Kolízie opatrovníka: Právna úprava na Slovensku

Úvod do problematiky opatrovníctva

Opatrovníctvo je dôležitý inštitút slovenského právneho poriadku, ktorý slúži na ochranu osôb, ktoré nie sú schopné samy sa o seba postarať alebo spravovať svoje záležitosti. Tento článok sa zaoberá problematikou opatrovníctva, s dôrazom na to, kto môže byť ustanovený za opatrovníka, aké sú jeho práva a povinnosti a ako sa riešia prípadné kolízie záujmov. Priblížime si aj inštitút dôverníka v sociálnych službách a jeho implementáciu do praxe. Vek zodpovednosti rodičov za dieťa je komplexná téma, ktorá zahŕňa rôzne aspekty právnej úpravy na Slovensku.

Opatrovníctvo podľa Občianskeho zákonníka

Podľa § 27 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorej súd rozhodnutím obmedzil alebo pozbavil spôsobilosť na právne úkony, je súdom ustanovený opatrovník. Ak nie je možné ustanoviť za opatrovníka príbuzného alebo inú vhodnú osobu, súd ustanoví za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom. Z toho vyplýva, že prednosť má príbuzný, u ktorého sú väčšie predpoklady chrániť záujmy zastúpeného.

Pri výbere opatrovníka súd prihliada na schopnosť a ochotu chrániť záujmy opatrovanca a spravovať jeho majetok. Dôležitý je aj blízky vzťah a podpora opatrovancovi.

Kto má prednosť v opatrovníckom konaní?

Častá otázka v praxi je, kto má väčšiu šancu uspieť v opatrovníckom konaní, napríklad matka alebo manželka osoby, ktorá je v kóme a vyžaduje si opatrovanie. Zákon nestanovuje presné poradie, kto má prednosť. Súd však pri rozhodovaní zohľadňuje predovšetkým záujem opatrovanca. To znamená, že súd skúma, ktorá z osôb (matka alebo manželka) je lepšie schopná zabezpečiť opatrovancovi kvalitnú starostlivosť, rešpektovať jeho vôľu (ak je to možné) a chrániť jeho záujmy. Dôležitú úlohu zohráva aj vzťah medzi opatrovancom a potenciálnym opatrovníkom. Ak mal opatrovanec bližší vzťah s manželkou, je pravdepodobné, že súd uprednostní ju. Na druhej strane, ak má matka lepšie predpoklady na zabezpečenie starostlivosti, súd môže ustanoviť za opatrovníka ju. V každom prípade je rozhodnutie súdu individuálne a závisí od konkrétnych okolností prípadu.

Zákon nevylučuje možnosť, aby jedna osoba bola opatrovníkom pre viacero osôb. Súd pri ustanovovaní osoby za opatrovníka vyberá z príbuzných a známych osôb a osôb, ktoré sa o osoby osobne starajú.

Prečítajte si tiež: Ochrana záujmov detí kolíznym opatrovníkom

Inštitút dôverníka v sociálnych službách

Novela zákona o sociálnych službách zaviedla inštitút dôverníka, ktorý má posilniť práva prijímateľov sociálnych služieb, najmä v zariadeniach sociálnych služieb. Dôverník je osoba, ktorú si prijímateľ sociálnej služby slobodne vyberie a ktorá ho podporuje, poskytuje mu pomoc a psychickú podporu.

Kto môže byť dôverníkom?

Dôverníkom môže byť fyzická osoba spôsobilá na právne úkony, ktorú si prijímateľ sociálnej služby zvolí. Môže ísť o príbuzného, priateľa, známeho alebo inú osobu, ktorej prijímateľ dôveruje. Na určenie dôverníka sa nevyžaduje súhlas opatrovníka, ak má prijímateľ súdom ustanoveného opatrovníka. Dôverník by mal byť osobou, ktorá je schopná a ochotná chrániť záujmy prijímateľa a rešpektovať jeho vôľu.

Práva a povinnosti dôverníka

Dôverník má právo:

• byť informovaný o dôležitých záležitostiach týkajúcich sa prijímateľa sociálnej služby,
• zúčastňovať sa na rozhodovaní o poskytovaní sociálnej služby,
• podávať sťažnosti a podnety v mene prijímateľa sociálnej služby.

Dôverník nemá zákonom stanovené povinnosti okrem povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom funkcie dôverníka.

