Občan ZŤP s pracovným asistentom: Príjem, podpora a legislatíva

V súčasnej spoločnosti, kde miera nezamestnanosti predstavuje pretrvávajúci problém, sa občania so zdravotným postihnutím (ZŤP) stretávajú s ešte väčšími prekážkami pri hľadaní a udržaní si zamestnania. Dôvodom je často pokles ich schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo ich znevýhodňuje na trhu práce. Slovenská legislatíva sa snaží túto nerovnosť kompenzovať a podporuje snahu občanov so zdravotným postihnutím o aktívne zapojenie sa do pracovného procesu.

Legislatívny rámec a podpora zamestnávania občanov ZŤP

Ustanovenia viacerých zákonov, predovšetkým zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ZSZ), podporujú snahu občanov so zdravotným postihnutím zapájať sa do pracovného procesu v čo najširšej miere. ZSZ prešiel viacerými novelizáciami, ktoré zavádzajú nové možnosti v tejto oblasti. Cieľom týchto zmien je vytvoriť vhodnejšie pracovné podmienky pre zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím.

ZSZ okrem povinností, ktoré ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, vytvára najmä poslednými novelami ZSZ právny rámec pre aktívnu politiku na trhu práce a zavádza tak viacero možností, ako vytvárať vhodné pracovné podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím. V roku 2008 bol ZSZ niekoľkokrát novelizovaný, a to zákonom č. 139/2008 Z. z. od 1. 5. 2008 (okrem čl. I § 50b a § 50c, ktoré nadobudli účinnosť 1. 9. 2008), zákonom č. 233/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2008 a zákonom č. 263/2008 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 1. 8. 2008.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnanca so zdravotným postihnutím ustanovuje § 158 a 159 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ZP). Pri zamestnávaní zamestnanca so zmenenou pracovnou schopnosťou môže zamestnávateľ podľa § 12 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. uplatniť určité výhody.

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. 1 písm. d) ZSZ občan uznaný za invalidného podľa ZSP alebo občan s preukazom ZŤP podľa zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Na základe prechodného ustanovenia v § 254 ods. 1 ZSZ sa do celkového počtu zamestnancov pre výpočet povinného podielu nezapočítavajú napr. zamestnanci, ktorí vykonávajú práce, z ktorých príjmy sú oslobodené od dane z príjmov, zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke, zamestnanci vyslaní na prácu do zahraničia a ďalšie kategórie.

Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie

Od 1. 5. 2008 sa občania s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % považujú za znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. i) ZSZ.

Invalidný dôchodok

Podľa § 71 ods. 1 ZSP má fyzická osoba nárok na invalidný dôchodok, ak pre svoj zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Počet rokov dôchodkového poistenia potrebných na vznik nároku na invalidný dôchodok ustanovuje § 72 ZSP. Zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ak ide o poistenca vo veku nad 28 rokov, z posledných 10 rokov pred vznikom invalidity.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa zisťuje:

• posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZPV“),
• porovnaním telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 ZSP. Príloha uvádza percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov. Percento sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Prehodnocovanie invalidity

Ustanovenie § 263a ZSP upravuje opätovné prehodnocovanie invalidity a rozhodovanie o nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení sumy týchto dôchodkov podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 poistencov, ktorým Sociálna poisťovňa preskúmala trvanie invalidity podľa § 263 ods.2 ZSP účinného do 18. 7. 2006. O nárokoch na invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok a o určení ich sumy podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 je Sociálna poisťovňa povinná rozhodnúť z vlastného podnetu najneskôr do 30. 9. 2007.

ZSP zmenil posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom na účely invalidity. ZSP nerozoznáva invaliditu a čiastočnú invaliditu. Posudkový lekár sociálneho poistenia určí pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa prílohe č. 4 ZSP. Zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov v § 51 ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. V zmysle § 57 ods. 3 občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný orgán vydáva preukaz, ktorý je určený podľa § 57 ods. 4. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou. Sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov.

Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods. 2 ZSZ povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) prizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska na dobu neurčitú.

Minimálna mzda a celková cena práce

Od 1. 5. 2008 už ZSZ v § 49 ods. 4 ZSZ neustanovuje pojem minimálnej celkovej ceny práce. Do 30. 4. 2008 bola v § 49 ods. 4 ZSZ ustanovená minimálna celková cena práce ako súčet minimálnej mzdy a odvodov za zamestnávateľa do poistných fondov. Od 1. 10. 2007 do 31. 12. 2008 platí minimálna mzda 8 100 Sk/mesiac.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

S účinnosťou od 1. 2. 2008 platí nový zákon o minimálnej mzde, zákon č. 663/2007 Z. z. (ďalej len „ZMM“), ktorý zrušil pôvodný zákon č. 90/1996 Z. z. aj nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 450/2007 Z. Podľa prechodného ustanovenia ZMM sa ustanovuje pre rok 2008 suma minimálnej mzdy (pre všetkých zamestnancov, teda aj pre zamestnancov so zdravotným postihnutím) ako suma mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou 8 100 Sk a suma minimálnej mzdy za každú hodinu odpracovanú zamestnancom 46,60 Sk. Suma mesačnej minimálnej mzdy sa zaokrúhľuje na celé desiatky korún. Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec odpracoval plný pracovný čas v mesiaci ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou minimálnej mzdy ustanovenou na príslušný kalendárny rok a dosiahnutou mzdou.

Znížená sadzba poistného

Na účely ZZP sa uplatňovala znížená sadzba poistného, a to za zamestnávateľa 5 % a zamestnanca 2 %, do 30. 4. 2008 v prípade, ak osoba so zdravotným postihnutím mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac. Od 1. 5. 2008, v súlade s novelou ZSZ, sa uplatňuje znížená sadzba v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %.

