
Dočasná pracovná neschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na náhradu príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ, a nemocenské dávky, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa. Čo však robiť, ak sa zdravotný stav nezlepší a po ukončení jednej PN vznikne potreba ďalšej? Aké sú podmienky pre nárok na ďalšiu PN a ako dlho musíte po ukončení PN pracovať, aby ste mali nárok na ďalšie nemocenské dávky?
Nárok na nemocenské dávky má poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný za dočasne práceneschopného. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.
Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku počas trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky, alebo v ochrannej lehote. Podmienkou je, že zaplatili poistné na nemocenské poistenie.
Výška nemocenského sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie. Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4.
Na to, ako dlho môžem byť PN, sa pýtajú mnohí zamestnanci, ktorí sú chorí alebo ich trápi úraz. Dĺžka PN a náhrada príjmu, resp. nemocenské, má svoje určité zásady a podmienky, ktoré je nutné dodržať. Ak by sa tak nestalo, nárok na vyplácanie dávky počas práceneschopnosti by prestal existovať.
Prečítajte si tiež: Nepočujúci zamestnanci a Zákonník práce
Uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti zaniká nárok na nemocenské. Počas 52 týždňov však. Ak čakáte na operáciu, ktorá sa neuskutočnila v dôsledku súčasnej krízovej situácie, máte možnosť požiadať o predĺženie vyplácania nemocenskej dávky. O takomto predĺžení rozhoduje posudkový lekár pobočky, ktorá Vám dávku vypláca, pričom predĺženie je možné najviac o jeden rok. Podmienkou predĺženia je práceneschopnosť, ktorá stále trvá, ak dôvodom na jej trvanie je sťažený prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti v súvislosti s krízovou situáciou.
Zamestnávateľ môže skrátiť vzniknutý nárok zamestnanca na dovolenku. Jedným z dôvodov, pre ktoré to môže urobiť, sú dôležité osobné prekážky v práci. Medzi ne sa zaraďuje aj pracovná neschopnosť. „Za prvých sto dní sa nárok na dovolenku môže krátiť o dvanástinu ročného nároku a následne za každých ďalších plných 21 dní PN o ďalšiu dvanástinu,“ vysvetľuje Veronika Pázmányová, vedúca advokátka v advokátskej kancelárii Glatzova & Co.
Po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.
Ak Vám Sociálna poisťovňa predĺženie neprizná, nárok na nemocenské Vám môže vzniknúť pri ďalšej práceneschopnosti opäť až po nástupe do zamestnania, pričom trvanie nároku naň bude závisieť od dĺžky odpracovaného obdobia (trvania nemocenského poistenia). Ak napr. odpracujete mesiac, pri vzniku ďalšej dočasnej pracovnej neschopnosti môžete čerpať nemocenské dávky mesiac.
Ochranná lehota je spravidla 42 dní po zániku nemocenského poistenia. Špecificky je určená ochranná lehota u tehotných žien. V prípade, ak nemocenské poistenie zaniklo žene v období tehotenstva, ochranná lehota je vždy 6 mesiacov, nezávisle od toho, ako dlho trvalo nemocenské poistenie. Ak vznikne poistencovi nové nemocenské poistenie v období, keď mu plynie ochranná lehota, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia, ale i tu platí zásada, že ochr.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť. Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Váš lekár vám vystaví PN elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022. Vtedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
Využitie maródky aj samotná liečba prináša pre všetky zúčastnené strany niekoľko povinností. Okrem toho, že zamestnanca môže skontrolovať Sociálna poisťovňa, skrátiť sa mu môže aj nárok na dovolenku. Firmy zasa musia dodržiavať práva podriadeného.
S dočasnou PN sa úzko spája miesto určenia a vychádzky. Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN. Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov. Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. Ak by sa pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.
Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur. Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke informuje aj o tom, ako sa správať počas PN. Okrem toho, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia