Koľko percent sa strháva na dôchodkové poistenie zo mzdy? Komplexný prehľad

Čistá mzda, ktorá zamestnancovi reálne príde na účet, sa líši od hrubej mzdy uvedenej v pracovnej zmluve. Dôvodom sú rôzne odvody a dane, ktoré sa zo mzdy strhávajú. Medzi tieto zrážky patrí aj dôchodkové poistenie, zdravotné poistenie, príspevok na štátnu politiku zamestnanosti, úrazové poistenie, nemocenské poistenie a daň z príjmu. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, koľko percent sa strháva na dôchodkové poistenie zo mzdy, ako sa vypočítava čistá mzda a aké zmeny nás čakajú v budúcnosti.

Zrážky zo mzdy - čo všetko ovplyvňuje vašu výplatu?

Zrážky zo mzdy sú upravené v Zákonníku práce a Exekučnom poriadku. Skupiny zrážok zo mzdy a ich poradie podrobnejšie upravuje § 131 Zákonníka práce. Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykonáva zrážky poistného na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Po vykonaní vyššie spomínaných zrážok môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy len preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy, sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom, peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov, neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov starobného dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia podľa osobitného predpisu, nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol, náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol, a iné.

Ďalšie zrážky zo mzdy než vyššie spomenuté môže zamestnávateľ vykonať iba na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy, alebo ak povinnosť vykonať takúto zrážku zo mzdy a iných príjmov vyplýva z osobitného predpisu.

Dôchodkové poistenie - pilier sociálneho zabezpečenia

Dôchodkové poistenie je súčasťou sociálneho poistenia a slúži na zabezpečenie príjmu v starobe. V sociálnom poistení je zahrnutých niekoľko poistení - dôchodkové poistenie, príspevok na štátnu politiku zamestnanosti, úrazové poistenie a nemocenské poistenie. Výška poistenia sa počíta z hrubej mzdy.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Výpočet čistej mzdy - krok za krokom

Prečo je medzi čistou a hrubou mzdou rozdiel niekoľko desiatok eur? A prečo môžu mať dvaja zamestnanci s rovnakou hrubou mzdou rozdielnu čistú mzdu? Poďme si krok za krokom ukázať, ako sa vypočíta čistá mzda.

1. Hrubá mzda: Toto je mzda, ktorú máte uvedenú v pracovnej zmluve.
2. Odvody zamestnanca: Z hrubej mzdy sa odpočítajú odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Patria sem:
   • Dôchodkové poistenie
   • Nemocenské poistenie
   • Invalidné poistenie
   • Poistenie v nezamestnanosti
   • Zdravotné poistenie
3. Zdaniteľná mzda: Od hrubej mzdy sa odpočítajú odvody zamestnanca.
4. Daň z príjmu: Z vypočítanej zdaniteľnej mzdy sa vypočíta daň z príjmu. Daňová sadzba je 19 % alebo 19 a 25 %. Daň sa vypočíta z hrubej mzdy po odpočítaní odvodov platených zamestnancom. Vplyv na výšku dane má skutočnosť, či máte podpísané Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti dane na daňovníka a daňového bonusu (ďalej len „Vyhlásenie“) u zamestnávateľa alebo nie. Pre rok 2025 je nezdaniteľná časť dane na daňovníka vo výške 5 753,79 € ročne.
5. Daňový bonus: Výšku čistej mzdy ovplyvňuje priamo daňový bonus na dieťa, a to, či máte na neho nárok a uplatňujete si ho mesačne v mesačnej mzde. Od roku 2025 platí, že výška daňového bonusu na dieťa sa rozlišuje v závislosti od veku vyživovaného dieťaťa. Do 15 rokov je bonus vo výške 100 €, od 15 do 18 rokov je to 50 €.
6. Čistá mzda: Hrubá mzda mínus odvody zamestnanca a daň z príjmu plus daňový bonus (ak si ho uplatňujete).

Príklady výpočtu čistej mzdy

Z predchádzajúcich príkladov je zrejmé, že rovnaká hrubá mzda neznamená rovnakú čistú mzdu na účte. Poďme sa pozrieť na konkrétne príklady:

• Fyzioterapeutka Leona: Má hrubú mzdu 1 000 €. Je slobodná a bezdetná.
• Učiteľka Zuzana: Má mesačnú mzdu 1000 € v hrubom rovnako ako fyzioterapeutka Leona. Na rozdiel od nej má však dve deti. Jedno dieťa má 6 rokov a druhé má 9 rokov.
• Manažérka Gabriela: Má mesačnú mzdu 6000 € v hrubom. Má jedno dieťa do 15 rokov, ale daňový bonus si uplatňuje manžel.

