Premlčacia doba pre daň z nehnuteľnosti: Komplexný prehľad

Daň z nehnuteľnosti je dôležitým príjmom pre obce a mestá na Slovensku. Vlastníci nehnuteľností sú povinní platiť túto daň pravidelne. Čo sa však stane, ak daň nie je zaplatená včas? Aké sú premlčacie doby pre vymáhanie daňových nedoplatkov z nehnuteľností a aké sú práva a povinnosti daňovníkov v takýchto prípadoch? Tento článok poskytuje komplexný prehľad o premlčacích dobách a súvisiacich aspektoch týkajúcich sa dane z nehnuteľností.

Vznik a zánik daňovej povinnosti pri dani z nehnuteľnosti

V zmysle ustanovenia § 18, ods. 1 Z.č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady daňová povinnosť vzniká 01. januára zdaňovacieho obdobia nasledujúceho po zdaňovacom období, kedy sa daňovník stal vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dane, a zaniká 31.12 zdaňovacieho obdobia v ktorom daňovníkovi zanikne vlastníctvo. V zmysle § 18, ods. 2 predmetného zákona na vyrubenie dane z nehnuteľnosti je rozhodujúci stav k 01. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia sa neprihliada. To znamená, že ak ste boli vlastníkom nehnuteľnosti k 01. januáru ste povinný zaplatiť daň z nehnuteľnosti za celý rok, pretože daňová povinnosť trvá až do 31. decembra a na zmeny v priebehu roka sa neprihlada. Novému vlastníkovi vznikne daňová povinnosť k 01.

Daňový nedoplatok: Definícia a vznik

Daňový nedoplatok je dlžná suma dane po lehote splatnosti. Podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, daňový nedoplatok vzniká dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane, ak daňový subjekt nezaplatil daň včas.

Príklady vzniku daňového nedoplatku:

• Živnostník Martin má povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 do 31.03.2017. Do konca marca je daň z príjmov zároveň vo výške 1 000 eur splatná. Ak živnostník nezaplatí daň z príjmov za rok 2016 v lehote splatnosti, dňom 01.04.2017 mu vznikne daňový nedoplatok.
• S.r.o. využíva na podnikanie niekoľko nákladných automobilov, za ktoré platí daň z motorových vozidiel. Za rok 2016 jej vznikla daňová povinnosť vo výške 8 500 eur. Spoločnosť daňovú povinnosť splatnú do 31.01.2017 uhradila riadne a včas. Na základe výšky predpokladanej dane z motorových vozidiel za rok 2017 je spoločnosť povinná platiť mesačné preddavky vo výške 750 eur. Preddavok za obdobie január 2017 splatný do 31.01.2017 s.r.o. neuhradila. Dňom 01.02.2017 jej vznikol daňový nedoplatok.
• Zamestnávateľ zrazil zamestnancovi preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške 150 eur, ktorý bol povinný odviesť daňovému úradu do 05.06.2017. Preddavok však v zákonom stanovenej lehote neodviedol, čím mu vznikol 06.06.2017 daňový nedoplatok.

Premlčacia doba pre daňový nedoplatok

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku je premlčané po šiestich rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Napríklad, ak daňový nedoplatok vznikol v roku 2016, šesťročná lehota na jeho vymáhanie uplynie 31.12.2022.

Doručenie výzvy na zaplatenie

Ak správca dane (napr. daňový úrad) doručí daňovému subjektu (dlžníkovi) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v priebehu tejto šesťročnej lehoty, začína plynúť nová premlčacia lehota po skončení kalendárneho roku, v ktorom bola výzva doručená.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Príklad: Správca dane doručil dňa 23. júla 2024 daňovému subjektu výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku, ktorý mal byť zaplatený do 31. marca 2017. V tomto prípade mohol správca dane zaslať výzvu, pretože šesťročná premlčacia lehota ešte neuplynula.

Námietka premlčania

Správca dane prihliadne na premlčanie, iba ak daňový dlžník vznesie námietku premlčania, a to len v rozsahu uplatnenej námietky. Podanie námietky má odkladný účinok. Uplynutím premlčacej doby vzniká daňovému subjektu právo na námietku premlčania, ktorý ho môže ale aj nemusí uplatniť. O námietke premlčania rozhoduje správca dane (napr. daňový úrad). Pri podaní námietky premlčania je potrebné postupovať dôsledne, nakoľko správca dane (napr. daňový úrad) prihliadne na premlčanie daňového nedoplatku len v rozsahu uplatnenej námietky. Proti rozhodnutiu správcu dane (napr. daňového úradu) nie je možné podať odvolanie. Podanie námietky má odkladný účinok, čo znamená, že kým správca dane (daňový úrad) o námietke nerozhodne, prípadná lehota na zaplatenie daňového nedoplatku uvedená vo výzve neplynie. Námietku premlčania môže daňový subjekt (dlžník) vzniesť v ktoromkoľvek štádiu konania vo veci, až do jej právoplatného skončenia. Daňový poriadok nevylučuje, aby daňový subjekt (dlžník) uplatnil námietku premlčania aj počas súdneho konania.

