
Ochorenia dýchacích ciest predstavujú rozsiahlu skupinu patologických stavov, ktoré môžu významne ovplyvniť kvalitu života pacienta a v niektorých prípadoch viesť až k život ohrozujúcim stavom. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť je preto pri týchto pacientoch kľúčová a zahŕňa širokú škálu intervencií zameraných na podporu dýchania, prevenciu komplikácií a zlepšenie celkového stavu pacienta. Tento článok sa zameriava na poskytnutie prehľadu o špecifikách ošetrovateľskej starostlivosti u pacientov s ochoreniami dýchacích ciest, s dôrazom na umelú pľúcnu ventiláciu (UPV) a s ňou spojené aspekty.
Dýchanie, centrálne riadená autonómna funkcia organizmu (Firment et al., 2001, s. 226), je pre život nevyhnutné. Ochorenia dýchacích ciest môžu viesť k závažným poruchám tejto funkcie, čo si často vyžaduje intenzívnu lekársku a ošetrovateľskú starostlivosť. V mnohých prípadoch ťažkých ochorení kriticky chorých pacientov je potrebná podpora dýchania prostredníctvom umelej pľúcnej ventilácie (UPV). UPV je život zachraňujúca metóda, ktorá však so sebou prináša aj určité riziká a vyžaduje si špecifický prístup v ošetrovateľskej starostlivosti.
Umelá pľúcna ventilácia (ďalej UPV) je metóda, ktorá sa používa na podporu alebo úplne nahradenie funkcie dýchania u pacientov, ktorí nie sú schopní zabezpečiť adekvátnu výmenu plynov vlastnými silami. UPV sa využíva v širokom spektre klinických situácií, od akútnych respiračných zlyhaní až po chronické ochorenia dýchacích ciest.
UPV zabezpečuje ventiláciu a oxygenáciu, čím zlepšuje VA/Q (pomer ventilácie a perfúzie) a oxygenáciu zmiešanej venóznej krvi v pľúcach (Török, 2003, s.43). Existuje niekoľko základných režimov UPV, ktoré sa líšia spôsobom riadenia a synchronizácie s pacientovým dychovým úsilím.
Vzájomné trvanie a pomer sa dá vzájomne meniť.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o popáleniny: Prehľad postupov
Počas UPV je nevyhnutné zabezpečiť adekvátne zvlhčovanie vdychovaného plynu, pretože umelé dýchacie cesty obchádzajú prirodzené mechanizmy zvlhčovania v horných dýchacích cestách. Používa sa aktívne alebo pasívne zvlhčovanie.
Ošetrovateľská starostlivosť o pacienta na UPV je komplexná a vyžaduje si neustále monitorovanie a prispôsobovanie intervencií podľa aktuálneho stavu pacienta. Medzi kľúčové aspekty patrí:
Prevencia ventilátorovej pneumónie (VAP): VAP je závažná komplikácia UPV, ktorá významne zvyšuje morbiditu a mortalitu pacientov. Medzi preventívne opatrenia patrí:
Riziko VAP je vyššie u pacientov ventilovaných dlhšie ako 48 hodín (Chytra et al., 2003, s. 284). Etiologickým agensom zápalu dominujú aeróbne gramnegatívne baktérie (Pseudomonas aeruginosa a Enterobacteriaceae). Častá je polymikrobiálna etiológia. V priebehu štyroch dní po intubácií sa vyvíja včasná VAP, často patogény citlivé na bežné antibiotiká. Neskôr sa uplatňuje flóru, ktorou je pacient kolonizovaný už pred zahájením UPV (Staphylococcus aureus, Haemophilus influenzae, Streptococcus pneumoniae), alebo baktérií zo zažívacieho traktu (s. 285). Medzi rizikové faktory VAP patria ovplyvniteľné a neovplyvniteľné faktory, ako napríklad použitie relaxancií, aspirácia, základné ochorenia a operačné výkony v oblasti hrudníka (Dostál, 2005, s. (Firment et al., 2009, s.298). Klinický nález (Firment et al., 2009, s.299).
Prevencia barotraumy a volutraumy: Tlakové účinky UPV, napr. metódou riadenej hyperventilácie (napr. tlakových účinkov UPV, napr. ventilácii (ďalej UPV).
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o telo imobilného pacienta
Prevencia atelektázy: Pravidelné polohovanie pacienta a podpora expektorácie.
Prevencia trombózy hlbokých žíl: Profylaxia trombózy hlbokých žíl pomocou farmakologických a mechanických metód.
Prevencia dekubitov: Pravidelné polohovanie pacienta a starostlivosť o kožu. Endotracheálna kanyla sa mení na 7. deň. Tracheostomická kanyla sa mení na 7. deň, ak je potrebná UPV, vyžaduje mení sa aj skôr.
UPV môže byť pre pacienta stresujúca a traumatická skúsenosť. Dôležitá je preto psychologická podpora pacienta a jeho rodiny.
Odpájanie od ventilátora (weaning from mechanical ventilation) je proces postupného znižovania podpory UPV až do úplného osamostatnenia pacienta od ventilátora. Pacienti, ktorí sú na ventilátore závislí dlhšiu dobu, potrebujú dlhšiu prípravu k vlastnému odpojeniu, ktoré je označované ako odvykanie od ventilátora. Tento pojem je vymedzený pre obdobie, kedy sa pacient postupne odvyká z plnej závislosti na ventilátore. Úspešné odpojenie je obyčajne popisované ako schopnosť udržať spontánnu ventiláciu po dobu 48 hodín po odpojení od ventilačnej podpory. priebehu 48-72 hodín spontánnej ventilácie (Dostál, 2004, s. 237). Názov „weaning“ (odvykanie, odpojovanie) vyjadruje stupňovitú povahu procesu. z UPV (Firment et. al., 2001, s. 227). nevyžaduje postupné odpájanie. niektorý s režimov podporného dýchania, napr. určitých predpokladov. pacienta (Dostál, 2004, s. stres môže výrazne sťažiť proces odvykania. spolu s rodinou. môžu pomôcť navodiť pacientovi pokojné prostredie. s pacientom komplikuje proces odvykania. zmenami,neustále komunikovať s pacientom,poučiť pacienta o celom postupe odpájania a navodiť atmosféru psychickej pohody.
Prečítajte si tiež: Čo je komplexná ošetrovateľská starostlivosť?
Pred začatím odpájania je potrebné zhodnotiť, či pacient spĺňa určité kritériá, ktoré indikujú jeho schopnosť úspešne sa osamostatniť od ventilátora. Medzi tieto kritériá patrí:
Existuje niekoľko metód odpájania od ventilátora, ktoré sa líšia spôsobom znižovania podpory ventilátora. Medzi najčastejšie používané metódy patrí:
Počas odpájania od ventilátora je dôležité neustále monitorovať pacienta a včas reagovať na prípadné známky zhoršenia stavu.
Okrem špecifických intervencií spojených s UPV, komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s ochorením dýchacích ciest zahŕňa aj:
tags: #komplexná #ošetrovateľská #starostlivosť #pacient #ochorenie #dýchacích