Aktívna legitimácia združení: Podmienky a aspekty

Úvod

Tento článok sa zaoberá problematikou aktívnej legitimácie združení, pričom sa zameriava na podmienky a aspekty, ktoré sú s ňou spojené. Aktívna legitimácia je právna spôsobilosť subjektu podať návrh alebo žalobu na súd alebo iný orgán verejnej moci a domáhať sa ochrany svojich práv alebo práv iných osôb. V kontexte združení je aktívna legitimácia dôležitá, pretože umožňuje združeniam efektívne presadzovať svoje ciele a chrániť záujmy svojich členov alebo záujmy, na ktorých ochranu boli založené.

Všeobecný rámec aktívnej legitimácie

Aktívna legitimácia je procesná podmienka, ktorá musí byť splnená, aby súd mohol meritórne prejednať a rozhodnúť o návrhu alebo žalobe. Všeobecne platí, že aktívnu legitimáciu má ten, kto tvrdí, že jeho práva boli porušené alebo ohrozené. V prípade združení je však potrebné posudzovať aktívnu legitimáciu špecificky, s ohľadom na ich právnu povahu a ciele.

Aktívna legitimácia združení v kontexte Ústavného súdu SR

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") vo svojej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že nie každý subjekt má právo podať podnet na začatie konania pred Ústavným súdom. Právo podať podnet je obmedzené na subjekty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky a v zákone č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o Ústavnom súde").

Subjekty s aktívnou legitimáciou pred Ústavným súdom

Zákon o Ústavnom súde v § 18 ods. 1 taxatívne vymedzuje okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom. Medzi tieto subjekty patria:

• Národná rada Slovenskej republiky
• Prezident Slovenskej republiky
• Vláda Slovenskej republiky
• Generálny prokurátor Slovenskej republiky
• Súd
• Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že jej základné práva alebo slobody boli porušené

Obmedzenia aktívnej legitimácie fyzických osôb pred Ústavným súdom

Fyzická osoba, ktorá nepatrí do okruhu subjektov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a/ až e/ zákona o Ústavnom súde, nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania pred Ústavným súdom. Právo podať podnet na začatie konania pred Ústavným súdom zaniká smrťou fyzickej osoby, pretože z ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a zákona o Ústavnom súde nevyplýva, že by toto právo prechádzalo na dedičov.

Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe

Volebná sťažnosť a aktívna legitimácia

Podľa § 59 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov je procesne legitimovaná na podanie volebnej sťažnosti aj fyzická osoba. Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol volebnú sťažnosť mestskej časti K.-S.

Aktívna legitimácia spotrebiteľských združení

Spotrebiteľské združenia majú dôležitú úlohu pri ochrane práv spotrebiteľov. Aktívna legitimácia spotrebiteľských združení im umožňuje efektívne zastupovať záujmy spotrebiteľov v súdnych konaniach.

Prípad 60-eurových faktúr a aktívna legitimácia

V prípade známy ako "60-eurové faktúry", kde spotrebiteľské združenie žalovalo spoločnosť ProContet, s.r.o., sudkyňa Okresného súdu Poprad, JUDr. Markéta Marečková, priznala spotrebiteľskému združeniu aktívnu legitimáciu. Spotrebiteľské združenie si uplatňovalo kolektívne nároky podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa (ZoOchrSp).

Dôvody aktívnej legitimácie spotrebiteľského združenia

Nie je úplne jasné, či v tomto spore spotrebiteľské združenie žalovalo na základe svojej registrácie ako spotrebiteľského združenia na zozname podľa § 21 ods. 1 písm. b) ZoOchrSp alebo išlo o ad hoc aktívnu legitimáciu podľa § 21 ods. 1 písm. a), keďže takéto ciele sú jeho hlavnou náplňou. Z vykonaných dôkazov ale predpokladáme, že išlo práve o "ad hoc" aktívnu legitimáciu.

