Zdravotné postihnutie u žiakov na Slovensku: Výzvy a realita

Osoby so zdravotným postihnutím čelia na Slovensku v rôznych oblastiach života mnohým ťažkostiam. Tieto ťažkosti často pramenia z nedostatku ochoty porozumieť, pomôcť a vcítiť sa do situácie človeka, ktorý je odkázaný na pomoc iných. Ako uviedla komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská pre TASR, bariéry, s ktorými sa stretávajú zdravotne postihnutí v každodennom živote, vytvárame my ľudia. Tieto bariéry môžu byť fyzické, ako sú schody, nerovnosti na cestách alebo úzke dvere, ale aj v komunikácii, vytváranie predpojatosti a nevôle voči ľuďom, ktorí sú iní. V tomto článku sa pozrieme na situáciu žiakov so zdravotným postihnutím na Slovensku, prekážky, ktorým čelia, a na systém podpory, ktorý je im k dispozícii.

Bariéry vo vzdelávaní

Jednou z oblastí, kde sa osoby so zdravotným postihnutím stretávajú s prekážkami, je vzdelávanie. Podnety upozorňujú napríklad na viacnásobné nesúrodé posudzovanie zdravotného stavu. Posudkový lekár podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia posudzuje zdravotný stav človeka z hľadiska miery funkčnej poruchy. Ďalší posudkový lekár skúma, na koľko percent je človek schopný pracovať v porovnaní so zdravou osobou a iný posudkový lekár hodnotí zdravotný stav z pohľadu odkázanosti na sociálnu službu podľa zákona o sociálnych službách. „V každom postupe sú iné percentá, iné hľadiská a iné diagnózy, ale človek je stále ten istý, so svojimi dlhodobými zdravotnými obmedzeniami,“ pripomína komisárka Stavrovská.

Príkladom ťažkostí, s ktorými sa stretávajú žiaci so zdravotným postihnutím, je príbeh Zdenky zo Žiliny, matky osemročného chlapca s Aspergerovým syndrómom. V škole ho neprijali medzi seba deti ani učiteľka, a dieťa skončilo s úzkostnou poruchou a na liekoch. Rodičia sa pre synov zhoršujúci sa stav rozhodli pre domáce vzdelávanie. Po chystaných zmenách však psychické ťažkosti, ako sú úzkosti, depresie alebo iné duševné problémy, ktorými často trpia deti na autistickom spektre, už nemusia patriť k zdravotným dôvodom, pre ktoré môže rodič o domáce vzdelávanie požiadať.

Zdenka opisuje syna ako veľmi zvedavé dieťa, ktoré sa samo naučilo v štyroch rokoch čítať, neskôr ho zaujímali najmä encyklopédie, vesmír a historické príbehy. Po nástupe do školy sa však veľa zmenilo. Mama chlapca tvrdí, že učiteľka neakceptovala odporúčania CPP (centra poradenstva a prevencie), na margo synovej diagnózy sa vyjadrovala, že jej neverí, je to len nevychovanosť a na také dieťa treba ísť tvrdo. Nepomohli ani intervencie u riaditeľa školy. „Na syna často kričala a trestala ho, vôbec nedbala na odporúčania z centra. Naše osemročné dieťa chcelo skočiť z okna, aby malo pokoj od učiteľky, aby po ňom už viac nekričala. To bol pre nás zlom, keď sme syna stiahli zo školy,“ opisuje Zdenka svoju situáciu.

Inklúzia alebo segregácia?

Tento príbeh poukazuje na dilemu, ktorej čelia mnohí rodičia detí so špeciálnymi potrebami: „Kam naše deti patria? Na základných školách ich nechcú, že brzdia zdravé deti, do špeciálnej školy nepatria, pretože majú normointelekt, často aj nadpriemerný. Ako máme svojim deťom zabezpečiť vzdelávanie?“ pýta sa Zdenka. Rodičia domškolákov neskrývajú rozhorčenie z toho, že podľa nových pravidiel už duševné diagnózy detí nebudú z pohľadu školy dôvodom na schválenie individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov. Po novom tak škola uzná ako zdravotné dôvody len fyzické postihnutie dieťaťa.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Sme tak svedkami situácie, keď sa na jednej strane ozývajú rodičia so svedectvami o tom, ako chcú svoje dieťa so špeciálnymi potrebami vzdelávať v škole, ale tá ho odmieta a sú nútení do homeschoolingu, a na druhej strane tu máme rodičov, ktorí chcú deti vzdelávať doma, ale štát ich núti priviesť ich do škôl. Spomínané svedectvá rodičov sa pritom stávajú dôkazom, že množstvo škôl nevie s deťmi na spektre pracovať, učitelia sa v tejto oblasti nevzdelávajú a na školách chýba odborný personál. Neuznávať domáce vzdelávanie zo zdravotných dôvodov týmto deťom v prípade, že sa pre to ich rodičia slobodne rozhodnú, je preto zarážajúce.