Rozdiel medzi dôverníkom a podpornou osobou

Slovenský inštitút dôverníka vychádza z konceptu podpornej osoby podľa dokumentu Svetovej zdravotníckej organizácie WHO QualityRights Tool Kit.

Prečítajte si tiež: Ako predať nehnuteľnosť, ak je potrebný kolízny opatrovník?

Praktické problémy s inštitútom dôverníka

Hoci zavedenie inštitútu dôverníka má posilniť práva prijímateľov sociálnych služieb, v praxi sa vyskytujú určité problémy. Poskytovatelia sociálnych služieb nie sú si vždy istí, s kým majú prioritne komunikovať dôležité záležitosti, najmä ak ide o prijímateľa, ktorý je zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo má obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Niektorí poskytovatelia považujú inštitút dôverníka za zbytočný a neefektívny.

Kolízny opatrovník

V niektorých prípadoch, najmä ak ide o maloleté deti, môže súd ustanoviť kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník je osoba, ktorú súd ustanoví maloletému dieťaťu za zástupcu v prípade možnej kolízie záujmov dieťaťa a jeho rodičov.

Vek zodpovednosti rodičov za dieťa

Vek zodpovednosti rodičov za dieťa je komplexná téma, ktorá zahŕňa rôzne aspekty právnej úpravy na Slovensku. Táto oblasť práva sa neustále vyvíja a reaguje na spoločenské zmeny a potreby detí a rodín. Cieľom tohto článku je poskytnúť podrobný prehľad o právnej úprave veku zodpovednosti rodičov za dieťa, vrátane zmien v priestupkovej zodpovednosti, vyživovacej povinnosti a ďalších relevantných ustanovení Zákona o rodine.

Zníženie veku priestupkovej zodpovednosti

Rezort vnútra navrhuje zníženie veku priestupkovej zodpovednosti z 15 na 14 rokov. Toto opatrenie má za cieľ zosúladiť predpisy, keďže trestnoprávne zodpovední sú mladí na Slovensku už od 14 rokov. Podľa rezortu vnútra sú časté prípady, keď sa osoby po dosiahnutí 14. roku dopustia protiprávneho konania, no nie je možné voči nim vyvodiť priestupkovú zodpovednosť. Taktiež sa stáva, že mladší ako 15 rokov sú využívaní na páchanie priestupkovej činnosti inými osobami.

Tamara Čipková a Mária Havelková z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave konštatujú, že zjednotenie s vekom trestnej zodpovednosti má svoj praktický význam. Pozitívom navrhovanej úpravy je predpokladaný preventívny a výchovný účinok, ktorý by mal odradiť 14-ročné deti od páchania priestupkov. Otázkou však ostáva, či sú polícia a orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pripravené na prípadný nárast prípadov.

Prečítajte si tiež: Kolízny opatrovník a jeho anglický ekvivalent

Odborníčky upozorňujú na riziko nadväzujúcej kriminalizácie mladistvých páchateľov priestupku. Niektoré skutkové podstaty trestných činov sú totiž viazané na predchádzajúci postih za podobné konanie. V návrhu zákona absentuje inštitút podobný tzv. materiálnemu korektívu v trestnom práve, teda pokiaľ mladistvý spácha prečin, ktorého závažnosť je malá, nie je trestným činom.

Za protispoločenské konanie môžu byť páchatelia pod 15 rokov postihnutí aj v súčasnosti. Pri prvých výskytoch nežiaduceho správania by mali primárne nastúpiť výchovné opatrenia zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo súdu v civilnom konaní.

Zvýšenie pokút za priestupky

Rezort vnútra navrhuje zvýšiť pokuty za priestupky, pretože sú podľa nich prinízke a neodrádzajú ľudí od ich páchania. Naposledy sa upravovali v roku 1990. Maximálna sadzba pokuty by sa mala zvýšiť z 33 na 100 eur, v rozkaznom konaní má stúpnuť z 250 eur na 750 eur. Pri priestupkoch na úseku podnikania sa majú sankcie zvýšiť v závislosti od konania z 331 eur na 1000 eur a z 3319 eur na 6500 eur. Priestupky na úseku financií a slovenskej meny, ako aj na úseku hospodárenia s bytmi a s nebytovými priestormi by sa mali trestať pokutou do 500 eur, namiesto súčasných 165 eur. Pri priestupkoch vyskytujúcich sa na viacerých úsekoch správy sa má horná hranica sankcií zvýšiť na 300, 500 alebo 1500 eur v závislosti od konkrétneho činu.

