Koľko percent mzdy sa platí počas PN v Česku? Dôležité informácie pre Slovákov pracujúcich v Česku a v zahraničí

Pracujete pre slovenského zamestnávateľa, ale často cestujete do zahraničia, napríklad do Česka? Alebo ste Slovák žijúci a pracujúci v Česku? Čo sa stane, ak ochoriete alebo sa zraníte? Máte nárok na nemocenské dávky a v akej výške? Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o nároku na nemocenské dávky počas práceneschopnosti (PN) pre Slovákov pracujúcich v Česku a v zahraničí, s dôrazom na rozdiely v systémoch sociálneho zabezpečenia a aktuálne zmeny v odvodoch.

Nárok na nemocenské dávky pre Slovákov v zahraničí

Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že aj osoba pracujúca pre slovenského zamestnávateľa, ale dočasne práceneschopná v zahraničí, má nárok na nemocenské dávky. Je však dôležité rozlišovať, v ktorej krajine sa zamestnanec nachádza:

Krajiny Európskej únie a zmluvné štáty

Ak sa slovenský poistenec ocitne počas práceneschopnosti v krajinách EÚ alebo v inom zmluvnom štáte a spĺňa všetky požadované podmienky, má nárok na nemocenskú dávku počas dočasnej PN. Medzi tieto štáty patria aj Švajčiarsko, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Spojené kráľovstvo. Slovenská republika má taktiež uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení napríklad aj s Ukrajinou.

Nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, pričom potrebuje potvrdenie od ošetrujúceho lekára vystavené v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Ak zahraničný lekár takéto potvrdenie neposkytuje, je potrebné požiadať o vystavenie potvrdenia príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná PN. Táto inštitúcia by mala zabezpečiť lekárske posúdenie PN a vystaviť potvrdenie bezodkladne. V týchto prípadoch sa nevyžaduje dodať aj preklad týchto tlačív. Používa sa dokument SED S055.

Krajiny mimo EÚ bez zmluvy o sociálnom zabezpečení

Ak poistencovi vznikla PN na území štátu, s ktorým nemá Slovensko uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, rozdeľujú sa tieto krajiny na dve skupiny. Prvé sú tie štáty, ktoré pristúpili k Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín. V takomto prípade musí byť tlačivo vystavené ošetrujúcim lekárom osvedčené apostilou, čo je osvedčenie hodnovernosti verejnej listiny príslušným orgánom.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Práca pre zahraničného zamestnávateľa

Ak Slovák žije a pracuje v zahraničí pre zahraničného zamestnávateľa, od prvého dňa práce podlieha legislatíve danej krajiny. To znamená, že v tejto krajine ho zamestnávateľ prihlási do sociálneho systému a odvádza poistné. V tomto prípade je nutné žiadať o nemocenské najprv krajinu, v ktorej žije a pracuje. Na nemocenské od Sociálnej poisťovne teda nárok nemá.

Ak však zostane pracovať na Slovensku a súčasne bude vykonávať zárobkovú činnosť aj v inom členskom štáte, je potrebné to oznámiť. Ak má bydlisko na území SR, je nutné informovať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne prostredníctvom žiadosti o určenie uplatniteľnej legislatívy.

Europa.eu informuje, že ak migrujúci pracovník v EÚ, zamestnaný alebo SZČO, je prihlásený do systému sociálneho zabezpečenia v hostiteľskej krajine, má nárok na nemocenské dávky. To isté platí aj pre dávky v prípade pracovných úrazov a chorôb z povolania či dávky v nezamestnanosti. V mnohých krajinách bude nárok na tieto dávky závisieť od toho, ako dlho prispieval do systému. Krajina, v ktorej žiada o dávky, je však povinná zohľadniť všetky obdobia, počas ktorých pracoval v iných krajinách EÚ.

Príkladom je Anna z Poľska, ktorá pracovala 6 rokov v Poľsku a 2 roky v Nemecku. Po dopravnej nehode v Nemecku jej zamietli žiadosť o invalidný dôchodok, pretože nemala odpracovaných 5 rokov v Nemecku. Úrady však mali zarátať aj obdobie odpracované v Poľsku, čím by splnila kvalifikačné minimum a mala by nárok na poberanie invalidného dôchodku nielen z Poľska, ale aj z Nemecka.

Výška nemocenského príspevku na Slovensku

Výška nemocenského príspevku sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu, čo je priemerná denná mzda zamestnanca. Pre rok 2016 bol maximálny vymeriavací základ 4290 eur. Ak je mzda zamestnanca vyššia, pri výpočte dávky sa neberie do úvahy.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Zamestnanci

• 1.-3. deň: 25 percent z dennej mzdy vypláca zamestnávateľ.
• 4.-10. deň: 55 percent z dennej mzdy vypláca zamestnávateľ.
• Od 11. dňa: 55 percent z dennej mzdy vypláca Sociálna poisťovňa.

Živnostníci (SZČO) a dobrovoľne poistení

• 1.-3. deň: 25 percent z dennej mzdy vypláca Sociálna poisťovňa.
• Od 4. dňa: 55 percent z dennej mzdy vypláca Sociálna poisťovňa.