Táto zmena neznamená, že rodičia nebudú môcť mať deti s duševnými diagnózami na individuálnom vzdelávaní vôbec. Túto možnosť budú môcť urobiť len na žiadosť rodiča. Túto formu využívajú najmä tí, ktorí sa rozhodli pre domáce vzdelávanie dieťaťa z vlastného presvedčenia, je to súčasťou ich hodnôt a životného štýlu. Na prvý pohľad to vyzerá bez rozdielu, ale pre dieťa i školu to nie je to isté. V prípade, že ide o domáce vzdelávanie na žiadosť rodiča, deti strácajú podporu školy, prídu napríklad o možnosť dištančného vzdelávania v rozsahu minimálne dvoch hodín týždenne, pričom po novom to majú byť až štyri hodiny. Rodič tak stráca akúkoľvek podporu vo vzdelávaní svojho dieťaťa, ktorú by potreboval, keďže sa na to, že sa dieťa zostane učiť v domácom prostredí nepripravoval vopred, nebol to jeho prvotný plán, ale prinútili ho k tomu akútne duševné ťažkosti dieťaťa. Zároveň budú tieto deti musieť absolvovať prezenčné polročné preskúšanie, čo deti v domácom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov nemusia, na overenie vedomostí stačí postupné preskúšanie učiteľom, hoci aj dištančne. Najmä tento bod označujú rodičia, ktorých sme oslovili, za najväčší problém. Tvrdia, že pre mnohé z ich detí je práve škola zdrojom ťažkostí. Niektoré deti zase nedokážu vyjsť zo svojho bezpečného domáceho prostredia a rozprávať sa s cudzími ľuďmi. V takom prípade je dieťa vopred odsúdené na neúspech.

Finančné aspekty a podpora

Ministerstvo týmto rozhodnutím trochu aj ušetrí, škola totiž dostáva za žiaka v domácom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov 30 percent z normatívu, ale na žiadosť rodiča len 10 percent. Vývoj počtu detí, ktoré sa vzdelávajú doma zo zdravotných dôvodov, má rastúcu tendenciu, pričom minulý školský rok ich bolo najviac za posledných 13 rokov. Koľko z nich sú deti s duševnými problémami, však nevieme. Podľa Viktora Križa, člena správnej rady Slovenskej komory učiteľov a šéfa Inklucentra, ide o usmernenie k formám úpravy školskej dochádzky žiakov základných a stredných škôl. Tvrdí, že v praxi sa často stáva, že žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú zaradení na individuálne vzdelávanie v prípadoch, keď by sa mal použiť individuálny vzdelávací program. Je presvedčený, že individuálne vzdelávanie nie je pre tieto deti podporné, a preto by mali zostať na škole s možnosťou individuálneho vzdelávacieho plánu. Navyše, škola dostáva na dieťa so špeciálnymi potrebami zvýšený normatív až na 300 percent. Kým normatív na žiaka na základnej škole je aktuálne 2 516 eur, škola na dieťa na spektre autizmu dostane až 3,4-násobok normatívu, čo je aktuálne 8 554 eur ročne.

„Ide o finančné prostriedky, ktoré by pri vzdelávaní detí s autizmom vedeli zabezpečiť rozsiahly servis podpory, ktoré deti i rodičia potrebujú. Pre rodiča nedôjde k žiadnym zmenám, skôr je to tlak na školy, aby začali niečo robiť pre zvýšenie svojej kvality a podpory všetkých detí,“ tvrdí Viktor Križo. Otázkou zostáva, prečo výrazne vyšší normatív na dieťa so špeciálnymi potrebami rodičia doteraz na školách veľmi nepocítili. Podľa Križa by riešením mohlo byť, keby ho ministerstvo viazalo účelovo, čo doteraz nerobí. Škola tak môže zvýšený normatív za dieťa so špeciálnymi potrebami dnes použiť hoci aj na nákup športového náčinia do telocvične.