Zákon o rodine a jeho kľúčové zmeny

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine bol v priebehu rokov niekoľkokrát novelizovaný, pričom každá novela priniesla zmeny v rôznych oblastiach rodinného práva. Napríklad zákon č. 175/2015 Z. z. priniesol zmeny v oblasti určovania záujmu maloletého dieťaťa, styku s rodičmi a výchovných opatrení.

Prvoradý záujem maloletého dieťaťa

Zákon kladie dôraz na prvoradý záujem maloletého dieťaťa pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní tohto záujmu sa zohľadňuje viacero faktorov, ako napríklad úroveň starostlivosti o dieťa, jeho bezpečie a stabilita prostredia, ochrana jeho dôstojnosti a vývinu, zdravotný stav, podmienky na zachovanie identity a rozvoj schopností, názor dieťaťa, vzťahové väzby s rodičmi a súrodencami, a využitie prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia.

Styk s rodičmi a výchovné opatrenia

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže obmedziť alebo zakázať styk dieťaťa s rodičom. Toto právo možno obmedziť alebo odňať, len ak existujú závažné dôvody. Pri rozvode manželstva je súčasťou rozsudku aj úprava styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, s dieťaťom.

Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom

Deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to rodičia potrebujú. Táto povinnosť je zakotvená v § 66 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť) a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samy sa živiť (§ 62 Zákona o rodine).

Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí (§ 67 ods. 1 Zákona o rodine). To znamená, že súd pri určovaní výšky výživného zohľadňuje individuálne okolnosti každého dieťaťa.

Je dôležité zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť detí voči rodičom nastupuje až po splnení vyživovacej povinnosti medzi manželmi alebo vyživovacej povinnosti rozvedeného manžela voči druhému manželovi (§ 67 ods. 2 Zákona o rodine).

Ak si deti nesplnia svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, rodičia sa môžu obrátiť na súd so svojím návrhom na určenie výživného. Konanie vo veciach určenia výživného plnoletých osôb je upravené v § 154-157 Civilného mimosporového poriadku. Súd pri rozhodovaní prihliada na majetkové pomery rodičov, ich schopnosť pracovať, vek a zdravotný stav, a má zabezpečiť uspokojenie všetkých bežných životných potrieb rodičov.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje (§ 62 ods. 6 Zákona o rodine).

Zákon upravuje aj inštitúty náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti a ústavnej starostlivosti o maloleté deti. Tieto formy starostlivosti majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou.

Maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú (§ 43 ods. Rodičia sú povinní sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa a chrániť jeho záujmy (§ 28 - 30 Zákona o rodine).

Rodičovské práva a povinnosti

Základný rámec rodičovských práv a povinností voči ich (maloletým) deťom obsahuje ustanovenie § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej ako „ZR“). Ako však prezrádza už použitie slova „najmä“, ZR ani z ďaleka nestačí na to, aby pokryl všetky práva a povinnosti rodiča, ktoré sa od neho očakávajú vo vzťahu k jeho dieťaťu. Samozrejmým je napr. ZR ďalej uznáva, že „Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením (§ 30 ods. 1 ZR).“ Výchovou sa rozumie zabezpečovanie starostlivosti o komplexný a všestranný rozvoj dieťaťa v rovine telesnej, duševnej, mravnej, citovej, zdravotnej i rozumovej. Rodičia sú zároveň oprávnení i povinní zastupovať svoje maloleté dieťa pri všetkých úkonoch, na ktoré samo nemá spôsobilosť, a to až do momentu, kým nedosiahne plnú spôsobilosť na právne úkony (štandardne dovŕšením 18-teho roku života). Rodičia majú na starosti aj správu majetku ich maloletého dieťaťa. Majetok, ktorý zaňho spravovali, mu odovzdajú „najneskôr do 30 dní od dosiahnutia plnoletosti (§ 32 ods.

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností

Úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu, ktorý na návrh jedného z rodičov, resp. osoby ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa upraví rodičovské práva a povinnosti. Pred samotným rozhodnutím súdu sa rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu kedykoľvek dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Rodičovská dohoda musí byť schválená súdom. Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností. Súd určí najmä to, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, a určí aj výživné na maloleté dieťa zo strany druhého rodiča.

