
Rozvod je náročná životná situácia, ktorá prináša množstvo právnych otázok, najmä ak ide o rodičov maloletých detí. Jednou z kľúčových otázok pri rozvode je, komu bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Slovenská legislatíva, konkrétne Zákon o rodine, upravuje túto problematiku s cieľom zabezpečiť predovšetkým najlepší záujem dieťaťa.
Podľa Zákona o rodine, ak sú rodičia maloletého dieťaťa rozvedení, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom. Súd rozhodne, či bude dieťa zverené do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Súd tiež určí, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, a ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností, rozhodne o tom súd. Súd vždy skúma najlepší záujem dieťaťa a prihliada na všetky relevantné okolnosti prípadu.
Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti súd zohľadňuje predovšetkým najlepší záujem dieťaťa. To zahŕňa posúdenie viacerých faktorov, ako sú:
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Prečítajte si tiež: Kto má nárok na minimálny dôchodok?
Existujú tri základné možnosti, ako môže súd upraviť starostlivosť o dieťa po rozvode:
Striedavá osobná starostlivosť je pomerne nový inštitút v slovenskom právnom poriadku, ktorý bol zavedený novelou Zákona o rodine v roku 2010. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča.
Hoci sa striedavá starostlivosť javí ako moderné a spravodlivé riešenie, nie je vhodná pre každé dieťa a každú rodinu. Pred nariadením striedavej starostlivosti súd dôkladne skúma, či je táto forma starostlivosti v najlepšom záujme dieťaťa. Zohľadňuje pritom najmä:
Ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave rodičovských práv a povinností, rozhodne o tom súd. Súd vždy skúma najlepší záujem dieťaťa a prihliada na všetky relevantné okolnosti prípadu.
Ak sa obávate o bezpečnosť dieťaťa alebo máte podozrenie, že druhý rodič dieťa zanedbáva alebo mu ubližuje, môžete podať na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je dočasné rozhodnutie súdu, ktoré má zabezpečiť ochranu dieťaťa do času, kým súd nerozhodne vo veci samej. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd spravidla do 24 hodín od doručenia návrhu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ochranný príspevok
Rozvod a úprava rodičovských práv a povinností sú zložité právne procesy, ktoré si vyžadujú odborné znalosti a skúsenosti. Ak sa rozvádzate a máte maloleté deti, odporúčame Vám obrátiť sa na advokáta špecializovaného na rodinné právo. Advokát Vám pomôže zorientovať sa v právnych predpisoch, pripraviť potrebné dokumenty a zastupovať Vás v konaní pred súdom.
Ak súd rozhodne o tom, že dieťa sa zveruje do výlučnej osobnej starostlivosti len jedného z rodičov, tento rodič má zákonné právo a zároveň povinnosť poskytovať dieťaťu každodennú osobnú starostlivosť. Druhý rodič má následne spravidla právo sa s dieťaťom v dohodnutých, alebo súdom určených časoch stretávať.
Výlučná osobná starostlivosť však neznamená, že ten rodič, ktorému bolo dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti môže rozhodovať sám absolútne o všetkom a ani to, že druhý rodič nemá právo rozhodnúť o ničom. Rodičovské práva a povinnosti zostávajú obidvom rodičom zachované aj po rozhodnutí súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Bežné veci sú veci každodenného života. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd.
Medzi podstatné veci patrí napríklad: vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, správa majetku maloletého dieťaťa, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a príprava na budúce povolanie.
Prečítajte si tiež: Bývanie po rozvode: Ako je to s domom?
Ak rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, má súdom určený styk s dieťaťom a druhý rodič mu v tomto styku bráni, môže sa obrátiť na súd so žiadosťou o výkon rozhodnutia. Súd môže rodičovi, ktorý bráni v styku s dieťaťom, uložiť pokutu, a to aj opakovane. V prípade, že ani to nepomôže, môže súd nariadiť nútený výkon rozhodnutia, a to tak, že v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť.