
Rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti je komplexný proces, ktorý zohľadňuje viacero faktorov. Cieľom je vždy zabezpečiť blaho a záujem dieťaťa. Tento článok sa zameriava na to, komu môže sociálka na Slovensku zveriť deti, pričom sa opiera o platnú legislatívu a súdnu prax.
Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na seba nadväzujú a vzájomne sa podmieňujú. Orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, obec, vyšší územný celok, právnicka osoba alebo fyzická osoba, ktorej bola udelená akreditácia podľa tohto zákona (ďalej len „akreditovaný subjekt“), a subjekty, ktoré vykonávajú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podľa tohto zákona, sú povinné dbať na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu alebo porušovaniu práv dieťaťa.
Pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať všetky formy telesných trestov na dieťati a iné hrubé alebo ponižujúce formy zaobchádzania a formy trestania dieťaťa, ktoré mu spôsobujú alebo môžu spôsobiť fyzickú ujmu alebo psychickú ujmu. Pri vykonávaní opatrení podľa tohto zákona je zakázané používať ako výchovný prostriedok zákaz kontaktu s rodičmi a ďalšími blízkymi osobami, sociálne vylúčenie, vyžadovanie neprimeraných fyzických výkonov, zásahov do vonkajšieho vzhľadu a nosenia znevažujúceho oblečenia, neodôvodnené zasahovanie do stravovania a iné výchovné prostriedky a postupy práce, ktoré dieťaťu môžu spôsobiť poníženie a môžu neprimerane zasiahnuť do jeho ľudskej dôstojnosti. Voči dieťaťu je zakázané použiť výchovný prostriedok len preto, že je súčasťou rovnakej skupiny detí ako dieťa, pri výchove ktorého má byť použitý výchovný prostriedok. Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný podľa osobitných predpisov7) chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa, zariadenie, obec, vyšší územný celok, akreditovaný subjekt, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Všetky orgány, právnické osoby a fyzické osoby uvedené v prvej vete sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. Dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv aj bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne stará o dieťa.
Opatrenia sa vykonávajú v prirodzenom rodinnom prostredí, ktorým je domáce prostredie dieťaťa, rodiny alebo plnoletej fyzickej osoby. Ak to nie je možné, vykonávajú sa v náhradnom rodinnom prostredí, ktorým je domáce prostredie plnoletej fyzickej osoby, ktorej súd zveril dieťa do starostlivosti podľa osobitného predpisu. Náhradné rodinné prostredie je aj domáce prostredie fyzickej osoby podľa § 39 ods. 2 a domáce prostredie fyzických osôb podľa § 53 ods.
Pri rozhodovaní o tom, komu bude dieťa zverené do starostlivosti, súd zvažuje niekoľko možností:
Prečítajte si tiež: Kto má nárok na minimálny dôchodok?
Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti súd zohľadňuje najmä tieto kritériá:
Ak sa rodičia nedohodnú na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
V konaní o úpravu rodičovských práv a povinností sa zúčastňuje aj kolízny opatrovník, ktorý prešetrí pomery v rodine a vyjadrí sa nielen k osobnej starostlivosti, ale ak k výške výživného a k úprave styku.
Súd môže do konania pribrať aj znalca, ktorý posúdi psychický stav rodičov a dieťaťa a odporučí najvhodnejšie riešenie.
Súd v rozhodnutí určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ochranný príspevok
Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Na zmenu rozhodnutia, ktorým boli deti zverené do starostlivosti matky, bude musieť preukázať, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov, z ktorých súd vychádzal pri určení zverenia do osobnej starostlivosti.
Náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.
Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná.
Prečítajte si tiež: Bývanie po rozvode: Ako je to s domom?
Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.
Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.
Súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Opatrenia podľa tohto zákona sa vykonávajú v zariadeniach, ktorými sú:
Opatrenia podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, sa vykonávajú v zariadeniach, ktoré zriadili:
Každé zariadenie musí mať označenie, z ktorého vyplýva predmet jeho činnosti a odborné zameranie, a ak je to vhodné a účelné, aj jeho cieľovú skupinu. Účel na ktorý bolo zariadenie zriadené sa zabezpečuje najmä vykonávaním pomoci na zvládnutie krízy, pomoci pri príprave na školské vyučovanie, psychologickej starostlivosti, poskytovaním bývania, stravovania a pod.