Štát zároveň určil strop pre denný vymeriavací základ, ktorý v roku 2023 dosiahol maximálne 79,6274 eura. Pri tridsiatich dňoch práceneschopnosti tak práceneschopnému človeku príde na bankový účet maximálne 1 242,19 eura.

Zmeny v zdravotných odvodoch a ich dopad na čistú mzdu

Jedným z konsolidačných opatrení, ktoré by mali začať platiť od januára 2026, je aj zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnancov. Kým dnes im zamestnávateľ strháva zo mzdy 4 % na zdravotné poistenie, po novom to bude 5 %. Odvody zamestnanca sa počítajú priamo z hrubej mzdy. Ak niekto zarába v hrubom tisíc eur, znamená to, že na zdravotnom poistení v tomto roku zaplatí 40 eur. To znamená, že ak zamestnancovi v budúcom roku nestúpne mzda, bude v čistom dostávať menej ako v tomto roku.

Zamestnanci s nadpriemernými príjmami zaplatia zároveň vyššie dane. Minister Ladislav Kamenický avizoval, že k doterajším dvom sadzbám dane vo výške 19 % a 25 % pribudnú ďalšie dve sadzby. Daň z príjmov vo výške 19 % sa bude platiť do ročného základu dane vo výške 154,8-násobku životného minima (43 983,32 eura), od tejto hranice sa bude platiť daň 25 %. Od daňového základu vo výške 212,4-násobku životného minima (60 349,21 eura) sa bude uplatňovať 30 % daň a od základu dane vo výške 264-násobku životného minima (75 010,32 eura) to bude 35 %.

Porovnanie výpočtu čistej mzdy na Slovensku a v Českej republike

Na Slovensku sa výpočet čistej mzdy začína odpočítaním odvodov, ktoré vychádzajú z hrubej mzdy pracovníka. Odvody uhrádzajú obidve strany - zamestnanec aj zamestnávateľ. Pri sociálnom poistení ide u zamestnanca o 9,4 percenta a u zamestnávateľa o 25,2 percenta, čo spolu tvorí 34,6 percenta. V prípade zdravotného poistenia zamestnanec platí päť percent (alebo 2,5 % pri ZŤP), zatiaľ čo zamestnávateľ odvádza 11 percent. Súčet týchto odvodov predstavuje 16 percent.

Druhou vrstvou výpočtu čistej mzdy je nezdaniteľná časť základu dane, ktorá znižuje sumu, z ktorej sa počíta daň. Od januára bude mesačná hodnota tejto nezdaniteľnej časti stanovená na 497,23 eura. Po odpočítaní odvodov a nezdaniteľnej časti nasleduje daň z príjmov. Na príjem v prvom daňovom pásme sa uplatňuje sadzba 19 percent. Zálohovú daň mesačne strháva zamestnávateľ a odvádza ju štátu.

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

V Českej republike sa čistá mzda počíta podobne ako na Slovensku, začína sa odpočítaním odvodov. Zamestnanec odvádza na sociálne poistenie 7,1 percenta a na zdravotné poistenie 4,5 percenta, čo spolu predstavuje 11,6 percenta z hrubej mzdy. Zamestnávateľ na druhej strane platí 24,8 percenta na sociálne poistenie a deväť percent na zdravotné poistenie, teda spolu 33,8 percenta z hrubej mzdy. Tieto sumy tvoria základ rozdielu medzi hrubou a čistou mzdou.

Daň z príjmov je v Česku stanovená na úrovni 15 percent a počíta sa z hrubej mzdy. Významným prvkom, ktorý môže znížiť výslednú daňovú povinnosť, sú daňové zľavy a zvýhodnenia. Na tieto zľavy má nárok každý zamestnanec, pričom ich rozsah sa líši podľa individuálnej situácie. Základnou je zľava na poplatníka vo výške 2 570 českých korún mesačne, ktorú si uplatňuje každý zamestnanec bez ohľadu na výšku mzdy.

Príklad porovnania čistej mzdy v roku 2026

Ak niekto na Slovensku zarába 1 500 eur mesačne, od januára dostane na výplatu 1 134,51 eura. Ak by rovnakú mzdu niekto zarábal u susedov v českých korunách, bude zarábať o vyše 72 eur mesačne viac. Firma na Slovensku za zamestnanca z príkladu zaplatí celkovo 2 043 eur, pričom firma v Česku o 36 eur menej.

Tabuľka: Porovnanie poistného z hrubej mzdy zamestnanca (1000 eur = 25 420 kč)

Tabuľka: Výpočet dane z príjmu v ČR a SR

Tabuľka: Porovnanie výpočtu čistej mzdy v ČR a SR

Ďalšie benefity a príspevky pre zamestnancov

Okrem nemocenských dávok a zmien v odvodoch je dôležité vedieť aj o ďalších benefitoch a príspevkoch, ktoré môžu zamestnanci využívať:

Príspevok na rekreáciu

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce. Maximálna suma príspevku je 55 % oprávnených výdavkov, najviac však 150 eur za každé dieťa za kalendárny rok.

Za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov.

tags: #koľko #percent #mzdy #sa #platí #počas