
Slovensko, krajina s bohatou históriou a kultúrou, čelí v súčasnosti výzvam v oblasti sociálno-ekonomickej rovnosti. Jedným z kľúčových aspektov, ktorý ovplyvňuje životnú úroveň obyvateľov, je výška dôchodku. Tá sa však v jednotlivých krajoch Slovenska výrazne líši, čo vedie k prehlbovaniu regionálnych rozdielov a chudoby.
Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík vytvoril tzv. "Semafor chudoby", ktorý poukazuje na alarmujúcu situáciu v niektorých regiónoch Slovenska. Podľa neho sa v červených číslach nachádzajú najmä Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj. V týchto krajoch má značná časť obyvateľstva ekvivalentný disponibilný príjem pod hranicou chudoby, teda do 500 eur mesačne. Naopak, najlepšie sú na tom domácnosti v Bratislavskom kraji.
Prešovský kraj je na tom najhoršie, keďže až tretina obyvateľov, čo predstavuje viac ako 280-tisíc ľudí žijúcich v 72-tisíc domácnostiach, má mesačný príjem do 500 eur. Táto situácia je alarmujúca a vyžaduje si okamžité riešenia.
Košický a Banskobystrický kraj sú v tesnom závese za Prešovským krajom, kde približne 25 percent obyvateľov žije s príjmom do 500 eur mesačne. Aj v týchto regiónoch je situácia vážna a vyžaduje si pozornosť.
Nasledujú Žilinský kraj (21 %), Nitriansky (18 %), Trnavský (15 %) a Trenčiansky (12 %). Najlepšie je na tom Bratislavský kraj, kde má príjem do 500 eur len 10 % obyvateľov. Tieto rozdiely poukazujú na nerovnomerné rozloženie bohatstva a príležitostí v rámci Slovenska.
Prečítajte si tiež: Peňažné príspevky pre zdravotne postihnutých
Ekvivalentný disponibilný príjem je ukazovateľ, ktorý zohľadňuje veľkosť a zloženie domácnosti pri výpočte príjmu na osobu. Vďaka tomu je možné porovnávať životnú úroveň rôznych domácností, bez ohľadu na ich veľkosť. Na Slovensku má takmer 85 percent domácností ekvivalentný disponibilný príjem do 1 000 eur mesačne.
Ohrozené sú najmä domácnosti s príjmom do 700 eur, čo predstavuje 2,6 milióna Slovákov. V Prešovskom kraji má viac ako 63 percent obyvateľov príjem do 700 eur mesačne. Tieto čísla poukazujú na rozsiahly problém chudoby a nízkych príjmov na Slovensku.
Nízke príjmy majú vážne dôsledky na životnú úroveň obyvateľov. Domácnosti s príjmom do 500 eur mesačne si môžu dovoliť minúť na potraviny len približne 103 eur, čo predstavuje 3,4 eura na deň. Na bývanie, energie a vodu im zostáva len 134 eur. Tieto obmedzené prostriedky sťažujú život a obmedzujú možnosti rozvoja.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo svojej správe o stave republiky upozornila na prehlbujúcu sa chudobu, narastajúcu nespokojnosť a oslabovanie dôvery v štát. Počet ľudí ohrozených chudobou narástol o približne 45-tisíc a celkovo doň spadá už okolo 660-tisíc ľudí. Po prvý raz narástol podiel chudobných vo všetkých krajoch Slovenska.
V riziku chudoby sa ocitá každá tretia domácnosť jednorodičovských rodín a osamelých seniorov a každá tretia domácnosť rodín s troma a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa.
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?
Prezidentka navrhla riešenia na zvládnutie energetickej krízy prostredníctvom cielenej podpory, ako je napríklad príspevok na bývanie. Tento príspevok by mal dorovnať príjem najviac zasiahnutým domácnostiam v prípade, že ich náklady na bývanie prekročia únosnú mieru.
Prezidentka tiež upozornila na to, že ženy sú na Slovensku stále v horšej ekonomickej situácii ako muži. Priemerný plat žien je o 275 eur nižší ako u mužov.
Začiatkom júla boli zverejnené priemerné mesačné mzdy na Slovensku a v samosprávnych krajoch za prvý polrok 2014. Priemerná mesačná mzda v hospodárstve na Slovensku mala hodnotu 855 €. Jedine Bratislava mala nadštandard voči priemeru Slovenska vo výške 1.185 €. Ostané kraje okrem Trnavského mali menej ako priemerná mesačná mzda na Slovensku.
Ak by zamestnanec išiel do dôchodku k 1.7.2014 a mal odrobených 40 rokov s priemerným osobným mzdovým bodom rovným jedna, jeho priemerný dôchodok by mal hodnotu 410 €. V Bratislavskom kraji by bol pomer krajského priemeru ku celoslovenskému 66%, v Prešovskom kraji len 41%.
Dôchodková realita nie je pre 2.630.052 ekonomicky aktívnych obyvateľov optimistická. Štatistika uvádza, že až 72 % pracovne činného obyvateľstva (1.893.637 ľudí) má plat vo výške priemernej mzdy 855 € a menej. Pri výpočte dôchodku podľa POMB od 1 po 0,6 by boli vypočítané dôchodky nasledovné:
Prečítajte si tiež: Zabezpečte si dôchodok
Výška priemerného dôchodku počnúc 410 € smerom dolu sa stáva spoľahlivým „výťahom“ ku hranici chudoby.
Je potrebné vnímať dôchodcov ako rovnocenných v spoločnosti, zvyšovať dôchodky v súlade s rastúcimi cenami a eliminovať hrozby exekúcií na bezbranných dôchodcov. Ak sa situácia nezlepší a nebudú sa plniť sľuby o približovaní platov a dôchodkov k úrovni v západnej Európe, potom to bude viesť k prehlbovaniu sociálnej nerovnosti a chudoby.
Negatívne dôsledky odpredaja rodinného striebra mali negatívny dopad na priemernú mzdu a dôchodky. Krátenie verejných výdavkov na sociálne služby, deregulácia štátu tam, kde boli ohrozené zisky súkromného sektoru, eliminovanie verejnoprospešnosti a nahradenie individuálnou zodpovednosťou prispeli k prehlbovaniu sociálnej nerovnosti.
Podľa údajov Sociálnej poisťovne za 1.-6. mesiacov roku 2014 bola priemerná výška starobného dôchodku 399,00 € a poberalo ho 1.009.143 osôb. Priemerný predčasný starobný dôchodok bol 391,10 € a poberalo ho 20.400 osôb. Priemerný invalidný dôchodok pre osoby s mierou postihnutia do 70 % bol 197,30 €, pre osoby s mierou postihnutia nad 70 % bol 349,70 €. Vdovské dôchodky dosahovali priemernú výšku 242,30 € a poberalo ich 293.530 osôb. Vdovecké dôchodky dosahovali priemernú výšku 187,20 € a poberalo ich 40.200 osôb. Sirotské dôchodky dosahovali priemernú výšku 129,40 € a poberalo ich 24.400 osôb.
V prvom štvrťroku 2025 sa na Slovensku dokončilo 3 119 bytov, čo predstavovalo medziročný pokles o 24 %. Bol to najnižší štvrťročný počet dokončených bytov od roku 2017. Výrazný medziročný útlm dokončenosti bytovej výstavby sa prejavil v 6 z 8 krajov Slovenska. Najvyššie prepady evidovali Bratislavský kraj (-47 %), Nitriansky kraj (-32 %) a Žilinský kraj (-30 %). Táto situácia môže mať negatívny dopad na dostupnosť bývania a zvýšiť tlak na rast cien nehnuteľností.