Dôležité: Daňový nedoplatok ako taký nezaniká, keďže situácia, kedy “právo vymáhať daňový nedoplatok je premlčané a daňový dlžník vzniesol námietku premlčania” nie je zákonnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik daňového nedoplatku podľa § 84 ods.1 daňového poriadku. V prípade, ak je voči daňového dlžníkovi vedené daňové exekučné konania, správca dane je povinný toto konanie zastaviť podľa § 96 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.

Právo na zánik vymáhania daňového nedoplatku

Právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Ide o tzv. dlhú prekluzívnu lehotu. Po uplynutí tejto 20-ročnej lehoty už zaniká nielen vymáhateľnosť, ale aj samotný nedoplatok zo zákona (definitívny zánik pohľadávky). Dňom zániku práva na vymáhanie daňového nedoplatku je 1. Keďže k zániku daňového nedoplatku dochádza dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, daňový nedoplatok zanikne dňa 2. Lehota určená podľa rokov končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej jej začiatok. Skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia lehoty je skončenie kalendárneho roka, v ktorom daňový nedoplatok vznikol, t.j. 31.12. roka, v ktorom vznikol daňový nedoplatok. 20 ročná lehota skončí 20 rokov po tomto dátume a skončenie nastane uplynutím 31.12. teda dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Po tejto 20 ročnej lehote zaniká právo na vymáhanie daňového nedoplatku. Dňom zániku práva na vymáhanie daňového nedoplatku je 1. Keďže k zániku daňového nedoplatku dochádza dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, daňový nedoplatok zanikne dňa 2. Doručenie výzvy na zaplatenie daňového nedoplatku nemá vplyv na plynutie lehoty pre zánik práva vymáhať daňový nedoplatok. Na zánik práva vymáhať daňový nedoplatok je správca dane (daňový úrad) povinný prihliadať zo zákona (automaticky). Daňový subjekt (dlžník) nie je povinný vykonať žiadny úkon pre to, aby došlo k zániku práva vymáhať daňový nedoplatok.

Príklad: Ak daňový nedoplatok vznikol v roku 2008, šesťročná lehota na jeho vymáhanie uplynula 31.12.2014. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku však zaniká až po 20 rokoch, teda 31.12.2028.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a poplatku za komunálne odpady upravuje miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Poplatková povinnosť typicky vzniká dňom, keď sa osoba stane užívateľom nehnuteľnosti (alebo má v obci trvalý/prechodný pobyt), a zaniká dňom, keď prestane nehnuteľnosť užívať alebo sa z obce odhlási . Samotný poplatok sa ukladá rozhodnutím obce (platobným výmerom) - obec vyrubí poplatok za príslušné obdobie a sumu podľa svojho všeobecne záväzného nariadenia .

Premlčanie poplatku za komunálny odpad

Zákon 582/2004 Z. z. explicitne nerieši premlčacie lehoty pri vymáhaní tohto poplatku. Preto sa uplatňujú všeobecné predpisy o premlčaní. Občiansky zákonník (OZ) v § 100 ods. 1 uvádza, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe stanovenej zákonom, a na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Štandardná premlčacia doba v občianskom práve je trojročná (§ 101 OZ) a plynie odo dňa, keď mohlo byť právo uplatnené po prvý raz. Ak by sa teda na poplatok za komunálny odpad hľadelo ako na bežnú pohľadávku v občianskoprávnom vzťahu, platila by trojročná lehota od splatnosti poplatku. Poplatok za komunálny odpad je verejnoprávnou povinnosťou obdobnou miestnej dani, preto sa v praxi uplatňuje režim premlčania podľa daňových predpisov.

Výklady a metodické usmernenia

Ministerstvo financií SR a Finančná správa vo svojich usmerneniach potvrdzujú, že na vymáhanie nedoplatkov miestnych daní a poplatkov (vrátane poplatku za komunálny odpad) sa vzťahuje úprava § 85 zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňového poriadku). Podľa tohto predpisu platí, že právo vymáhať nedoplatok sa premlčí po 6 rokoch od konca kalendárneho roka, v ktorom nedoplatok vznikol (t. j. Ak správca dane (obec) doručí dlžníkovi v tejto lehote výzvu na zaplatenie nedoplatku, začína plynúť nová 6-ročná lehota od konca roka, v ktorom bola výzva doručená. Daňový poriadok tiež stanovuje, že počas daňového exekučného konania premlčacia lehota neplynie (počas prebiehajúcej exekúcie sa teda čas stopne).Ministerstvo financií/Finančná správa zdôrazňuje, že na premlčanie v daňovej oblasti sa podobne ako v občianskom práve prihliada iba na námietku dlžníka. Podanie námietky má odkladný účinok a správca dane o nej rozhodne; proti rozhodnutiu o námietke nie je prípustné odvolanie. V prípade uznania námietky musí obec (správca dane) zastaviť vymáhanie premlčaného nedoplatku - daňový poriadok výslovne uvádza, že ak je právo vymáhať nedoplatok premlčané a námietka bola uplatnená, exekúcia sa zastaví podľa § 96 ods. 1 písm. Právo na vymáhanie daňového nedoplatku ako také zaniká po 20 rokoch od konca roka, v ktorom nedoplatok vznikol (ide o tzv. dlhú prekluzívnu lehotu). Po uplynutí tejto 20-ročnej lehoty už zaniká nielen vymáhateľnosť, ale aj samotný nedoplatok zo zákona (definitívny zánik pohľadávky).