Zmeny v odvodoch a daniach od roku 2026

Jedným z konsolidačných opatrení, ktoré by mali začať platiť od januára 2026, je aj zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnancov. Kým dnes im zamestnávateľ strháva zo mzdy 4 % na zdravotné poistenie, po novom to bude 5 %. To znamená, že ak zamestnancovi v budúcom roku nestúpne mzda, bude v čistom dostávať menej, ako v tomto roku. Pôvodne pritom mali čisté mzdy narásť, keďže sa má zvýšiť nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka.

Zamestnanci s nadpriemernými príjmami zaplatia zároveň vyššie dane. Minister Ladislav Kamenický avizoval, že k doterajším dvom sadzbám dane vo výške 19 % a 25 % pribudnú ďalšie dve sadzby. Daň z príjmov vo výške 19 % sa bude platiť do ročného základu dane vo výške 154,8-násobku životného minima (43 983,32 eura), od tejto hranice sa bude platiť daň 25 %. Od daňového základu vo výške 212,4-násobku životného minima (60 349,21 eura) sa bude uplatňovať 30 % daň a od základu dane vo výške 264-násobku životného minima (75 010,32 eura) to bude 35 %.

Exekúcie a zrážky zo mzdy

Kedy a akým spôsobom sa začína exekúcia? Vykonanie exekúcie formou zrážky zo mzdy sa začína príkazom na začatie exekúcie a následným príkazom na vykonanie exekúcie. Pred vydaním exekučného príkazu exekútor prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistí, kto je zamestnávateľ dlžníka, teda kto mu vypláca mzdu. Následne exekútor upovedomí zamestnávateľa prostredníctvom žiadosti o poskytnutie súčinnosti a príkazu na začatie exekúcie. Tento príkaz sa doručí zamestnávateľovi a zamestnancovi do vlastných rúk. Doručením exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie je zamestnávateľ povinný exekútorovi vyplácať zrážky zrazené z čistej mzdy dlžníka.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Ak zamestnanec, ktorému majú byť vykonané zrážky zo mzdy poberá mzdu od viacerých zamestnávateľov, príkaz na začatie exekúcie sa vzťahuje na všetky mzdy. Celkovo zrazená suma nesmie prevyšovať hodnotu pohľadávky a jej príslušenstvo. Ak zamestnanec po doručení príkazu na exekúciu zmení zamestnávateľa, príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz sa vzťahuje na nového zamestnávateľa, ktorý mu vypláca mzdu. Navyše musí zmenu zamestnania oznámiť do jedného týždňa exekútorovi. Povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy tak vzniká novému zamestnávateľovi. Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou.

Výpočet exekučných zrážok zo mzdy

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy zamestnanca, do ktorej sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítava sa sem prídavok na dieťa a sumy poskytované ako náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom. Pri výpočte je potrebné zohľadniť tzv. základnú nepostihnuteľnú časť, ktorú nie je možné z mesačnej mzdy zraziť. Od 1.7.2024 predstavuje 140 % hodnoty stanového životného minima, plus ďalšie sumy na vyživované osoby (manžel, manželka, dieťa). Vyživované osoby sú všetky osoby, ku ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Nepostihnuteľná časť na vyživované osoby sa násobí ich počtom, nedá sa však uplatniť na dieťa alebo manžela/ku, v prospech ktorého sa vykonáva exekúcia. Manžel a manželka sú považované za vyživované osoby i v prípade, ak poberajú vlastný príjem bez ohľadu na jeho výšku.

Základné nepostihnuteľné sumy od 1.7.2024:

• Suma 383,58 eur na dlžníka (140 % hodnoty životného minima pre plnoletú fyzickú osobu od 1.7.2024)
• Ak je dlžník poberateľom dôchodku, suma 191,79 eur (50 % sumy životného minima na vyživovanú osobu)
• Ak dlžník dôchodok nepoberá, suma 95,89 eur (25 % sumy životného minima na vyživovanú osobu).

Tretinový systém zrážok zo mzdy

Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi. Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. 1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny. Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.

Pri rozhodovaní aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:

• Neprednostná pohľadávka: Exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy.
• Prednostná pohľadávka: Exekútor môže zraziť dve tretiny, je to napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky).

Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému. Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Práceneschopnosť a exekučné zrážky zo mzdy

V prípade, ak je dlžník práceneschopný viac ako 10 dní, je platiteľ mzdy povinný túto skutočnosť oznámiť exekútorovi spolu s informáciou, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať povinnému nemocenské. Exekútor následne doručí exekučný príkaz príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Po skončení práceneschopnosti, zamestnávateľ túto skutočnosť opäť oznámi exekútorovi a zrážky zo mzdy sú ďalej vykonávané zamestnávateľom. Rovnako je zamestnávateľ povinný oznámiť nástup zamestnankyne na materskú alebo rodičovskú dovolenku, a taktiež aj ukončenie čerpania tejto dovolenky.