Podmienky aktívnej legitimácie

Preukázanie aktívnej legitimácie je nevyhnutné pre úspešné uplatnenie práv pred súdom. Medzi základné podmienky aktívnej legitimácie patrí:

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

• Existencia právneho vzťahu: Subjekt musí preukázať, že je účastníkom právneho vzťahu, z ktorého mu vyplývajú určité práva a povinnosti.
• Porušenie alebo ohrozenie práva: Subjekt musí preukázať, že jeho právo bolo porušené alebo ohrozené konaním iného subjektu.
• Príčinná súvislosť: Subjekt musí preukázať, že medzi porušením alebo ohrozením práva a konaním iného subjektu existuje príčinná súvislosť.

Špecifické aspekty aktívnej legitimácie združení

V prípade združení je potrebné zohľadniť aj špecifické aspekty aktívnej legitimácie, ktoré vyplývajú z ich právnej povahy a cieľov. Medzi tieto aspekty patria:

• Zastupovanie členov: Združenia môžu mať aktívnu legitimáciu na zastupovanie svojich členov v súdnych konaniach, ak to vyplýva z ich stanov alebo z osobitného zákona.
• Ochrana verejného záujmu: Združenia, ktoré boli založené na ochranu verejného záujmu, môžu mať aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na ochranu tohto záujmu, aj keď nie sú priamo dotknuté porušením práva.
• Kolektívne žaloby: Niektoré zákony umožňujú združeniam podávať kolektívne žaloby na ochranu práv viacerých osôb, ktoré boli dotknuté rovnakým konaním.

Príklady z judikatúry

Judikatúra slovenských súdov poskytuje množstvo príkladov, ktoré ilustrujú problematiku aktívnej legitimácie združení. Nižšie sú uvedené niektoré z nich:

• Konkurzné konanie: Konkurzný súd musí v každom štádiu konania skúmať aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Ak navrhovateľ ako veriteľ nepreukáže pohľadávku, ktorú uvádza v návrhu na vyhlásenie konkurzu voči dlžníkovi spôsobom stanoveným v ust. § 12 ods. 2 písm. a/, b/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.
• Schôdza veriteľov: Aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žiadosti na zvolanie schôdze veriteľov majú len veritelia, ktorých súčet pohľadávok predstavuje najmenej 30% pohľadávok počítaných podľa výšky.
• Odporovateľnosť právnych úkonov: Z hľadiska systematiky právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov treba rozlišovať medzi aktívnou vecnou legitimáciou na uplatnenie odporovateľnosti (§ 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka), podmienkami odporovateľnosti (§ 42a ods. 2 až 5 Občianskeho zákonníka), spôsobom uplatnenia odporovateľnosti (§ 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka), pasívnou vecnou legitimáciou (§ 42b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) a právnymi následkami spojenými s úspešným odporovaním právnemu úkonu (§ 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka).
• Postúpenie pohľadávky: Ak veriteľ postúpil pohľadávku po začatí súdneho konania proti dlžníkovi, stráca aktívnu vecnú legitimáciu v spore.
• Spoločenstvo vlastníkov bytov: Výbor spoločenstva vlastníkov bytov môže zastupovať členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.
• Právo na vyplatenie zisku: Osoba, ktorá nemá právne postavenie spoločníka spoločnosti, sa nemôže úspešne domáhať práva na vyplatenie zisku spoločnosti v zmysle ust. § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka.
• Žalobná legitimácia: Žalobnú legitimáciu má v zásade účastník administratívneho konania, voči ktorému bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým bol ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
• Kolektívna správa práv: Ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie podľa § 80 autorského zákona, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bol … Právna veta je skrátená.
• Právo na názov obce: V otázke práva na zvolenie si vlastného názvu, je v tomto prípade, t.j. u subjektu verejného práva, stanovený v zákone orgán, ktorý o názve i o prípadnej zmene názvu rozhoduje, t.j. do ktorého právomoci uvedené oprávnenie patrí. Ide o rozdiel existujúci u právnických osôb súkromnoprávneho charakteru, ktorým vyplýva z princípu ich štatutárnej autonómi … Právna veta je skrátená.
• Správa majetku obce: Správca majetku obce vykonáva správu zvereného majetku a je oprávnený a povinný starať sa o majetok obce, t. j. tej časti majetku, ktorú mu obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou, užívať ho na plnenie úloh v rám … Právna veta je skrátená.