Ak rodičia žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, alebo svoje rodičovské povinnosti nevykonávajú vôbec, alebo nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa, súd im v záujme maloletého dieťaťa obmedzí výkon rodičovských práv. Návrh na obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv môže podať odbor sociálnych vecí ÚPSVaR, obec alebo ktokoľvek, kto má záujem na riadnej výchove dieťaťa (napr. blízka osoba alebo zariadenie náhradnej výchovy). Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy, má právo osobne sa stýkať s dieťaťom.

Spoločná osobná starostlivosť

Spoločná osobná starostlivosť o deti bola zavedená do nášho právneho poriadku v roku 2023. Ide o pomerne nový model starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Základom tohto modelu je režim starostlivosti o spoločné deti, ktorý fungoval už pred ich rozvodom a rodičia ho chcú zachovať i po oficiálnom rozvode. Ak sa rodičia dohodnú na spoločnej osobnej starostlivosti, súd a štát zasahujú minimálne do ich dohody, súd neurčuje u koho a kedy budú deti, nie sú presné stanovené časové rámce stretávania sa. Rodičia sa sami medzi sebou dohodnú kedy a u koho bude dieťa. Ďalšie spôsoby starostlivosti o deti, ktoré pozná väčšina z nás sú striedavá starostlivosť oboch rodičov alebo osobná starostlivosť jedného z rodičov. Na tom, či bude dieťa v striedavej alebo osobnej starostlivosti sa rodičia môžu dohodnúť. Je potrebné, aby túto dohodu súd schválil inak je takáto dohoda nevykonateľná. Pri rozhodovaní o tom, či bude dieťa zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti len jedného rodiča, súd zohľadňuje niekoľko aspektov ako je napr. V prípadoch, ak sa rodičia nevedia dohodnúť ani na časovom rámci, kedy a u koho bude dieťa tráviť napr. víkendy, prázdniny, sviatky a pod., tak o tomto časovom rámci rozhoduje tiež súd. Rodičia však môžu zhodne uviesť, že súd právo styku upravovať nemá. V takom prípade súd stretávanie (tzn. Avšak aj súd aj Vy ako rodičia by ste mali brať ohľad na najlepší záujem dieťaťa a snažiť sa dohodnúť. V prípade, ak nie ste manželia, na úpravu pomerov starostlivosti o deti sa aplikujú presne tie isté zákonné ustanovenia ako v konaní o rozvod, ktoré je spojené s konaním o úpravu pomerov k deťom na čas po rozvode. V takom prípade sa však nepodáva na súd návrh na rozvod spojený s konaním o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ale ktorýkoľvek z rodičov môže podať návrh na úpravu rodičovských práva a povinností.

Kto má v starostlivosti deti po rozvode?

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. zákon o rodine platí: „V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa Vaše manželstvo rozviedlo, súd upraví i výkon rodičovských práv a povinností k spoločným deťom, ktoré sa narodili počas manželstva alebo ešte pred uzavretím manželstva. V konaní o rozvod nie je však možné upraviť rodičovské práva a povinnosti k ešte nenarodenému dieťaťu aj napriek tomu, že je manželka vo vysokom štádiu tehotenstva. Súd vychádza zo stavu manželstva v čase vyhlásenia rozsudku. Podľa § 24 ods.

Čo je výlučná osobná starostlivosť rodiča?

„Dieťa bolo zverené mne, takže o ňom rozhodujem len ja!“ Je to naozaj tak? Kto rozhoduje o dieťati, ktoré bolo zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov?

Podľa zákona o rodine môže súd rozhodnúť o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov. To znamená, že tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať. Zverenie dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti, resp. výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Potvrdzuje to aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 6Cdo/61/2011 zo dňa 11.05.2011, v ktorom, okrem iného uviedol: „Rodičovské práva a povinnosti podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, teda aj právo a povinnosť zastupovať svoje maloleté dieťaťa, zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.“

Či je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, alebo do striedavej, či spoločnej starostlivosti, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd. Podstatné veci (záležitosti) upravuje (príkladmo) § 35 Zákona o rodine, podľa ktorého:

Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Takže, či je dieťa vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, alebo nie, stále o dieťati môžu rozhodovať obaja rodičia. V bežných veciach každý sám a v podstatných sa musia dohodnúť a ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh súd.

#

tags: #kolízie #opatrovník #právna #úprava #Slovensko