
Záložné právo na nehnuteľnosť je významný právny inštitút, ktorý zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní pohľadávok veriteľov. V praxi sa však jeho výkon môže stretávať s rôznymi problémami a nejasnosťami. Tento článok sa zameriava na praktické aspekty výkonu záložného práva na nehnuteľnosti, s dôrazom na judikatúru Ústavného súdu SR a aplikačné problémy, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú.
Záložné právo je vecné právo k cudzej veci, ktoré slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa. Ak dlžník nesplní svoj záväzok, veriteľ má právo uspokojiť svoju pohľadávku z predmetu zálohu, prednostne pred ostatnými veriteľmi. Záložné právo má dve základné funkcie: zabezpečovaciu a uhradzovaciu. Zabezpečovacia funkcia chráni veriteľa pred platobnou neschopnosťou dlžníka a motivuje dlžníka k riadnemu a včasnému plneniu záväzkov. Uhradzovacia funkcia umožňuje veriteľovi uspokojiť sa zo zálohu, ak dlžník svoje záväzky nesplní.
Záložné právo môže vzniknúť na základe rôznych právnych skutočností, ako je písomná zmluva, schválená dohoda dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu, alebo priamo zo zákona. V prípade nehnuteľností vzniká záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností. Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri SR záložných práv alebo inom príslušnom registri.
Záložné právo zaniká viacerými spôsobmi, napríklad splatením dlhu, premlčaním, prevodom alebo prechodom zálohu. Najbežnejšou formou zániku záložného práva je splatenie hypotekárneho úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom na nehnuteľnosť.
Aplikačná prax v oblasti záložného práva na nehnuteľnosti sa stretáva s rôznymi problémami. Jedným z nich je otázka súhlasu prednostného záložného veriteľa so zriadením exekučného záložného práva. Ďalším problémom je rozdielna interpretácia ustanovení Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku súdmi, čo vedie k právnej neistote.
Prečítajte si tiež: Postup Založenia Práva
Podľa § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí. V praxi to znamená, že ak je na nehnuteľnosti zriadené zmluvné záložné právo v prospech jedného veriteľa, ďalší veriteľ nemôže viesť exekúciu na túto nehnuteľnosť bez súhlasu prednostného záložného veriteľa.
Ústavný súd SR sa v náleze sp. zn. III. ÚS 20/08 priklonil k názoru, že ak záložný veriteľ nesúhlasí so súdnou exekúciou, nemožno ju viesť. Cieľom § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka je zvýšená právna ochrana záložného veriteľa vo vzťahu k uplatneniu práva na exekučné konanie na veci zaťažené zálohom. Záložný veriteľ, ako prednostný veriteľ, má mať najsilnejšie postavenie pri uspokojovaní svojich pohľadávok zo zálohu, a jeho právo by nemalo byť obmedzované ani záložnými veriteľmi so záložnými právami, ktoré vzniknú neskôr.
V praxi sa vyskytujú prípady, keď súdy rozdielne interpretujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku týkajúce sa záložného práva. Napríklad, niektoré súdy zastávajú názor, že zriadenie exekučného záložného práva nie je možné považovať za vykonanie exekúcie, a preto sa naňho režim § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku nevzťahuje.
Ústavný súd SR však v náleze sp. zn. III. ÚS 609/2014 konštatoval, že právoplatným uznesením okresného súdu o zamietnutí návrhu na odklad exekúcie a na zastavenie exekúcie bolo porušené sťažovateľovo právo na súdnu a inú právnu ochranu. Ústavný súd zároveň okresný súd zaviazal, aby dôsledne rešpektoval § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61a ods. 2 Exekučného poriadku.
Ak dlžník nesplní svoj záväzok, veriteľ (záložný veriteľ) môže začať výkon záložného práva. V exekučnom konaní sa výkon záložného práva realizuje predajom nehnuteľnosti na dražbe alebo iným spôsobom, ktorý je dohodnutý v záložnej zmluve alebo určený zákonom.
Prečítajte si tiež: Typy záložných práv
Záložný veriteľ musí začať výkon záložného práva písomným oznámením jeho začatia, ktoré musí doručiť záložcovi a dlžníkovi. Zároveň musí začatie výkonu záložného práva zaregistrovať na katastri nehnuteľností. Po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva môže záložný veriteľ pristúpiť k speňaženiu zálohu.
Záložný veriteľ môže predať záloh spôsobom dohodnutým v záložnej zmluve alebo na dražbe. V dnešnej dobe je najbežnejším spôsobom predaja zálohu jeho predaj na dražbe. Dražbu môže vykonať dražobník, ktorý je oprávnený na organizovanie dražieb a má v predmete podnikania zapísanú takúto činnosť.
Z výťažku z predaja zálohu sa uspokojí pohľadávka záložného veriteľa. Ak je na nehnuteľnosti zriadených viacero záložných práv, pohľadávky sa uspokojujú podľa poradia ich vzniku.
V aplikačnej praxi sa vyskytujú problémy aj pri zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá patrí k podniku. Občiansky zákonník a katastrálny zákon vyžadujú, aby bol záloh v záložnej zmluve identifikovaný podľa katastrálneho zákona. V prípade nehnuteľnosti, ktorá patrí k podniku, je však potrebné zohľadniť aj ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré upravujú prevod a prechod podniku.
Záložné právo môže byť zriadené aj na zabezpečenie budúcej pohľadávky. V takomto prípade musí byť v záložnej zmluve určená výška budúcej pohľadávky alebo spôsob jej určenia. Zabezpečenie budúcej pohľadávky záložným právom umožňuje veriteľovi zabezpečiť si pohľadávku, ktorá ešte len vznikne, napríklad z úverovej zmluvy alebo zo zmluvy o dielo.
Prečítajte si tiež: Právne Aspekty Záložného Práva
Záložní veritelia sa môžu dohodnúť na zmene poradia záložných práv. Takáto dohoda musí byť písomná a musí byť zaregistrovaná v registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Dohoda o zmene poradia záložných práv umožňuje veriteľom prispôsobiť poradie uspokojovania pohľadávok ich vzájomným dohodám a záujmom.