Zmluvné vzťahy a ochrana spotrebiteľa

Absolútna neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy

Súd uvádza, že právny úkon uzavretý medzi žalobcom v 2/ rade a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor s právnymi predpismi a pre rozpor s dobrými mravmi. Ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá vyvoláva účinky priamo zo zákona. Absolútne neplatný právny úkon je neplatný od začiatku. Takýto úkon nemožno konvalidovať. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo. Súd potom analyzuje rozpor s článkom 4 Smernice 97/7/ES (str. 14 rozsudku), mnohými ustanoveniami Zákona o ochrane spotrebiteľa, Zákona o elektronickom obchode, § 37 ods. 1 ObčZ, § 53 ods. 1 a § 53 ods. 4 ObčZ.

Neprijateľné zmluvné podmienky

Pri posudzovaní obsahu zmluvného vzťahu za podstatné náležitosti zmluvy súd považuje práve dojednanie o predmete zmluvy, cene služby a dĺžke trvania záväzkového vzťahu. Súd dospel k záveru, že ani jeden zo základných atribútov zmluvného vzťahu nebol v zmluve upravený jasným a určitým spôsobom. Je treba uviesť, že obsah celého zmluvného vzťahu bol neobvyklým spôsobom zakomponovaný vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pričom je bežné a súčasťou obchodných zvyklostí, že podstatné náležitosti rozhodujúce pre prejav vôle spotrebiteľa uzatvoriť zmluvný vzťah sa nachádzajú v samotnej zmluve a Všeobecné obchodné podmienky obsahujú vysvetľujúce a doplňujúce dojednania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že odkaz na Všeobecné obchodné podmienky bol až na konci úvodnej stránky, nebol osobitne zvýraznený, pričom takéto dojednanie vzbudzuje dojem nepodstatnej časti zmluvy na úrovni poznámky uvedenej pod čiarou, keď priemerný spotrebiteľ má legitímne očakávanie, že v odkazových ustanoveniach Všeobecných obchodných podmienok sú len ustanovenia vysvetľujúceho a doplňujúceho charakteru vo vzťahu k podstatným náležitostiam uvedeným v samotnej zmluve a nie ustanovenia, ktoré sú podstatné a rozhodujúce pre rozhodnutie spotrebiteľa uzavrieť zmluvný vzťah. Samotná skutočnosť, že celý obsah zmluvy je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok sama o sebe nepredstavuje rozpor so zákonom resp. dobrými mravmi, i keď ako bolo konštatované ide o neštandartné konanie dodávateľa.

Výklad priemerného spotrebiteľa

Podľa rozhodnutí Európskeho súdneho dvora (C-201/96, C-220/98) bol ustálený pojem „priemerný spotrebiteľ“ ako spotrebiteľ daného tovaru, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný. Pokiaľ žalovaný zamietal, že v danom prípade priemerný spotrebiteľ vo vzťahu k ponúkanej službe je odlišný od priemerného spotrebiteľa nakupujúceho v maloobchode, súd je názoru, že priemerný spotrebiteľ využívajúci služby poskytované na internete sa vyvíja. V súčasnosti je priemerný spotrebiteľ využívajúci internetové služby v zásade zhodný s priemerným spotrebiteľom nakupujúcim v maloobchode, keď v súčasnosti internet používa značné množstvo priemerných spotrebiteľov nakupujúcich v maloobchode bez toho, aby osobitne ovládali prácu s počítačom, mali adekvátne vzdelanie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou

Odstraňovací nárok spotrebiteľským združením

Súd ako pasívne legitimovaného žalovaného zaviazal na odstránenie protiprávneho stavu vydaním bezdôvodného obohatenia spotrebiteľom plniacim žalovanému titulom zmluvy o poskytovaní služieb obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky prostredníctvom internetového portálu www.basne-portal.sk . V tejto časti súd vychádzal z obsahu podania nie súc viazaný formuláciou petitu žaloby, predmetný petit upresnil a uložil žalovanému odstrániť protiprávny stav vydaním bezdôvodného obohatenia tým spotrebiteľom, ktorí plnili žalovanému obdobne ako žalobca v 2/ rade titulom zmluvy o poskytovaní služieb nie však akejkoľvek, ale zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré súd určil v enunciáte rozsudku.

tags: #aktívna #legitimácia #združenie #podmienky