napr. u starých rodičov, ďalších príbuzných a podobne). Ak je to vhodné a účelné možno v rámci šetrenia pomerov v rodine so súhlasom dieťaťa a prítomného rodiča (rodičov) vykonať pohovor s dieťaťom na účely zistenia jeho názoru. Pri zisťovaní rodinných a sociálnych pomerov, ako i priamo v súvislosti so zisťovaním názoru dieťaťa pre konanie, je vhodné návštevu kolízneho opatrovníka vopred neohlásiť. Nie je však vylúčené, aby kolízny opatrovník svoju návštevu ohlásil vopred za účelom zabezpečenia prítomnosti rodičov, prípadne jedného z nich, aby mohlo byť šetrenie uskutočnené. Na vstup do bytu alebo domu je potrebný súhlas vlastníka alebo užívateľa bytu alebo domu.

Kto môže byť kolíznym opatrovníkom?

Spravidla za kolízneho opatrovníka ustanoví príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately) podľa miestnej príslušnosti maloletého dieťaťa, kde sa dieťa zdržuje, resp. kde má dieťa svoje bydlisko na základe dohody rodičov alebo iných rozhodujúcich skutočností. Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol opatrovník ustanovený.

Kedy zaniká funkcia kolízneho opatrovníka?

Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu, na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať, stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa.

V zmysle zákona o rodine sa kolízny opatrovník ustanovuje maloletému dieťaťu za účelom zastupovania v konaní, v ktorom môže dôjsť ku konfliktu záujmov rodičov a maloletého dieťaťa. Ak bolo súdne konanie začaté v čase, kedy bolo dieťa ešte maloleté, účastníkom konania je aj ustanovený kolízny opatrovník. Ak súdne konanie pokračuje aj po dovŕšení 18. roku života dieťaťa, kolízny opatrovník zostáva účastníkom konania. Zároveň bude už plnoleté dieťa účastníkom konania, pričom sa bude zastupovať sám.

Legislatívny rámec

Slovenský právny systém upravuje sociálnoprávnu ochranu detí prostredníctvom rôznych zákonov a predpisov. Medzi najdôležitejšie patria:

Prečítajte si tiež: Kolízny opatrovník a jeho anglický ekvivalent

• Zákon o rodine
• Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
• Občiansky súdny poriadok
• Trestný zákon

Tieto právne predpisy stanovujú povinnosti štátu a iných subjektov pri ochrane práv a záujmov detí, ako aj postupy, ktoré sa majú uplatňovať v prípadoch, keď sú tieto práva ohrozené.

Kolízny opatrovník v kontexte európskeho práva

Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. V konaniach pred slovenskými súdmi, najmä v rodinnoprávnych veciach, zohráva dôležitú úlohu kolízny opatrovník. Jeho úlohou je zastupovať záujmy maloletých detí v konaniach, kde by mohli byť ich záujmy ohrozené. Čo sa však stane, ak počas konania kolízny opatrovník zomrie? Ako postupovať pri určení nového opatrovníka a aké právne predpisy sa na túto situáciu vzťahujú?

Kompetencie Ministerstva spravodlivosti SR

Na úvod je dôležité zdôrazniť, že Ministerstvo spravodlivosti SR nemá zákonnú kompetenciu podávať právne záväzné výklady právnych predpisov. Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy Slovenskej republiky, v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Kompetencie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy určuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (kompetenčný zákon), ktorý neumožňuje žiadnemu ústrednému orgánu štátnej správy podávať právne záväzný výklad.

Právny rámec určenia kolízneho opatrovníka

Úloha kolízneho opatrovníka je primárne upravená v zákone o rodine a v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP). Kolízny opatrovník je ustanovený súdom, aby chránil záujmy maloletého dieťaťa v konaní. V prípade úmrtia kolízneho opatrovníka je nevyhnutné, aby súd bezodkladne ustanovil nového opatrovníka, aby bola zabezpečená ochrana práv a záujmov dieťaťa počas celého konania.

Postup súdu pri úmrtí kolízneho opatrovníka

Ak súd zistí, že kolízny opatrovník zomrel, musí okamžite konať. V prvom rade je potrebné túto skutočnosť zaznamenať do spisu. Následne súd osloví príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (ÚPSVaR), ktorý navrhne nového kolízneho opatrovníka.