ZMOS (Združenie miest a obcí Slovenska) vo svojich metodických materiáloch pre obce taktiež upozorňuje na dodržiavanie lehôt pri vymáhaní miestnych poplatkov. Odporúča, aby obce nenechali uplynúť 6-ročnú lehotu nečinne - mali by včas zasielať výzvy neplatičom alebo pristúpiť k exekúcii, čím sa premlčacia doba preruší. Prax v samosprávach teda vychádza z vyššie uvedeného daňového režimu: pravidelné upomínanie dlžníkov (ročné výzvy) a prípadné vymáhanie cez daňovú exekúciu, aby sa predišlo premlčaniu pohľadávok na poplatku za odpad.

Vymáhanie daňového nedoplatku

Ak správca dane zistí nedoplatok, daňovníkovi určí termín na jeho zaplatenie. Nemôže byť kratší ako 15 dní. Ak dlžník s daniarmi komunikuje, má ešte dosť času na to, aby dlh zaplatil. Ak sa pred daniarmi zatajuje, dlh nezaplatí, nastupuje tvrdší postup daňovej správy. Tá ho môže zverejniť na webovom zozname neplatičov či v čiernom zozname neplatičov DPH. Poslednou možnosťou je vymáhanie dlhu exekúciou.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Daňová exekúcia

Nereagovať na výzvu správcu dane a nezaplatiť dlh sa neopláca. Ten môže rozhodnúť o začatí daňového exekučného konania. Toto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania. Voči nemu nemožno podať žiadny opravný prostriedok. Rozhodnutie o daňovej exekúcii sa daňovému dlžníkovi nedoručuje. Dostanú ho len tí, ktorí spravujú, užívajú, evidujú, nakladajú s majetkom dlžníka. Teda ide napríklad o príslušnú správu katastra, ktorá eviduje nehnuteľný majetok vo vlastníctve daňového dlžníka, banku, ktorá mu vedie bankový účet.

O začatí daňového exekučného konania sa dlžník dozvie až na základe exekučnej výzvy. Tu dostane dlžník poslednú možnosť uhradiť daňový nedoplatok v stanovenej lehote. Tá nesmie byť kratšia ako 8 dní. Voči daňovej exekučnej výzve sa už môže daňový dlžník brániť. Odvolanie musí daniarom doručiť do 15 dní. Táto námietka má odkladný účinok, to znamená, že daňový subjekt musí nedoplatok zaplatiť až po až po doručení rozhodnutia o námietkach a to do 15 dní.

Ak dlžník výzvu nenapadne odvolaním, už v exekučnom konaní veľa nezmôže. Proti konkrétnej daňovej exekúcii odvolanie podať nemôže.

O spôsobe exekúcie rozhodne správca dane. Daniari majú širokú paletu možností, ako sa dostať k peniazom daňovníka. Exekúcia sa môže vykonať zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí a nehnuteľností, odobratím peňazí v hotovosti, predajom cenných papierov. Daniari tiež môžu predať podnik či siahnuť dlžníkovi na majetkové práva v obchodnej spoločnosti. Exekvovať sa môže len majetok vo vlastníctve daňového dlžníka, prípadne majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Úrok z omeškania

Výšku nedoplatku zvyšuje úrok z omeškania. Ten sa vyrubí za každý deň omeškania z dlžnej sumy a počíta sa najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ZUS ECB) nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %.

Zánik práva vyrubiť daň

Zánik práva vymáhať daňový nedoplatok a zánik práva vyrubiť daň je potrebné dôsledne odlišovať. Daňový nedoplatok vzniká na základe dane, ktorá bola splatná, t. j. ide o dlžnú sumu dane po lehote splatnosti. V súvislosti s daňou, ktorá nebola splatná (napr. z dôvodu, že nebola priznaná alebo zrazená), nemôže vzniknúť daňový nedoplatok. V prípade vyrubenia dane vzniká daňový nedoplatok až v momente, ak daňový subjekt (dlžník) nezaplatí vyrubenú daň v lehote splatnosti, ktorú určí správca dane (napr. daňový úrad) v rozhodnutí.

Právo vyrubiť daň zaniká vo všeobecnosti po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom nastala rozhodujúca skutočnosť (napr. daňový subjekt bol povinný podať daňové priznanie, daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň bez povinnosti podať daňové priznanie).

tags: #dane #z #nehnutelnosti #premlčacia #doba