Nedostatok podporných tímov

Po novom by teda škola napríklad pre dieťa s autizmom vypracovala individuálny vzdelávací program v spolupráci s CPP a podporným školským tímom. Ten by bol nastavený na konkrétne dieťa podľa jeho potrieb a všetci na škole by ho akceptovali. Podľa množstva rodičov s deťmi na spektre je toto v našich podmienkach zatiaľ nedosiahnuteľný ideál. Ich skúsenosti hovoria, že neurodivergentné deti čelia na škole nezvládnutej šikane od spolužiakov a často aj od učiteľov a školy zatiaľ nevedia vytvoriť prostredie, ktoré by tieto deti zohľadňovalo. Podobnú situáciu na školách najnovšie opísal vo svojej správe Najvyšší kontrolný úrad, ktorý hovorí, že na školách hazardujeme s duševným zdravím detí. Kontrolóri tvrdia, že Slovensko dnes čelí kritickému nedostatku školských psychológov. Zistili, že na začiatku minulého školského roka pripadalo v priemere 710 žiakov na jedného školského psychológa. V niektorých okresoch dokonca na jedného psychológa pripadalo až viac ako tritisíc školopovinných žiakov. A dokonca tri okresy - Levoča, Snina a Medzilaborce - nemali školského psychológa vôbec. Skepticizmus, ako v takejto situácii bude škola schopná vypracovať a hlavne realizovať dohodnutý individuálny vzdelávací program detí so špeciálnymi potrebami, ktorých počet sa neustále zvyšuje, je preto namieste.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Diana Šimová z OZ Domáce vzdelávanie na Slovensku sa k návrhu vyjadrila, že sa vychádza z predpokladu ideálneho systému, ktorý tu však ani zďaleka nemáme. „Toto nie je prípad, keď sa to dá robiť zdola nahor. Nie, ak ide o deti tu a teraz. Najprv treba vybudovať funkčný systém s reálne bezpečným školským prostredím, ktoré nebude vyrábať šrámy na dušiach detí, ale každé dieťa v ňom bude môcť rozvíjať naplno ten svoj potenciál a nebude zrovnané do priemeru. Potom ani nebude treba doň deti naháňať reštrikčnými úpravami,“ dodala.

Kontroly a skúšky v domácom vzdelávaní

Ak prejdú zmeny v školskom zákone týkajúce sa domškoláctva v znení, v ktorom prišli do parlamentu, rodičia budú musieť vo svojich domovoch strpieť každý rok kontrolu zo školy. Tá musí viesť záznamy o domácnosti, o tom, v akých podmienkach sa dieťa učí, či má zabezpečené pomôcky a podobne. Školy robili kontroly aj doteraz, za jeden školský rok si však vybrali len určitú skupinu detí. S touto zmenou majú problém tak rodičia, ako aj školy. Kmeňová škola domškoláka spravidla nie je tá najbližšia. Rodičia si školu vyberajú podľa potrieb dieťaťa a podľa ochoty školy povoliť individuálne vzdelávanie a tak sa stáva, že škola môže byť vzdialená aj stovky kilometrov. OZ Domáce vzdelávanie na Slovensku zbieralo dáta od rodičov, aká vzdialená je ich kmeňová škola. Zistili, že priemerná vzdialenosť domškoláka od jeho školy je 180 kilometrov. Povinnosť kmeňovej školy kontrolovať domácnosť všetkých žiakov v individuálnom vzdelávaní môže byť pre ne finančne aj personálne také náročné, že začne obmedzovať prijímanie vzdialenejších žiakov, čím sa zúži možnosť výberu školy pre rodičov.

Problém s tým majú aj rodičia a vnímajú túto povinnosť ako priveľký zásah do súkromia. „Požiadavka na každoročné kontroly domácností individuálne vzdelávaných žiakov je celkovo neprimeraná, najmä keď sa nevzťahuje ani na denných žiakov a zasahuje do ústavných práv rodín na nedotknuteľnosť obydlia,“ tvrdí občianske združenie. Domškolákom sa tiež ruší dištančné skúšanie. Rodičia upozorňujú, že aj vzhľadom na vzdialenosť školy je prezenčné skúšanie pre mnohých z nich logisticky a finančne náročné. Dištančné formy, ktoré školy využívali, sa podľa nich osvedčili ako efektívne. Prihovárajú sa skôr za to, aby si škola mohla vybrať formu preskúšania žiakov sama. Zároveň upozorňujú, že ako rodičia domškolákov šetria štátu peniaze. Z peňazí vyhradených na vzdelávanie každého dieťaťa na Slovensku dostanú kmeňové školy desať percent a rodiny domškolákov nedostanú vôbec nič. Chystané zmeny, naopak, spôsobia, že ich rodinné rozpočty budú čakať nemalé výdavky navyše. Zástupcovia domškolákov sa obávajú, že chystané zmeny budú pre školy takou veľkou záťažou, či už personálnou, administratívnou, alebo finančnou, že prestanú ponúkať túto možnosť vzdelávania.