Obvyklý pobyt dieťaťa v kontexte európskeho práva

Nariadenie Rady (EÚ) 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (ďalej len „nariadenie“) neupravuje definíciu pojmu „obvyklý pobyt“, iba naň odkazuje v čl. 7 (všeobecná právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu) a v čl. 9 (súdna právomoc v prípadoch únosu dieťaťa). Z uvedených článkov vyplýva, že právomoc má súd toho členského štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania, resp. Nakoľko pojem obvyklý pobyt nie je v nariadení bližšie špecifikovaný, vyvoláva často výkladové problémy. Ani medzinárodné inštitúcie v medzinárodných zmluvách tento pojem úmyselne nedefinujú, hoci sa v medzinárodnom práve súkromnom používa približne od roku 1980.

V prvom rade je dôležité poznamenať, že nariadenie neobsahuje žiadny výslovný odkaz na právo členských štátov s cieľom určiť zmysel a rozsah pôsobnosti tohto pojmu, a preto si tento pojem vyžaduje autonómny a jednotný výklad v celej Európskej únii (C - 497/10, bod 45). Ďalej z ustanovenia čl. 7 vyplýva, že obvyklý pobyt sa určuje ku dňu začatia konania (princíp perpetuatio fori) , pričom podľa čl. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Pri posudzovaní obvyklého pobytu je potrebné zobrať do úvahy aj vek dieťaťa, nakoľko iné faktory sa zohľadňujú v prípade dojčaťa, ako v prípade dieťaťa v školskom veku alebo v prípade neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdia (C - 497/10, bod 52- 53). Nakoľko nariadenie neupravuje minimálnu dĺžku pobytu, trvanie pobytu môže slúžiť len ako indícia v rámci posúdenia stability pobytu, pričom toto posúdenie sa musí uskutočniť vo svetle všetkých osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Na zmenu obvyklého pobytu sa berie do úvahy najmä vôľa dotknutej osoby vytvoriť v ňom stále a obvyklé centrum svojich záujmov s úmyslom dať mu stabilnú povahu (C - 497/10, bod 51).

Vplyv Nariadenia Brusel IIb

Je dôležité vychádzať z rozsudku SD EÚ C-404/14 Matoušková, z ktorého vyplýva, že či už určenie kolízneho opatrovníka pre maloletého alebo schválenie právneho úkonu urobeného v mene maloletého nepredstavuje procesnú otázku, naopak ide o vec týkajúca sa statusu maloletého a ochrany jeho práv, tým pádom je na ňu priamo aplikovateľné Nariadenie Brusel IIa, resp. Dôvodom je skutočnosť, že konanie o schválenie právneho úkonu za maloletého je samostatné konanie a nezávisí od toho, či má konajúci súd právomoc v „hlavnej“ (najčastejšie dedičskej) veci. Pokiaľ je schválenie právneho úkonu maloletého potrebné zodpovedať ako predbežnú otázku v rámci konania nepatriaceho do pôsobnosti Nariadenia Brusel IIb, má súd konajúci v tejto veci v zmysle článku 16 ods. 1 Nariadenia Brusel IIb právomoc rozhodnúť aj o tejto predbežnej otázke.

V prípade, kedy povaha cudzieho prvku neumožňuje aplikáciu Nariadenia Brusel IIb, je potrebné vychádzať z iných právnych nástrojov. V týchto prípadoch má pred vnútroštátnou právnou úpravou (ZMPS) prednosť Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, 19. október 1996, Haag (ozn. č. 344/2002 Z. z.) ak ide o štát, ktorý je, rovnako ako Slovenská republika, jeho zmluvnou stranou.

Dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa

Pokiaľ je v predmetnom konaní dotknutý štát, ktorý je zmluvnou stranou dohovoru, no zároveň s ním má Slovenská republika uzavretú dvojstrannú zmluvu obsahujúcu ustanovenia o právomoci či rozhodnom práve, má táto zmluva v súlade s článkom 51 dohovoru pred ním prednosť. Dohovor vo všeobecnom ustanovení o právomoci v článku 5 považuje za ukazovateľ obvyklý pobyt dieťaťa. Výnimkou sú články 10 a 11, ktoré upravujú odvodenie právomoci od rozvodového konania a právomoc v prípade ochranných opatrení. Dohovor neobsahuje obdobu článku 16 Nariadenia Brusel IIb, jediná výnimka z pravidla určenia právomoci vychádzajúc z obvyklého pobytu alebo určenia podľa článkov 10 a 11 je výhrada uplatnená Slovenskou republikou podľa článku 55 písm.

tags: #kolizny #opatrovnik #nariadenie #podmienky