
Otázka dôchodkov a ich spravodlivého rozdelenia je v spoločnosti neustále prítomná. Často sa diskutuje o výške dôchodkov bežných občanov, ktorí celý život poctivo pracovali a odvádzali dane. Avšak, málokedy sa zamýšľame nad tým, aký dopad na štátny rozpočet majú recidivisti a aké náklady sú spojené s ich opakovaným pobytom vo väzení. Tento článok sa zameriava práve na túto problematiku a poukazuje na potenciálne nerovnosti v systéme.
Nedávny prípad, keď 60-ročnú ženu na pracovisku pri železnici dobil asociál z osady, vyvoláva otázky o spravodlivosti trestov a ochrane obetí. Páchateľ, ktorý bol už predtým dvakrát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť a päťkrát postihnutý za priestupky proti majetku, dostal za tento brutálny čin iba 5 rokov. Poškodená utrpela desivé zranenia, z následkov ktorých sa lieči dodnes a trpí neustálymi bolesťami v dôsledku zlomenín tvárových kostí a kľúčnej kosti.
Tento prípad poukazuje na problém nízkych trestov pre recidivistov a nedostatočnú ochranu obetí. Je alarmujúce, že páchateľ, ktorý sa za 19 rokov svojho života nestihol zamestnať a poctivo živiť vlastnou prácou, už stihol spáchať množstvo trestných činov. Jeho pobyty v base, vyšetrovanie jeho trestnej činnosti a súdy stoja štát nemalé peniaze.
Starostlivosť o recidivistov a ich rodiny namiesto nich ukrajuje zo životnej úrovne bežných občanov. Je potrebné zamerať sa na štatistiky o tom, koľkonásobných recidivistov máme a aké sú finančné náklady na vyšetrovanie a riešenie ich trestnej činnosti. Koľko stojí štát taký niekoľkonásobný recidivista?
Podľa Ministerstva spravodlivosti SR sú priame náklady štátu na jedného väzňa ročne vyše 13 500 EUR. Skúsenosti navyše deklarujú, že po výkone samotného trestu odňatia slobody sa odsúdený len ťažko zaraďuje do normálneho života. Tí, ktorí si nevkladali nič a živíme ich pritom luxusne, vzhľadom na denné náklady na pobyt väzňa v base u nás, sú práve kriminálnici, recidivisti zvlášť.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
V európskom priestore dochádza od druhej polovice 20. storočia k výraznému rozvoju restoratívnej justície (z anglického restore - obnoviť, navrátiť do pôvodného stavu) a aj k častejšiemu ukladaniu alternatívnych trestov tzv. community sanctions ako trestov alternujúcich trest odňatia slobody. Tento stav je spätý aj s tzv. krízou trestu odňatia slobody, ktorá spočíva v nízkej preventívnej a resocializačnej efektivite trestu odňatia slobody, ako tradičného retributívneho prístupu trestania páchateľov trestných činov.
Filozofia alternatívnych trestov je nasledovná - cieľom je ponechať odsúdeného na slobode a uložiť mu taký druh trestu, ktorý bude pôsobiť preventívne proti páchaniu ďalšej trestnej činnosti, ochráni spoločnosť a v neposlednom rade uspokojí záujmy obetí trestného činu. Veľkým pozitívom alternatívneho trestania je aj nižšie finančné zaťaženie súvisiace so samotným výkonom trestu.
V slovenskom trestnom práve môžeme v rovine alternatívnych opatrení hovoriť o alternatívnych opatreniach hmotnoprávnych a procesnoprávnych. V trestnom práve procesnom ide o tzv. odklony v trestnom konaní. Zákon o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov schválený NR SR 4. decembra 2013 obsahuje v čl. II. znenie nového alternatívneho trestu, ktorým je trest zákazu účasti na verejných podujatiach. Účel trestu spočíva v tom, že sa odsúdenému počas doby výkonu tohto trestu zakazuje účasť na verejných podujatiach (napr.
Je dôležité zamyslieť sa nad tým, či sa v našej spoločnosti dostatočne dbá na práva obetí. Kto sa zaujíma o práva pani, ktorá nikomu nič zlé neurobila, ale teraz trpí, znížil sa jej kvôli PN príjem, zažíva bolesti a strach? Majú azda v tomto štáte ľudské práva iba lumpi a kriminálnici?
Skutočne sa máme starať o to, aby v base bola garantovaná zodpovedajúca teplota, kaloricky a výživovo zodpovedajúce jedlá, aj zdravotná starostlivosť v plnom rozsahu a bez čakania - keď sa nikto nestará o to, či si to všetko môžu dovoliť bežní dôchodcovia alebo rodiny s deťmi, ktorí nikoho neutĺkli ani neokradli?
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia
V tomto štáte sa tvária podaktorí štátni analytici ako vraj treba uberať dôchodcom, lebo vraj nemáme dosť peňazí na dôchodky a štát si musí na ne požičiavať. Ibaže pravda je podľa mňa kdesi inde - dôchodcovia si na dôchodky prostredníctvom odvodov vkladali, mnohí z nich viac ako 40 rokov.
Je potrebné diskutovať o tom, ako spravodlivo rozdeliť finančné prostriedky a či by nemali byť uprednostnení tí, ktorí celý život poctivo pracovali a odvádzali dane, pred tými, ktorí sa dopúšťajú trestnej činnosti a zaťažujú štátny rozpočet.
Ďalší príklad, ktorý ilustruje problematiku recidívy, je prípad z Trenčína. Trenčianski policajti obvinili 30-ročného muža z Trenčína z prečinu výtržníctva. Fyzicky napadol ženu, ktorá bola na prechádzke so psom. „Obvinený pod vplyvom alkoholu v nočných hodinách na sídlisku Juh oslovil poškodenú ženu. Mal jej povedať, že ho práve pustili z väzenia, na čo poškodená nereagovala a išla smerom domov. Muž ju mal dobehnúť, chytiť ju okolo ramena, žena sa mu vyšmykla. Následne jej mal dať tri facky, zhodiť ju na zem, kde ju kopol. Keď sa žena postavila, agresívny muž ju mal chytiť pod krk. Podarilo sa jej ujsť domov a privolať políciu,“ informuje polícia s tým, že žena utrpela ľahké zranenia, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie. Polícia muža v krátkom čase vypátrala a obmedzila mu osobnú slobodu. Pri dychovej skúške mu namerali 1,31 promile alkoholu. Policajti spracovali návrh na väzobné stíhanie. Skutok spáchal v rovnaký deň, ako ho podmienečne prepustili z výkonu trestu.
Tento prípad poukazuje na to, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu nie vždy vedie k náprave a recidivisti často pokračujú v páchaní trestnej činnosti.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
tags: #koľko #má #dôchodok #recidivista