Alternatívy vzdelávania

V minulom školskom roku bolo na základných školách na Slovensku viac ako 518-tisíc žiakov, z toho v individuálnom vzdelávaní na žiadosť zákonného zástupcu 1 544 žiakov. Aj keď počet týchto detí oproti predchádzajúcemu obdobiu klesol, naopak, v prípade individuálneho vzdelávania zo zdravotných dôvodov je to najviac za posledných trinásť rokov. Domáce vzdelávanie je legitímna možnosť vzdelávania, predstavuje jednu z alternatív voči vzdelávaniu na štátnych školách. Tými ďalšími alternatívami sú cirkevné či súkromné školy. Ak prejde školská reforma, môže sa stať, že cirkevné školy zavedú školné, tie súkromné ho budú musieť výrazne zvýšiť a školy si nebudú chcieť komplikovať život so zabezpečením domáceho vzdelávania za nových podmienok.

Hodnotenie žiakov so špeciálnymi potrebami

Metodický pokyn č. 596/2003 Z. z. o hodnotení a klasifikácii žiakov v základných a stredných školách v Slovenskej republike, ktorý sa vykonáva v procese výchovy a vzdelávania v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. z.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Žiak je priebežne o prospechu a správaní informovaný triednym učiteľom, učiteľmi jednotlivých predmetov alebo majstrom odbornej výchovy. Systematické hodnotenie žiaka je súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu na strednej škole. Priebežná klasifikácia sa uplatňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka. Súhrnná klasifikácia sa vykonáva na konci každého polroka.

Hodnotenie žiaka rešpektuje jeho ľudské práva. Podľa § 55 zákona č. 245/2008 Z. z. a § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 322/2008 Z. z. sa hodnotenie žiaka uskutočňuje podľa vnútorných predpisov školy. Hodnotenie má pozitívne usmerňovať žiaka v zmysle jeho možností rozvoja a informovať zákonných zástupcov žiaka.

Žiak je z predmetu skúšaný ústne, písomne alebo prakticky. Z jedného vyučovacieho predmetu s hodinovou dotáciou jedna hodina týždenne je žiak skúšaný minimálne dvakrát. Ústnom vyskúšaní oznámi učiteľ výsledok hodnotenia ihneď. Skúšanie má byť rovnomerne rozvrhnuté na celý školský rok, aby sa nadmerne nehromadili v určitých obdobiach. Termíny skúšania.

Pri súhrnnom hodnotení sa berie do úvahy kvalita práce a učebné výsledky, ktoré žiak dosiahol počas celého obdobia. Hodnotí sa aj aktivita, snaha, iniciatíva, ochota a schopnosť spolupracovať.

Hodnotenie v cudzích jazykoch

Pri hodnotení v cudzích jazykoch sa prihliada na:

• Obsahové hľadisko: Porozumenie hlavnej myšlienke textu, schopnosť vyhľadať špecifické informácie, vyjadriť sa k problémom a opísať ich s presnosťou.
• Jazykové hľadisko: Správnosť, štruktúra odpovede, rozsah slovnej zásoby, gramatická správnosť a štylistická pôsobivosť.
• Fonické hľadisko: Výslovnosť, rýchlosť reči, schopnosť rozumieť každodenným výrazom, otázkam a pokynom.

Stupne hodnotenia v cudzích jazykoch

• Výborný: Žiak rozumie hovorenému alebo čítanému textu, vyhľadáva informácie, vyjadruje sa aktívne a tvorivo, používa správne jazykové prostriedky a má primeranú slovnú zásobu. Jeho prejav je plynulý a zrozumiteľný.
• Chválitebný: Žiak komunikuje jednoduchým a pomalším spôsobom, rozumie každodenným výrazom, vie si vyhľadať informácie a podať ich ďalej. Používa primeranú slovnú zásobu a správne jazykové prostriedky, no prejav prerušuje krátkymi prestávkami spôsobenými menšími jazykovými nedostatkami.
• Dobrý: Žiak rozumie jednoduchým informáciám, udržiava základnú konverzáciu, no jeho prejav je prerušovaný krátkymi prestávkami spôsobenými lexikálnymi a gramatickými nedostatkami.
• Dostatočný: Žiak reaguje na základné komunikačné situácie len s pomocou učiteľa, používa krátke slovné spojenia a jeho prejav je narušený dlhými prestávkami, nesúvislými vetami a nesprávne použitými lexikálnymi prostriedkami.
• Nedostatočný: Žiak nie je schopný reagovať na podnet, nevie odpovedať na základné komunikačné frázy ani s pomocou učiteľa, nevie vytvoriť písomný text a jeho slovná zásoba je neadekvátna.

tags: #koľko #percent #žiakov #má #zdravotné #postihnutie