Zariadenie vykonáva svoju činnosť podľa účelu, na ktorý bolo zriadené ambulantnou formou, celodennou formou alebo po určitú časť dňa, pobytovou formou.
Centrum pre deti a rodiny je prostredie utvorené a usporiadané na účely vykonávania rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia a o uložení výchovného opatrenia, pobytovou formou pre dieťa na základe dohody, pobytovou formou pre dieťa a jeho rodiča, osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa alebo inú blízku osobu na základe dohody. Centrum dočasne nahrádza dieťaťu jeho prirodzené rodinné prostredie alebo náhradné rodinné prostredie.
Ak ústavná starostlivosť skončí dosiahnutím plnoletosti, môže mladý dospelý požiadať detský domov o poskytovanie starostlivosti až do jeho osamostatnenia sa, najdlhšie do 25 rokov veku. Osamostatnenie na účely tohto zákona je zabezpečenie si bývania a schopnosť samostatne sa živiť (§ 49 zákona).
Pri výkone predbežného opatrenia v centre pre maloletých bez sprievodu treba prihliadať na predchádzajúcu výchovu dieťaťa a rešpektovať kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa. Centrum pre maloletých bez sprievodu utvára podmienky na výučbu slovenského jazyka, ak je to vhodné a účelné pre rozvoj dieťaťa.
Centrum pre maloletých bez sprievodu je povinný zistiť, ak je to vzhľadom na vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť možné, názor dieťaťa na všetky skutočnosti, ktoré sa ho týkajú, najmä zistiť názor dieťaťa na jeho premiestnenie, zlúčenie s rodinou, návrat do krajiny pôvodu, azyl, a to už pred vykonaním úkonov na účely jeho premiestnenia, zlúčenia rodiny, návratom do krajiny pôvodu alebo pred podaním žiadosti o azyl. Na účely zisťovania názoru dieťaťa podľa prvej vety detský domov pre maloletých bez sprievodu zabezpečí tlmočenie do jazyka, ktorému dieťa rozumie.
V centre sa vykonáva ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie a výchovné opatrenie, opatrenie pobytovou formou pre dieťa na základe dohody, opatrenia pobytovou formou pre dieťa a jeho rodiča, osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa alebo inú blízku osobu na základe dohody.
Vykonávanie ústavnej starostlivosti, neodkladného opatrenia a výchovného opatrenia v profesionálnej náhradnej rodine má prednosť pred ich vykonávaním v samostatne usporiadaných skupinách a v špecializovaných samostatne usporiadaných skupinách.
Ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie opatrenie a výchovné opatrenie sa vykonávajú v profesionálnej náhradnej rodine najmä pre dieťa, ktoré:
Ústavná starostlivosť, neodkladné opatrenie a výchovné opatrenie, opatrenia pobytovou formou pre dieťa na základe dohody, opatrenia pobytovou formou pre dieťa a jeho rodiča, osobu, ktorá sa osobne stará o dieťa alebo inú blízku osobu na základe dohody sa vykonávajú v samostatných usporiadaných skupinách:
Novela zákona o rodine prináša zmeny v právach starých rodičov. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pozornosti starých rodičov by nemalo uniknúť písm. h/, nakoľko starí rodičia sú typickými blízkymi osobami dieťaťa, tak ako to má na mysli § 116 ods.
Starí rodičia sa môžu so svojím návrhom na úpravu styku s dieťaťom obrátiť na príslušný súd a žiadať, aby im súd určil dni a čas počas ktorých sú s dieťaťom oprávnení sa stretávať.
Novela zákona o rodine opäť určuje, že najdôležitejším kritériom pri rozhodovaní súdu je záujem dieťaťa a jeho právo na biologickú resp. Dôvodová správa k novele č. 175/2015 Z.z., uvádza: „V záujme zjednodušenia usporiadania náhradných vzťahov v rámci blízkej rodiny sa navrhuje, aby sa v prípade prarodičov dieťaťa, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) podmienka trvalého pobytu na území Slovenskej republiky osoby, ktorá žiada o zverenie dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti bola rozšírená na územie členských štátov Európskej únie.