Príklad výpočtu exekučnej zrážky zo mzdy

V nasledujúcom príklade si zjednodušene predstavíme príklad výpočtu exekučnej zrážky zo mzdy zamestnanca v prípade neprednostnej pohľadávky. Zamestnanec je ženatý a spolu s manželkou sa stará o jedno nezaopatrené dieťa. Exekučný príkaz bol vydaný na sumu 350 eur. Zamestnanec nie je poberateľom dôchodku a jeho čistá mzda predstavuje 1 350 eur.

• Čistá mzda zamestnanca: 1 350 €
• Nepostihnuteľná suma na dlžníka: 383,58 €
• Nepostihnuteľná suma na manželku (25 %): 95,89 €
• Nepostihnuteľná suma na dieťa (25 %): 95,89 €
• Nepostihnuteľné sumy spolu: 575,36 €
• Zvyšok čistej mzdy (nepresahuje 300 % životného minima) deliteľný tromi: 774,64 €
• Prvá tretina zvyšku čistej mzdy, ktorú možno zraziť v prípade neprednostných pohľadávok: 258,21 € (774,64/3)
• Suma na výplatu zamestnancovi po zrazení: 1091,79 € (1350 - 258,21)

Brigádnici a odvody

Brigádnici majú povinnosť platiť sociálne poistenie vo výške 9,40% zo svojej mzdy. Ďalších 25,20% odvodov uhrádza zamestnávateľ. Zamestnávateľ za teba zaplatí všetky odvody. Každá dohoda o brigádnickej práci študenta je, podľa zákona, platná maximálne 12 mesiacov. Po tomto čase je potrebné uzatvoriť novú zmluvu. Platenie odvodov do sociálnej poisťovne má na starosti tvoj zamestnávateľ. Okrem toho môže zamestnávateľ z tvojej výplaty strhávať aj preddavky na daň z príjmu.

Pracovné agentúry zvyknú postupovať nasledovne. Brigádnikom vyplácajú mzdu zníženú o výšku odvodov a preddavky na daň. Na konci kalendárneho roka, alebo po ukončení pracovnej dohody, agentúra presne vypočíta skutočnú výšku odvodov a daní. Tvoj zamestnávateľ dokáže presne vypočítať výšku odvodov až na konci roka alebo po skončení platnosti zmluvy. Odvody sa platia z priemerného mesačného zárobku.

Príklad pre brigádnikov

Jakub má uzavretú pracovnú dohodu na 2 mesiace. Prvý mesiac zarobil 300 eur, druhý mesiac nepracoval. Jeho priemerný zárobok je 150 eur mesačne. Zamestnávatelia pomerne bežne platia odvody vopred. Je výhodnejšie, ak platíš odvody priebežne, ako ich zaplatiť všetky naraz na konci roka. Môže sa však stať, že na konci roka tvoj zamestnávateľ vypočíta preplatok na odvodoch. V takom prípade ti preplatok pošle späť na účet.

Peter mal uzavretú pracovnú dohodu počas celého roka. Polovicu roka zarábal 300 eur mesačne, druhý polrok nemal žiadny príjem. Jeho priemerný mesačný plat bol 150 eur. Zamestnávateľ mu namiesto 300 eur vyplácal sumu 280 eur, zvyšných 20 eur platil ako preddavky na odvodoch. Keďže Petrov mesačný príjem bol nižší než odvodová výnimka 200 eur, žiadne odvody nemusí platiť.

Ak pracuješ pre viacerých zamestnávateľov, po skončení kalendárneho roka budeš musieť riešiť daňové priznanie. Pri práci cez pracovnú agentúru podpisuješ pracovnú dohodu iba s agentúrou a nie s jednotlivými firmami, u ktorých vykonávaš brigádu. V prípade, že pracuješ pre viacero zamestnávateľov, alebo viacero agentúr, stiahni si Oznámenie k dohode o brigádnickej práci študentov.

Minimálny a maximálny vymeriavací základ

Minimálny vymeriavací základ za obdobie od 1. januára 2025 do 31. decembra 2025 je určený pre povinne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) a dobrovoľne poistenú osobu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na sociálne poistenie, t. j. 715,00 eur. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca už s účinnosťou od 1.

Maximálny vymeriavací základ platný od 1. januára 2025 do 31. Od 1. júla 2024, resp. od 1. októbra 2024 alebo dňom opätovného oprávnenia SZČO na výkon alebo prevádzkovanie činnosti resp. dňom opätovného vykonávania tejto činnosti podľa jej čestného vyhlásenia (pri činnostiach, ktoré možno vykonávať bez oprávnenia) po týchto dátumoch (v období do 30. júna 2025 resp. do 30. Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne nemocensky poistená a dobrovoľne dôchodkovo poistená, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama. Osoba, ktorá je súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistená a dobrovoľne poistená v nezamestnanosti, si vymeriavací základ v zákonom stanovených hraniciach určuje sama.

Kto platí poistné?

Poistné platí zamestnanec, zamestnávateľ, SZČO, dobrovoľne poistená osoba a štát.

tags: #koľko #percent #sa #strháva #na #dôchodkové