Zmeny v platení poistného na invalidné poistenie od 1. 1. 2008

Od 1. 1. 2008 podľa § 128 ods. 7 ZSP poistné na invalidné poistenie neplatí študent strednej školy alebo žiak odborného učilišťa, ktorý sa sústavne pripravuje na budúce povolanie, a poistné na invalidné poistenie neplatí ani zamestnávateľ.

Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie za takéhoto zamestnanca neplatil poistenec ani zamestnávateľ. Do 31. 12. 2007 poistné na invalidné poistenie neplatil poistenec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek, aj keď nepožiadal o starobný dôchodok. Od 1. 1. 2008 poistné na invalidné poistenie platí aj tento poistenec, aj jeho zamestnávateľ.

Od 1. 1. 2008 Sociálna poisťovňa za poberateľa invalidného dôchodku už neplatí poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. Podľa § 60 ods. 4 ZSP a § 62 ods. 3 ZSP sa však poberateľom invalidného dôchodku od 1. 1. 2008 započíta do obdobia trvania dôchodkového poistenia aj doba, počas ktorej poberali invalidný dôchodok.

Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím podľa ZP

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP. Medzi tieto povinnosti patrí:

• zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase. Čas rekvalifikácie je prekážkou v práci na strane zamestnanca so zdravotným postihnutím a za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Súhlas úradu práce s výpoveďou

Zamestnávateľ je povinný si vyžiadať predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny s výpoveďou alebo okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, podľa § 63 ods. 1 písm. c) ZP. Vo veci udelenia predchádzajúceho súhlasu rozhoduje v prvostupňovom správnom konaní miestne a vecne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad). Úrad rozhoduje len na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa a zamestnávateľovho písomného rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP. Úrad má povinnosť rozhodnúť do 30 kalendárnych dní od obdržania žiadosti, vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 kalendárnych dní.

Zamestnávateľ nie je podľa § 63 ods. 1 ZSZ povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov, pretože nezamestnáva najmenej 20 zamestnancov.

Evidencia zamestnancov

Do evidenčného počtu zamestnancov sa zahŕňajú:

• zamestnanci uvoľnení, resp.
• zamestnanci, ktorí dostali platené študijné voľno za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie, príp. na zloženie skúšok podľa príslušných predpisov (resp.
• verejní činitelia (ministri, vedúci ústredných orgánov štátnej správy, poslanci), ak im organizácia za vykonanú prácu (za výkon verejných funkcií) vypláca mzdu, resp.

Žiaci a študenti pracujúci cez prázdniny na brigádach, občania, ktorí sú umiestnení na základe uzatvorenej dohody medzi úradom práce a zamestnávateľom, ktorým na mzdy prispieva úrad práce, sú tiež prijímaní do pracovného pomeru a zahŕňaní do evidenčného počtu zamestnancov. Príspevky na mzdy, ktoré organizáciám poskytuje úrad práce, nie sú refundáciou mzdy. Tieto prostriedky má zahŕňať do svojich miezd tá organizácia, v ktorej zamestnanci pracujú, t. j. Agentúry dočasného zamestnávania (§ 29 až § 31 ZSZ) zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov svojej organizácie tiež všetkých dočasných zamestnancov, ktorých prideľujú, resp. Zamestnanci s kratším pracovným časom (§ 49 ZP) sa zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov v období trvania ich pracovného pomeru k organizácii každodenne, a to i vtedy, keď ich pracovný čas nie je r…

Príspevok na činnosť pracovného asistenta

S cieľom zlepšiť zapojenie zdravotne postihnutých na trhu práce je potrebné uskutočniť niekoľko zmien v legislatíve, ale aj v praxi.

(1) Úrad poskytne na základe písomnej žiadosti zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so zdravotným postihnutím, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, príspevok na činnosť pracovného asistenta (ďalej len „príspevok“), ak z druhu zdravotného postihnutia a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vyplýva potreba pracovného asistenta.

Kto môže byť pracovným asistentom?

Pracovným asistentom môže byť:

• zamestnanec,
• fyzická osoba, ktorí poskytujú pomoc znevýhodnenému uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, pri zapracovaní alebo pomoc pri príprave na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím a pri vykonávaní ich osobných potrieb počas zapracovania alebo počas prípravy na pracovné uplatnenie.

Pracovný asistent musí mať 18 rokov veku a spôsobilosť na právne úkony.

Výška príspevku

Príspevok sa poskytuje mesačne najmenej vo výške 41 % a najviac vo výške 90 % celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 ZSZ.

Na čo sa príspevok poskytuje?

Príspevok sa poskytuje na:

• zapracovania alebo prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím alebo občanov so zdravotným postihnutím, ktorí sú v priamej starostlivosti pracovného asistenta.

Kto poskytuje príspevok?

Príspevok poskytuje úrad, v ktorého územnom obvode má zamestnávateľ alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, sídlo alebo úrad, v ktorého územnom obvode má samostatne zárobkovo činná osoba trvalý pobyt alebo úrad, ktorý uzavrie dohodu podľa § 49a ods. 10 alebo .

Dohoda o poskytnutí príspevku

Úrad uzatvorí so zamestnávateľom, samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím alebo s pracovným asistentom podľa odseku 2 písm. c), ktorý nie je zamestnancom, dohodu o poskytnutí príspevku. Dohoda obsahuje:

• spôsob vrátenia príspevku alebo jeho časti pri nesplnení dohodnutých podmienok.

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti (ďalej len „zmluva"). Zmluva obsahuje:

• dôvody odstúpenia od zmluvy.

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je občanom so zdravotným postihnutím, je povinná predložiť jedno vyhotovenie zmluvy podľa odseku 7 alebo jej kópiu príslušnému úradu.

tags: #občan #ZŤP #s #pracovným #asistentom #príjem