
Právna pomoc medzi štátmi je dôležitým nástrojom pre zabezpečenie spravodlivosti a prístupu k právu pre občanov v cezhraničných situáciách. Zmluvy o právnej pomoci upravujú rôzne formy spolupráce medzi justičnými orgánmi dvoch alebo viacerých štátov. Tento článok sa zameriava na zmluvy o právnej pomoci medzi Slovenskou republikou a Rakúskom, pričom sa dotýka aj širších aspektov medzinárodnej právnej spolupráce, overovania dokumentov a zmien v zmluvnej základni Slovenska v kontexte európskeho práva.
Slovenská republika aktívne buduje vlastnú zmluvnú základňu od svojho vzniku v roku 1993. K 31. decembru 2002 bola viazaná 2760 dvojstrannými zmluvami a 1112 mnohostrannými zmluvami. Mnohé z týchto upravujú celé oblasti medzinárodných vzťahov. Prebieha proces revízie dvojstrannej zmluvnej základne s jednotlivými štátmi. Zameriava sa na zosúladenie s právom Európskej únie.
V gescii Ministerstva zahraničných vecí SR je väčšina medzinárodných zmlúv, vrátane zmlúv prezidentskej povahy. Ministerstvo financií SR má v gescii niektoré zmluvy finančného charakteru, napríklad zmluvy o riešení pohľadávok a platobné zmluvy. V roku 2002 sa nevyskytli závažné problémy súvisiace s uplatňovaním zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia.
V nadväznosti na zákon zo 17. mája 2002, ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR, má oznámenie o uzavretí medzinárodnej zmluvy rozhodnutie Národnej rady SR o tejto skutočnosti.
Ustanovenie, ktorým sa ukladá povinnosť vyhlasovať medzinárodnú zmluvu v Zbierke zákonov SR najneskôr v deň nadobudnutia jej platnosti pre Slovenskú republiku, je problematické. V praxi je potrebné, aby medzi dňom podpisu zmluvy a dňom výmeny ratifikačných listín bola dostatočná lehota na vyhlásenie zmluvy v Zbierke zákonov SR.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Dňa 18. marca bola podpísaná Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Rakúskou republikou o právnej pomoci v občianskych veciach, listiny boli vymenené v Prahe 11. júla 1985. Zmluva nadobudla platnosť na základe svojho článku 21 odseku 2 dňom 1. decembra 1985.
Zmluva upravuje širokú škálu oblastí právnej pomoci vrátane doručovania písomností, získavania dôkazov a uznávania a výkonu rozhodnutí. Stanovuje, že orgány oboch zmluvných štátov sa stýkajú priamo. Žiadosti o právnu pomoc sa predkladajú písomne a v jazyku dožadujúceho štátu.
Zmluva upravuje postup doručovania písomností z jedného zmluvného štátu do druhého. Žiadosti o doručenie sa zasielajú priamo dožiadanému orgánu. Doručenie sa vykonáva podľa právnych predpisov dožiadaného štátu.
Zmluva umožňuje justičným orgánom jedného zmluvného štátu získavať dôkazy na území druhého zmluvného štátu. Žiadosti o získanie dôkazov sa zasielajú priamo dožiadanému orgánu. Dožiadaný orgán vykoná úkony potrebné na získanie dôkazov podľa svojich právnych predpisov.
Zmluva upravuje podmienky uznávania a výkonu rozhodnutí justičných orgánov jedného zmluvného štátu v druhom zmluvnom štáte. Rozhodnutia sa uznávajú a vykonávajú, ak sú splnené určité podmienky, napríklad ak rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a ak nie je v rozpore s verejným poriadkom dožiadaného štátu.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Zmluva medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou z 20. januára upravuje aj poskytovanie právnej pomoci v trestných veciach. Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20. apríla predstavuje právny základ pre všestrannú medzinárodnú spoluprácu.
Zmluvy upravujú spoluprácu medzi policajnými orgánmi a príslušnými orgánmi registra trestov. Orgány oboch štátov sa môžu priamo stýkať a vymieňať si informácie.
Ak občan jedného zmluvného štátu spácha trestný čin na území druhého zmluvného štátu, môže dožiadajúci štát požiadať druhý zmluvný štát, aby prevzal stíhanie pre tento čin.
Ak potrebujete doklad použiť v zahraničí, budete potrebovať úradný preklad daného dokumentu. Preložený text sa trojfarebnou stužkou zviaže s dokumentom v pôvodnom jazyku. Samotný proces overovania sa v praxi líši v závislosti od dokumentu a tiež krajiny, v ktorej dokument chcete použiť.
Apostil je zjednodušená forma overenia verejných listín, ktorá sa používa v štátoch, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín z 5. októbra 1961 (tzv. Haagsky dohovor). Apostil potvrdzuje hodnovernosť podpisu, funkcie osoby, ktorá listinu podpísala, a pravosť pečate alebo odtlačku pečiatky na listine.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Superlegalizácia je vyššia forma overenia verejných listín, ktorá sa vyžaduje v štátoch, ktoré nie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru. Superlegalizácia zahŕňa overenie listiny príslušným orgánom štátu, v ktorom bola listina vydaná, a následne overenie zastupiteľským úradom štátu, v ktorom sa má listina použiť.
Na Slovensku vykonávajú overovanie justičných verejných listín krajské súdy alebo Ministerstvo spravodlivosti SR. Verejné listiny vydané inými orgánmi overujú spravidla príslušné orgány rezortu, do ktorého pôsobnosti patrí orgán, ktorý verejnú listinu vydal.
Od 16. februára 2019 sú od všetkých foriem overovania (apostil, superlegalizácia) oslobodené určité druhy verejných listín vydaných alebo osvedčených v členských štátoch EÚ.
Vstup Slovenska do Európskej únie znamenal potrebu zosúladiť vnútroštátnu zmluvnú základňu s právom EÚ. Zmluvy, ktoré sú v rozpore so spoločnou obchodnou politikou EÚ, je potrebné upraviť alebo ukončiť.
Európska únia má výlučnú právomoc v oblasti spoločnej obchodnej politiky. To znamená, že členské štáty nemôžu uzatvárať obchodné dohody s tretími krajinami, ktoré by boli v rozpore s politikou EÚ.
V súvislosti s plnením záväzkov SR z negociačnej kapitoly sa bude pokračovať v analýze bilaterálnych investičných dohôd s cieľom ukončiť zmluvné vzťahy, ktoré nie sú zlučiteľné s budúcimi záväzkami Slovenskej republiky ako člena EÚ.
Ministerstvo vnútra SR vykonáva 221 dvojstranných medzinárodných zmlúv a 6 mnohostranných zmluvných dokumentov. V roku 2002 bolo uzavretých 9 zmluvných dokumentov.
Vláda SR schválila harmonizáciu vízovej politiky SR s vízovou politikou EÚ.
Mnohé zmluvy obsahujú ustanovenia o kultúrnej spolupráci.
Právna pomoc sa poskytuje v rámci príslušných medzinárodnoprávnych dokumentov.